Najvyšší súd 4 Cdo 308/2009 Slovenskej republiky
4 Cdo 309/2009
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J. J., bývajúceho v D., proti žalovaným 1/ Okresnému súdu Veľký Krtíš, SNP 714/2, 2/ JUDr. Mariánovi Vladovičovi,
sudcovi Okresného súdu Veľký Krtíš, o náhradu škody 66.387,84 eur (2 000 000,-- Sk),
vedenej na Okresnom súde Revúca pod sp.zn. 6 C 194/2008, o dovolaní žalobcu proti
uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 9. marca 2009 sp.zn. 17 NcC 9/09 a proti
uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 9. marca 2009 sp.zn. 17 Co 60/2009, takto
r o z h o d o l :
Konanie o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 9. marca 2009 sp.zn. 17 NcC 9/2009 z a s t a v u j e.
Dovolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 9. marca 2009 sp.zn. 17 Co 60/2009 o d m i e t a.
Žalovaným náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 9. marca 2009 sp.zn. 17 NcC 9/2009
rozhodol, že sudca Okresného súdu Revúca JUDr. Rastislav Sikorjak nie je vylúčený
z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp.zn. 6 C 194/2008, keď
dospel k záveru, že dôvodom námietky zaujatosti sú ničím nepodložené tvrdenia žalobcu o
tom, že sudca JUDr. Sikorjak bol pri rozhodovaní ovplyvňovaný sudcami Okresného súdu
Veľký Krtíš, ktorí predtým pôsobili na Okresnom súde Revúca.
4 Cdo 308/2009
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal včas dovolanie žalobca. Namietal, že
krajský súd nedostatočne preskúmal dôvody zaujatosti. Uviedol, že sudca, o zaujatosti
ktorého sa rozhodovalo, v rámci konania o jeho žiadosti o ustanovenie zástupcu z radov
advokátov, nerešpektoval ním predložené dôkazy potvrdzujúce opodstatnenosť jeho návrhu. Z tohto dôvodu uvedený sudca diskriminoval jeho osobu a porušil práva zaručené
mu Ústavou Slovenskej republiky. Žiadal preto, aby bol tento prípad Okresnému súdu Revúca
odobratý.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 9. marca 2009 sp.zn. 17 Co 60/2009
potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa žalobcovi nepriznal
oslobodenie od súdnych poplatkov a nevyhovel jeho žiadosti o ustanovenie zástupcu z radov
advokátov. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že okresný súd správne postupoval, keď
najskôr skúmal otázku splnenia predpokladov pre priznanie oslobodenia od súdnych
poplatkov v zmysle § 138 ods. 1 O.s.p. Zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že
žalobca dostatočným spôsobom nepreukázal splnenie podmienok pre priznanie oslobodenia
od súdnych poplatkov a v nadväznosti na to aj splnenie predpokladov pre ustanovenie
zástupcu z radov advokátov.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal včas dovolanie žalobca. Uviedol, že toto
rozhodnutie je zmätočné a že ním krajský súd porušil jeho ústavné práva. Vyslovil
presvedčenie, že podmienky pre ustanovenie zástupcu z radov advokátov spĺňa. Oba súdy
nižších stupňov preto nesprávne rozhodli, keď jeho žiadosti nebolo vyhovené.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolania podal účastník konania - subjekt oprávnený podať dovolanie, pristúpil k posúdeniu
otázky, či sú v dovolacom konaní splnené procesné predpoklady preskúmania dovolaniami
napadnutých rozhodnutí.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 2 O.s.p. ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno
odstrániť, súd urobí pre to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale 4 Cdo 308/2009
nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky
konania odstrániť, konanie zastaví.
Pokiaľ ide o dovolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 9. marca 2009 sp.zn. 17 NcC 9/09, ktorým rozhodol o námietke zaujatosti, ktorú podal
žalobca proti sudcovi okresného súdu, treba uviesť, že dovolaním možno napadnúť
právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Predpokladom postupu podľa citovaného zákonného ustanovenia je existencia
právoplatného rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté v inštančnom konaní
o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa v rámci prípustných riadnych opravných
prostriedkov. Rozhodnutie krajského súdu o tom, či je sudca okresného súdu vylúčený
na základe ustanovenia § 16 ods. 1 O.s.p., je síce rozhodnutím konečným, ale vydaným mimo
rámec inštančného postupu, v ktorých prípadoch nerozhoduje ani ako súd prvého stupňa, ani
ako súd druhého stupňa. Proti takémuto rozhodnutiu krajského súdu nie sú potom zákonom
prípustné žiadne opravné prostriedky, t.j. ani dovolanie. Neexistuje tu preto ani žiaden
funkčne príslušný súd, ktorý by mohol o takomto neprípustnom opravnom prostriedku
rozhodnúť.
Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá
inak patrí do právomoci súdu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o dovolaní žalobcu proti uzneseniu
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 9. marca 2009 sp.zn. 17 NcC 9/09, ktoré trpí takouto
vadou, zastavil (§ 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243c O.s.p.) bez toho, aby mohla byť
preskúmaná vecná správnosť napadnutého rozhodnutia.
V súvislosti s dovolaním proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 9. marca
2009 sp.zn. 17 Co 60/2009 je potrebné uviesť, že v zmysle § 241 ods. 1 O.s.p. musí byť
dovolateľ zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho
zamestnanec (člen), ktorý za neho koná. Toto ustanovenie zakotvuje osobitnú podmienku
dovolacieho konania; ak táto podmienka nie je splnená, dovolací súd nemôže preskúmať
dovolaním napadnuté rozhodnutie.
4 Cdo 308/2009
Dovolanie žalobcu smeruje proti uzneseniu špecifikovanému v predchádzajúcom
odseku, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa o zamietnutí žiadosti žalobcu
o ustanovenie zástupcu pre dovolacie konanie a o nepriznaní oslobodenia od platenia súdnych
poplatkov žalobcovi. I keď dovolateľ nie je zastúpený advokátom a nemá právnické vzdelanie
(§ 241 ods. 1, veta druhá, O.s.p.), povaha napadnutého rozhodnutia (výroku) vylučuje, aby v prípade tohto dovolania bolo možné nedostatok podmienky povinného zastúpenia
považovať za dôvod pre zastavenie konania. V situácii, kedy predmetom dovolacieho
prieskumu má byť rozhodnutie, ktorým nebolo vyhovené žiadosti účastníka o ustanovenie
zástupcu z radov advokátov, by trvanie na splnení podmienky povinného zastúpenia viedlo
k popretiu vlastného cieľa, ktorý sledoval účastník konania podaním tejto žiadosti.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací preto skúmal bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či tento opravný prostriedok smeruje proti
rozhodnutiu, ktoré v zmysle § 236 a nasl. O.s.p. možno napadnúť dovolaním.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu.
Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie
odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci
postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239
ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa,
ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,
pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide
o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
4 Cdo 308/2009
Keďže v prípade dovolateľom napadnutého uznesenia, ide o také uznesenie
odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky uznesení uvedených v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.,
prípustnosť dovolania v zmysle citovaných ustanovení do úvahy neprichádza.
S prihliadnutím na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.
sa dovolací súd zaoberal aj tým, či v konaní nedošlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú
taxatívne vymenované v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti
každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, pokiaľ a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí
do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát.
Žalobca netvrdil, že by v konaní pri rozhodovaní o žiadosti, aby mu súd ustanovil
zástupcu z radov advokátov a aby bol oslobodený od platenia súdnych poplatkov, došlo
k procesným vadám v zmysle § 237 písm. a/ až g/ O.s.p.; existencia vád takej povahy
v dovolacom konaní ani nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania žalobcu preto z uvedených
ustanovení nemožno vyvodiť.
Keďže procesná prípustnosť dovolania žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu
v Banskej Bystrici z 9. marca 2009 sp.zn. 17 Co 60/2009 nevyplýva z § 239 O.s.p. ani z § 237
O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky toto jeho dovolanie odmietol ako smerujúce proti
rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné (§ 243b ods. 5 O.s.p. a § 218 ods. 1
písm. c/ O.s.p.).
O trovách dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení
s § 243b ods. 5 O.s.p., lebo konanie bolo zastavené.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
4 Cdo 308/2009
V Bratislave 26. augusta 2010
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová