4 Cdo 329/2009
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu A. K., bývajúceho v B., zastúpeného JUDr. G. Z., advokátkou so sídlom v B., proti žalovanej A., a.s., so sídlom v B., o zaplatenie úrazovej renty vo výške 216 454,-- Sk (7 184,96 EUR) s prísl., vedenej
na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 9 C 96/2004, o dovolaní žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave z 27. mája 2009 sp.zn. 4 Co 104/08 rozhodol
t a k t o :
Dovolanie žalobcu o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave označeným rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu
Bratislava I z 23. októbra 2007 č.k. 9 C 96/2004-88, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu
o zaplatenie „diferenčnej“ renty (náhrady za stratu na zárobku po skončení
práceneschopnosti) od 1.8.2003 s prísl. Potvrdenie rozsudku odôvodnil jeho vecnou
správnosťou stotožňujúc sa so záverom súdu prvého stupňa o nedostatku pasívnej legitimácie
žalovanej.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu ako odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca.
Žiadal, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu i rozsudok prvostupňového súdu zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil odňatím možnosti
konať pred odvolacím súdom a nesprávnym právnym posúdením veci. K odňatiu možnosti
konať pred odvolacím súdom malo podľa neho dôjsť nedostatočným odôvodnením rozsudku
tohto súdu.
4 Cdo 329/2009
Žalovaná vo vyjadrení k podanému dovolaniu navrhla tento mimoriadny opravný
prostriedok ako neopodstatnený zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal
predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu,
proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku
odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O.s.p.
Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O.s.p. neprichádza do úvahy.
Nejde totiž o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací
súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretože dovolací
súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací
súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu.
Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v § 237 O.s.p.
Podľa tohto ustanovenia dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval
ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát. Nezistil však existenciu žiadnej podmienky prípustnosti
dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Nezistil teda ani podmienku prípustnosti
dovolania namietanú dovolateľom, ktorá mala spočívať v odňatí možnosti konať
pred odvolacím súdom a to nedostatočným (neurčitým a nepreskúmateľným) odôvodnením
jeho rozsudku. Odvolací súd v dôvodoch rozsudku výslovne uviedol, že sa stotožnil
s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa v celom rozsahu, pričom v tejto súvislosti
poukázal na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p., ktoré takýto postup umožňovalo. Odôvodnenie
rozsudku odvolacieho súdu v spojení s odvodnením rozsudku súdu prvého stupňa je podľa 4 Cdo 329/2009
názoru dovolacieho súdu riadne, presvedčivé a postačujúce. Bez akýchkoľvek pochybností je
z neho zrejmé, že dôvodom zamietnutia žaloby bol nedostatok pasívnej legitimácie žalovanej,
ktorý mal nastať zmenou právnej úpravy s účinnosťou od 1.4.2002 (vykonanej zákonom
č. 242/2001 Z.z.), kedy výkon poistenia zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze
a pri chorobe z povolania prešiel na Slovenskú poisťovňu.
K odňatiu možnosti žalobcu konať pred odvolacím súdom nedošlo ani tým, že
odvolací súd prejednal odvolanie bez pojednávania poukazujúc na ustanovenie § 214 ods. 2
O.s.p. V zmysle tohto ustanovenia v znení platnom od 15.10.2008 odvolací súd môže
o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania, ak nejde o niektorý z prípadov
uvedených v odseku 1 tohto ustanovenia, t.j. ak nejde o prípad, kedy je potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (táto okolnosť, s výnimkou konaní podľa § 120 ods. 2 O.s.p.,
závisí od úvahy odvolacieho súdu), alebo ak súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a O.s.p.
bez nariadenia pojednávania alebo ak to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Keďže
v prejednávanej veci nešlo o žiaden z uvedených prípadov, odvolací súd bol oprávnený podľa
odseku 2 tohto ustanovenia rozhodnúť o odvolaní bez nariadenia pojednávania. Takto mohol
postupovať aj za situácie, že odvolanie žalobcu bolo podané 27.12.2007, t.j. pred účinnosťou
novely Občianskeho súdneho poriadku vykonanej zákonom č. 384/2008 Z.z. Podľa stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
19. apríla 2010 č. Cpj 7/2010 sa totiž v zmysle § 372p ods. 1 O.s.p. ustanovenie § 214 O.s.p.
v znení účinnom od 15. októbra 2008 použije aj na odvolacie konania, ktoré začali podaním
odvolania pred 15. októbrom 2008.
So zreteľom na uvedené Najvyšší súd dovolanie žalobcu podľa § 218 ods. l písm. c/
O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. ako neprípustné odmietol.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
(s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie
odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalovanej v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy
nevznikli.
4 Cdo 329/2009
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. septembra 2010
JUDr. Rudolf Čirč, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová
4 Cdo 329/2009
Odlišné stanovisko sudcu JUDr. Rudolfa Čirča
Podľa § 243b ods. 6 Občianskeho súdneho priadku (ďalej len „O.s.p.“) pripájam toto
odlišné stanovisko k uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. septembra 2010
sp.zn. 4 Cdo 329/2009. Nesúhlasím s väčšinovým rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu,
ktorým bolo odmietnuté dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
z 27. mája 2009 sp.zn. 4 Co 104/08. Zastávam názor, že konanie pred krajským súdom
ako odvolacím súdom bolo postihnuté vadou vyplývajúcou z ustanovenia § 237 písm. f/
O.s.p., t.j. odňatím možnosti žalobcovi konať pred súdom. Táto vada, ktorú dovolací súd
skúma z úradnej povinnosti, je daná skutočnosťou, že odvolací súd rozhodol bez prejednania
odvolania na pojednávaní, čím znemožnil žalobcovi realizáciu jeho procesného práva
zúčastniť sa prejednania veci vo svojej prítomnosti. Svoj právny názor odôvodňujem takto:
I keď Občiansky súdny poriadok v znení platnom od 15.10.2008, tj. od účinnosti
novely vykonanej zákonom č. 384/2008 Z.z., umožňuje odvolaciemu súdu (s výnimkou
taxatívne určených prípadov) rozhodnúť o odvolaní aj bez nariadenia pojednávania, je podľa
môjho názoru potrebné v odvolacom konaní začatom do účinnosti uvedenej novely, pokiaľ
ide o otázku spôsobu prejednania odvolania, použiť dovtedy platnú právnu úpravu.
Trvale platnou zásadou procesného práva o časových medziach procesných zákonov je
zásada, podľa ktorej nové procesné právo (jeho zmeny) má pôsobiť výlučne odo dňa
nadobudnutia účinnosti nového zákona, a to aj pre konania začaté pred jeho účinnosťou,
no účinky procesných úkonov súdu i účastníkov, ktoré s nimi spájala (či nespájala) skoršia
úprava, zostávajú zachované. Táto zásada bola vyjadrená v § 355 O.s.p. a v súvislosti
so zmenami právnej úpravy bola opakovane vyjadrená v §§ 372e, 372h, 372i a 372o
uvedeného právneho predpisu.
Ustanovenie § 372p ods. 1 O.s.p. upravuje otázku aplikovateľnosti novej úpravy tak,
že sa použije aj na konania začaté pred 15. októbrom 2008, no mlčí v otázke, či zostávajú
zachované účinky úkonov, ktoré s nimi spájala predchádzajúca úprava. V takom prípade treba
prijať taký výklad, ktorý šetrí zmysel a podstatu základného práva dotknutého novou
procesnou úpravou. Týmto základným právom je právo účastníka konania na legitímne
čakávanie (ako súčasť práva na spravodlivý proces), že ak odvolacie konanie začalo podaním 4 Cdo 329/2009
odvolania pred 15. októbrom 2008, bude sa spôsob prejednania odvolania riadiť právnou
úpravou platnou v čase začatia odvolacieho konania, t.j. ustanovením § 214 O.s.p. v znení
do uvedeného dátumu, zaručujúcim mu prejednanie odvolania na pojednávaní v jeho
prítomnosti (pokiaľ nie sú splnené podmienky podľa odseku 2 alebo 3 uvedeného ustanovenia
pre možnosť prejednania odvolania bez pojednávania). Legitímne očakávanie na zachovanie
takéhoto postupu súdu (v situácii, keď tento postup zaručoval účastníkovi konania
v porovnaní s novou právnou úpravou väčší rozsah procesných práv) je zvlášť zrejmé
v prípadoch, v ktorých účastník na výzvu súdu urobenú podľa § 214 ods. 3 O.s.p. v znení
do 15. októbra 2008 oznámil, že s prejednaním odvolania bez nariadenia pojednávania
nesúhlasí. Opačný aplikačný a interpretačný postup znamená porušenie čl. 13 ods. 4 veta prvá
Ústavy Slovenskej republiky (podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd
sa musí dbať na ich podstatu a zmysel) a je preto vo svojom dôsledku výkladom
retroaktívnym.
Z preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že žalobca podal proti rozsudku súdu
prvého stupňa odvolanie doručené tomuto súdu 27.12.2007. Na výzvu prvostupňového súdu,
či súhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania, odpovedal
prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyne listom z 18.2.2008 tak, že s takýmto
postupom nesúhlasí. Spis bol predložený odvolaciemu súdu 19.3.2008, pričom tento o odvolaní rozhodol bez nariadenia pojednávania rozsudkom z 27. mája 2009.
Vzhľadom na vyššie uvedený výklad odvolací súd tým, že na prejednanie odvolania
nenariadil pojednávanie, odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Pretože odňatie
možnosti účastníkovi konať pred súdom, znamenajúce porušenie práva na spravodlivý proces,
zakladá nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho dôvodnosť, mal byť podľa § 243b ods. 1
O.s.p. rozsudok odvolacieho súdu z tohto dôvodu zrušený a vec mu mala byť vrátená
na ďalšie konanie.
V Bratislave 28. septembra 2010
JUDr. Rudolf Čirč, v.r.
s u d c a
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová