4 Cdo 329/2009

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu A. K., bývajúceho v B., zastúpeného JUDr. G. Z., advokátkou so sídlom v B., proti žalovanej A., a.s., so sídlom v B., o zaplatenie úrazovej renty vo výške 216 454,-- Sk (7 184,96 EUR) s prísl., vedenej  

na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 9 C 96/2004, o dovolaní žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave z 27. mája 2009 sp.zn. 4 Co 104/08 rozhodol

t a k t o :

Dovolanie žalobcu o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave označeným rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu

Bratislava I z 23. októbra 2007 č.k. 9 C 96/2004-88, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu

o zaplatenie „diferenčnej“ renty (náhrady za stratu na zárobku po skončení

práceneschopnosti) od 1.8.2003 s prísl. Potvrdenie rozsudku odôvodnil jeho vecnou

správnosťou stotožňujúc sa so záverom súdu prvého stupňa o nedostatku pasívnej legitimácie

žalovanej.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu ako odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca.

Žiadal, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu i rozsudok prvostupňového súdu zrušil

a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil odňatím možnosti

konať pred odvolacím súdom a nesprávnym právnym posúdením veci. K odňatiu možnosti

konať pred odvolacím súdom malo podľa neho dôjsť nedostatočným odôvodnením rozsudku

tohto súdu.  

  4 Cdo 329/2009

Žalovaná vo vyjadrení k podanému dovolaniu navrhla tento mimoriadny opravný

prostriedok ako neopodstatnený zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal

predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu,

proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ  

to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku

odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O.s.p.

Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O.s.p. neprichádza do úvahy.

Nejde totiž o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací

súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretože dovolací

súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací

súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu.

Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v § 237 O.s.p.

Podľa tohto ustanovenia dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu,

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať  

pred súdom g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Nezistil však existenciu žiadnej podmienky prípustnosti

dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Nezistil teda ani podmienku prípustnosti

dovolania namietanú dovolateľom, ktorá mala spočívať v odňatí možnosti konať  

pred odvolacím súdom a to nedostatočným (neurčitým a nepreskúmateľným) odôvodnením

jeho rozsudku. Odvolací súd v dôvodoch rozsudku výslovne uviedol, že sa stotožnil

s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa v celom rozsahu, pričom v tejto súvislosti

poukázal na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p., ktoré takýto postup umožňovalo. Odôvodnenie

rozsudku odvolacieho súdu v spojení s odvodnením rozsudku súdu prvého stupňa je podľa   4 Cdo 329/2009

názoru dovolacieho súdu riadne, presvedčivé a postačujúce. Bez akýchkoľvek pochybností je

z neho zrejmé, že dôvodom zamietnutia žaloby bol nedostatok pasívnej legitimácie žalovanej,

ktorý mal nastať zmenou právnej úpravy s účinnosťou od 1.4.2002 (vykonanej zákonom  

č. 242/2001 Z.z.), kedy výkon poistenia zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze  

a pri chorobe z povolania prešiel na Slovenskú poisťovňu.

K odňatiu možnosti žalobcu konať pred odvolacím súdom nedošlo ani tým, že

odvolací súd prejednal odvolanie bez pojednávania poukazujúc na ustanovenie § 214 ods. 2

O.s.p. V zmysle tohto ustanovenia v znení platnom od 15.10.2008 odvolací súd môže

o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania, ak nejde o niektorý z prípadov

uvedených v odseku 1 tohto ustanovenia, t.j. ak nejde o prípad, kedy je potrebné zopakovať

alebo doplniť dokazovanie (táto okolnosť, s výnimkou konaní podľa § 120 ods. 2 O.s.p.,

závisí od úvahy odvolacieho súdu), alebo ak súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a O.s.p.

bez nariadenia pojednávania alebo ak to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Keďže

v prejednávanej veci nešlo o žiaden z uvedených prípadov, odvolací súd bol oprávnený podľa

odseku 2 tohto ustanovenia rozhodnúť o odvolaní bez nariadenia pojednávania. Takto mohol

postupovať aj za situácie, že odvolanie žalobcu bolo podané 27.12.2007, t.j. pred účinnosťou

novely Občianskeho súdneho poriadku vykonanej zákonom č. 384/2008 Z.z. Podľa stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa  

19. apríla 2010 č. Cpj 7/2010 sa totiž v zmysle § 372p ods. 1 O.s.p. ustanovenie § 214 O.s.p.

v znení účinnom od 15. októbra 2008 použije aj na odvolacie konania, ktoré začali podaním

odvolania pred 15. októbrom 2008.

So zreteľom na uvedené Najvyšší súd dovolanie žalobcu podľa § 218 ods. l písm. c/

O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. ako neprípustné odmietol.  

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.  

(s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie

odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalovanej v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy

nevznikli.

  4 Cdo 329/2009

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. septembra 2010  

  JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová

  4 Cdo 329/2009

Odlišné stanovisko sudcu JUDr. Rudolfa Čirča

Podľa § 243b ods. 6 Občianskeho súdneho priadku (ďalej len „O.s.p.“) pripájam toto

odlišné stanovisko k uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. septembra 2010

sp.zn. 4 Cdo 329/2009. Nesúhlasím s väčšinovým rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu,

ktorým bolo odmietnuté dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave  

z 27. mája 2009 sp.zn. 4 Co 104/08. Zastávam názor, že konanie pred krajským súdom  

ako odvolacím súdom bolo postihnuté vadou vyplývajúcou z ustanovenia § 237 písm. f/

O.s.p., t.j. odňatím možnosti žalobcovi konať pred súdom. Táto vada, ktorú dovolací súd

skúma z úradnej povinnosti, je daná skutočnosťou, že odvolací súd rozhodol bez prejednania

odvolania na pojednávaní, čím znemožnil žalobcovi realizáciu jeho procesného práva

zúčastniť sa prejednania veci vo svojej prítomnosti. Svoj právny názor odôvodňujem takto:

I keď Občiansky súdny poriadok v znení platnom od 15.10.2008, tj. od účinnosti

novely vykonanej zákonom č. 384/2008 Z.z., umožňuje odvolaciemu súdu (s výnimkou

taxatívne určených prípadov) rozhodnúť o odvolaní aj bez nariadenia pojednávania, je podľa

môjho názoru potrebné v odvolacom konaní začatom do účinnosti uvedenej novely, pokiaľ

ide o otázku spôsobu prejednania odvolania, použiť dovtedy platnú právnu úpravu.  

Trvale platnou zásadou procesného práva o časových medziach procesných zákonov je

zásada, podľa ktorej nové procesné právo (jeho zmeny) má pôsobiť výlučne odo dňa

nadobudnutia účinnosti nového zákona, a to aj pre konania začaté pred jeho účinnosťou,  

no účinky procesných úkonov súdu i účastníkov, ktoré s nimi spájala (či nespájala) skoršia

úprava, zostávajú zachované. Táto zásada bola vyjadrená v § 355 O.s.p. a v súvislosti  

so zmenami právnej úpravy bola opakovane vyjadrená v §§ 372e, 372h, 372i a 372o

uvedeného právneho predpisu.

Ustanovenie § 372p ods. 1 O.s.p. upravuje otázku aplikovateľnosti novej úpravy tak,

že sa použije aj na konania začaté pred 15. októbrom 2008, no mlčí v otázke, či zostávajú

zachované účinky úkonov, ktoré s nimi spájala predchádzajúca úprava. V takom prípade treba

prijať taký výklad, ktorý šetrí zmysel a podstatu základného práva dotknutého novou

procesnou úpravou. Týmto základným právom je právo účastníka konania na legitímne

čakávanie (ako súčasť práva na spravodlivý proces), že ak odvolacie konanie začalo podaním   4 Cdo 329/2009

odvolania pred 15. októbrom 2008, bude sa spôsob prejednania odvolania riadiť právnou

úpravou platnou v čase začatia odvolacieho konania, t.j. ustanovením § 214 O.s.p. v znení  

do uvedeného dátumu, zaručujúcim mu prejednanie odvolania na pojednávaní v jeho

prítomnosti (pokiaľ nie sú splnené podmienky podľa odseku 2 alebo 3 uvedeného ustanovenia

pre možnosť prejednania odvolania bez pojednávania). Legitímne očakávanie na zachovanie

takéhoto postupu súdu (v situácii, keď tento postup zaručoval účastníkovi konania

v porovnaní s novou právnou úpravou väčší rozsah procesných práv) je zvlášť zrejmé

v prípadoch, v ktorých účastník na výzvu súdu urobenú podľa § 214 ods. 3 O.s.p. v znení  

do 15. októbra 2008 oznámil, že s prejednaním odvolania bez nariadenia pojednávania

nesúhlasí. Opačný aplikačný a interpretačný postup znamená porušenie čl. 13 ods. 4 veta prvá

Ústavy Slovenskej republiky (podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd  

sa musí dbať na ich podstatu a zmysel) a je preto vo svojom dôsledku výkladom

retroaktívnym.  

Z preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že žalobca podal proti rozsudku súdu

prvého stupňa odvolanie doručené tomuto súdu 27.12.2007. Na výzvu prvostupňového súdu,

či súhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania, odpovedal

prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyne listom z 18.2.2008 tak, že s takýmto

postupom nesúhlasí. Spis bol predložený odvolaciemu súdu 19.3.2008, pričom tento o odvolaní rozhodol bez nariadenia pojednávania rozsudkom z 27. mája 2009.

Vzhľadom na vyššie uvedený výklad odvolací súd tým, že na prejednanie odvolania

nenariadil pojednávanie, odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Pretože odňatie

možnosti účastníkovi konať pred súdom, znamenajúce porušenie práva na spravodlivý proces,

zakladá nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho dôvodnosť, mal byť podľa § 243b ods. 1

O.s.p. rozsudok odvolacieho súdu z tohto dôvodu zrušený a vec mu mala byť vrátená  

na ďalšie konanie.  

V Bratislave 28. septembra 2010  

JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

  s u d c a  

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová