Najvyšší súd   4 Cdo 308/2009 Slovenskej republiky

4 Cdo 309/2009

 

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J. J., bývajúceho v D., proti žalovaným 1/ Okresnému súdu Veľký Krtíš, SNP 714/2, 2/ JUDr. Mariánovi Vladovičovi,

sudcovi Okresného súdu Veľký Krtíš, o náhradu škody 66.387,84 eur (2 000 000,-- Sk),

vedenej na Okresnom súde   Revúca pod sp.zn. 6 C 194/2008, o dovolaní žalobcu proti

uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 9. marca 2009 sp.zn. 17 NcC 9/09 a proti

uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 9. marca 2009 sp.zn. 17 Co 60/2009, takto

r o z h o d o l :  

Konanie o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici   z 9. marca 2009 sp.zn. 17 NcC 9/2009 z a s t a v u j e.

Dovolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 9. marca 2009 sp.zn. 17 Co 60/2009 o d m i e t a.

Žalovaným náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 9. marca 2009 sp.zn. 17 NcC 9/2009

rozhodol, že sudca Okresného súdu Revúca JUDr. Rastislav Sikorjak nie je vylúčený

z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp.zn. 6 C 194/2008, keď

dospel k záveru, že dôvodom námietky zaujatosti sú ničím nepodložené tvrdenia žalobcu o

tom, že sudca JUDr. Sikorjak bol pri rozhodovaní ovplyvňovaný sudcami Okresného súdu

Veľký Krtíš, ktorí predtým pôsobili na Okresnom súde Revúca.

4 Cdo 308/2009

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal včas dovolanie žalobca. Namietal, že

krajský súd nedostatočne preskúmal dôvody zaujatosti. Uviedol, že sudca, o zaujatosti

ktorého sa rozhodovalo, v rámci konania o jeho žiadosti o ustanovenie zástupcu z radov

advokátov, nerešpektoval ním predložené dôkazy potvrdzujúce opodstatnenosť jeho návrhu. Z tohto dôvodu uvedený sudca diskriminoval jeho osobu a porušil práva zaručené  

mu Ústavou Slovenskej republiky. Žiadal preto, aby bol tento prípad Okresnému súdu Revúca

odobratý.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 9. marca 2009 sp.zn. 17 Co 60/2009

potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa žalobcovi nepriznal

oslobodenie od súdnych poplatkov a nevyhovel jeho žiadosti o ustanovenie zástupcu z radov

advokátov. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že okresný súd správne postupoval, keď

najskôr skúmal otázku splnenia predpokladov pre priznanie oslobodenia od súdnych

poplatkov v zmysle § 138 ods. 1 O.s.p. Zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že

žalobca dostatočným spôsobom nepreukázal splnenie podmienok pre priznanie oslobodenia

od súdnych poplatkov a v nadväznosti na to aj splnenie predpokladov pre ustanovenie

zástupcu z radov advokátov.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal včas dovolanie žalobca. Uviedol, že toto

rozhodnutie je zmätočné a že ním krajský súd porušil jeho ústavné práva. Vyslovil

presvedčenie, že podmienky pre ustanovenie zástupcu z radov advokátov spĺňa. Oba súdy

nižších stupňov preto nesprávne rozhodli, keď jeho žiadosti nebolo vyhovené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že

dovolania podal účastník konania - subjekt oprávnený podať dovolanie, pristúpil k posúdeniu

otázky, či sú v dovolacom konaní splnené procesné predpoklady preskúmania dovolaniami

napadnutých rozhodnutí.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 2 O.s.p. ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno

odstrániť, súd urobí pre to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale 4 Cdo 308/2009

nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky

konania odstrániť, konanie zastaví.

Pokiaľ ide o dovolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici  

z 9. marca 2009 sp.zn. 17 NcC 9/09, ktorým rozhodol o námietke zaujatosti, ktorú podal

žalobca proti sudcovi okresného súdu, treba uviesť, že dovolaním možno napadnúť

právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

Predpokladom postupu podľa citovaného zákonného ustanovenia je existencia

právoplatného rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté v inštančnom konaní

o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa v rámci prípustných riadnych opravných

prostriedkov. Rozhodnutie krajského súdu o tom, či je sudca okresného súdu vylúčený  

na základe ustanovenia § 16 ods. 1 O.s.p., je síce rozhodnutím konečným, ale vydaným mimo

rámec inštančného postupu, v ktorých prípadoch nerozhoduje ani ako súd prvého stupňa, ani

ako súd druhého stupňa. Proti takémuto rozhodnutiu krajského súdu nie sú potom zákonom

prípustné žiadne opravné prostriedky, t.j. ani dovolanie. Neexistuje tu preto ani žiaden

funkčne príslušný súd, ktorý by mohol o takomto neprípustnom opravnom prostriedku

rozhodnúť.

Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá

inak patrí do právomoci súdu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o dovolaní žalobcu proti uzneseniu

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 9. marca 2009 sp.zn. 17 NcC 9/09, ktoré trpí takouto

vadou, zastavil (§ 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243c O.s.p.) bez toho, aby mohla byť

preskúmaná vecná správnosť napadnutého rozhodnutia.

V súvislosti s dovolaním proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 9. marca

2009 sp.zn. 17 Co 60/2009 je potrebné uviesť, že v zmysle § 241 ods. 1 O.s.p. musí byť

dovolateľ zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho

zamestnanec (člen), ktorý za neho koná. Toto ustanovenie zakotvuje osobitnú podmienku

dovolacieho konania; ak táto podmienka nie je splnená, dovolací súd nemôže preskúmať

dovolaním napadnuté rozhodnutie.

4 Cdo 308/2009

Dovolanie žalobcu smeruje proti uzneseniu špecifikovanému v predchádzajúcom

odseku, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa o zamietnutí žiadosti žalobcu

o ustanovenie zástupcu pre dovolacie konanie a o nepriznaní oslobodenia od platenia súdnych

poplatkov žalobcovi. I keď dovolateľ nie je zastúpený advokátom a nemá právnické vzdelanie

(§ 241 ods. 1, veta druhá, O.s.p.), povaha napadnutého rozhodnutia (výroku) vylučuje, aby v prípade tohto dovolania bolo možné nedostatok podmienky povinného zastúpenia

považovať za dôvod pre zastavenie konania. V situácii, kedy predmetom dovolacieho

prieskumu má byť rozhodnutie, ktorým nebolo vyhovené žiadosti účastníka o ustanovenie

zástupcu z radov advokátov, by trvanie na splnení podmienky povinného zastúpenia viedlo  

k popretiu vlastného cieľa, ktorý sledoval účastník konania podaním tejto žiadosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací preto skúmal bez nariadenia

dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré v zmysle § 236 a nasl. O.s.p. možno napadnúť dovolaním.

Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu.

Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie

odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239

ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu   odvolacieho   súdu,   ktorým   bolo potvrdené   uznesenie   súdu   prvého   stupňa,  

ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

4 Cdo 308/2009

Keďže v prípade dovolateľom napadnutého uznesenia, ide o také uznesenie

odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky uznesení uvedených v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.,

prípustnosť dovolania v zmysle citovaných ustanovení do úvahy neprichádza.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.  

sa dovolací súd zaoberal aj tým, či v konaní nedošlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú

taxatívne vymenované v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, pokiaľ a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí  

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,  

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

Žalobca netvrdil, že by v konaní pri rozhodovaní o žiadosti, aby mu súd ustanovil

zástupcu z radov advokátov a aby bol oslobodený od platenia súdnych poplatkov, došlo

k procesným vadám v zmysle § 237 písm. a/ až g/ O.s.p.; existencia vád takej povahy

v dovolacom konaní ani nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania žalobcu preto z uvedených

ustanovení nemožno vyvodiť.

Keďže procesná prípustnosť dovolania žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu

v Banskej Bystrici z 9. marca 2009 sp.zn. 17 Co 60/2009 nevyplýva z § 239 O.s.p. ani z § 237

O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky toto jeho dovolanie odmietol ako smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné (§ 243b ods. 5 O.s.p. a § 218 ods. 1

písm. c/ O.s.p.).

O trovách dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení  

s § 243b ods. 5 O.s.p., lebo konanie bolo zastavené.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

4 Cdo 308/2009

V Bratislave 26. augusta 2010

  JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

  predseda senátu  

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová