UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú D., narodenú X. A. XXXX, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi, dieťa matky N., bytom H., zastúpenej JUDr. Ľubicou Lukáčovou, advokátkou v Prievidzi, Milana Hodžu č. 10/3, a otca C., bývajúceho v C., zastúpeného JUDr. Katarínou Galovou, advokátkou v Piešťanoch, E. Belluša č. 10, o zmenu rozhodnutia o osobnej starostlivosti maloletej, vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 6 P 59/2011, o dovolaní otca proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 13. marca 2013 sp. zn. 17 CoP 8/2013, takto
rozhodol:
Dovolacie konanie z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
Okresný súd Prievidza rozsudkom z 24. októbra 2012, č.k. 6 P 59/2011-60, zmenil rozsudok tohto súdu zo 4. októbra 2010, č.k. 17 C 106/2010-54, v časti týkajúcej sa práv a povinností rodičov k maloletej D. tak, že maloletú zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v časovom intervale špecifikovanom v rozhodnutí, pričom vyslovil, že otec je povinný maloletú v určenom čase prevziať v bydlisku matky, matka je povinná maloletú v určenom čase prevziať v bydlisku otca a každý z rodičov je povinný v určenom čase maloletú odovzdať do starostlivosti druhého rodiča s osobnými vecami a všetkými školskými potrebami. Zároveň vyslovil, že každý z rodičov bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Vyživovaciu povinnosť rodičov počas trvania striedavej starostlivosti neurčil a štátu náhradu trov konania nepriznal.
Na odvolanie otca Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 13. marca 2013, sp. zn. 17 CoP 8/2013, napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.
Proti rozhodnutiu krajského súdu podal dovolanie prostredníctvom svojej právnej zástupkyne otec maloletej, ktorý žiadal napadnuté rozhodnutie v spojení s rozhodnutím súdu prvého stupňa zrušiť a vecmu vrátiť na ďalšie konanie. V priebehu dovolacieho konania dovolanie podaním z 26. mája 2014 (doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 29. mája 2014) vzal späť v celom rozsahu.
Podľa § 243b ods. 5 veta druhá O.s.p., ak dovolateľ vezme dovolanie späť, dovolací súd konanie uznesením zastaví.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) so zreteľom na dispozitívny úkon účastníka konania, ktorým vzal podané dovolanie späť, konanie podľa citovaného ustanovenia zastavil.
O trovách dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. a § 224 ods. 1 O.s.p., pretože konanie bolo zastavené.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.