4 Cdo 309/2008

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu A., s.r.o., so sídlom v P., zastúpená JUDr. D. M., advokátom so sídlom v P., proti žalovaným 1/ J. P., bývajúcemu vo V., zastúpenému Mgr. M. J., advokátom so sídlom v S. a 2/ D. A., bývajúcej v N., o vrátenie vzájomného plnenia, vedenej na Okresnom súde Kežmarok pod sp.zn. 2 C 345/2000, o dovolaní žalovaného 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 26. júna 2008 sp.zn.   2 Co 152/2007 rozhodol t a k t o :

Dovolanie žalovaného 1/ o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Prešove označeným rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu Kežmarok z 24. apríla 2007 č.k. 2 C 345/00-128, ktorým bola žalovanému 1/ uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni 227 000,-- Sk so 17,6 % úrokmi z omeškania od 3.4.2000   do zaplatenia a zaplatiť jej aj náhradu trov konania 66 197,-- Sk, to všetko do pätnástich dní od právoplatnosti rozsudku, a ktorým bola zároveň zamietnutá žaloba voči žalovanej 2/   a nepriznaná náhrada trov konania tejto žalovanej. Potvrdenie prvostupňového rozsudku odôvodnil jeho vecnou správnosťou.  

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný 1/. Žiadal, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil odňatím možnosti konať pred súdom postupom prvostupňového súdu, ktorý nevykonal ním navrhované dôkazy, a nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O.s.p.

Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O.s.p. neprichádza do úvahy. Nejde totiž o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretože dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolací súd nezistil existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Za nedôvodnú považoval námietku dovolateľa o odňatí možnosti konať pred súdom postupom súdu prvého stupňa, ktoré malo spočívať v nevykonaní ním navrhnutých dôkazov. Výhrady voči správnosti postupu prvostupňového súdu mohol dovolateľ uplatniť už v odvolaní, čo napokon aj urobil. Okrem toho nevykonanie všetkých účastníkom navrhnutých dôkazov nie je odňatím možnosti konať pred súdom, pretože v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 veta druhá O.s.p. je vecou súdu, aby rozhodol, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná.

So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného 1/ podľa § 218 ods. l písm.c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. ako neprípustné odmietol.   O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p.   (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalobkyni v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. decembra 2008

JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová