Najvyšší súd
4 Cdo 303/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloletú N., nar. X.,
bývajúcu u matky a zastúpenú kolíznym opatrovníkom Ú.Ú. so sídlom v N.N. (pôvodne Ú. so
sídlom v P.), dieťa matky Ing. S., trvale bytom vo V., prechodne bytom v N.N., zastúpenej
JUDr. S., advokátom v N.N., a otca JUDr. R., bývajúceho v T., o úpravu styku, vedenej na
Okresnom súde Partizánske pod sp. zn. 6 P 99/2009, o dovolaní matky proti uzneseniu
Krajského súdu v Trenčíne z 10. júla 2012 sp. zn. 19 CoP 53/2012, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne
z 10. júla 2012 sp. zn. 19 CoP 53/2012 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Partizánske uznesením zo 7. októbra 2011 č.k. 6 P 99/2009-289 preniesol
príslušnosť vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa podľa § 177 ods. 2 O.s.p. na Okresný
súd N. z dôvodu, že od začatia konania došlo k zmene okolností, podľa ktorých
sa posudzuje príslušnosť na prejednanie danej veci. Uviedol, že matka s maloletou
od novembra 2009 býva v N., zariaďuje byt, kde sa väčšinou zdržiava s maloletou
a maloletá navštevuje v N. materskú školu, čo sú skutočnosti nasvedčujúce, že pobyt
maloletej v N. nie je prechodného charakteru. Uviedol, že pojednávania museli byť
opakovane odročované na žiadosť matky z dôvodu ošetrovania maloletej, preto minimálne
z časového hľadiska je dostupnosť súdu v mieste bydliska dieťaťa pre maloletú aj matku
priaznivejšia.
Na odvolanie matky Krajský súd v Trenčíne (po zrušení jeho predchádzajúceho
uznesenia zo 6. decembra 2011 sp. zn. 5 CoP 65/2011 uznesením Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 26. apríla 2012 sp. zn. 4 Cdo 76/2012) v poradí druhým uznesením z 10. júla 2012 sp. zn. 19 CoP 53/2012 opätovne potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa
s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 1 O.s.p., keď napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
považoval za vecne správne, náležite odôvodnené a v celom rozsahu sa s ním stotožnil.
Zdôraznil, že z hľadiska určenia bydliska občana nie je rozhodujúce, kde je účastník podľa
predpisov o evidencii obyvateľstva prihlásený na trvalý pobyt, ale úmysel občana trvale
sa v určitom mieste zdržiavať.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala obsiahle dovolanie matka, ktorého
prípustnosť odvodzovala z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p., teda, že sa jej postupom
odvolacieho súdu odňala možnosť konať pred súdom tým, že pred rozhodnutím odvolacieho
súdu jej nebolo ako účastníčke konania ani jej advokátovi, doručené rozhodnutie dovolacieho
súdu. Vzhľadom na túto skutočnosť nemala ani vedomosť, že opätovne na Krajskom súde
v Trenčíne prebieha konanie o jej pôvodnom odvolaní a preto nemohla doplniť ani nové
skutočnosti ktoré medzičasom vyšli najavo. Poukázala na to, že v dovolacom konaní
je povinne zastúpená advokátom a preto aj uznesenie dovolacieho súdu malo byť doručené
advokátovi. Nemohla preto nastať ani fikcia doručenia uznesenia dovolacieho súdu, ktoré
jej naviac bolo doručované na adresu, na ktorej sa v čase doručovania nezdržiavala (B.). Uviedla, že jej súdom nebolo doručené ani napadnuté uznesenie Krajského súdu
v Trenčíne, preto rozhodnutie nemohlo nadobudnúť právoplatnosť 3. októbra 2012 tak,
ako je to na ňom vyznačené. Podrobne rozviedla okolnosti týkajúce sa jej pobytu
a s tým spojených pochybení pri doručovaní jej súdnych zásielok.
Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k dovolaniu matky uviedol,
že nie je kompetentný sa vyjadriť k právnemu posúdeniu v tejto časti.
Otec nevyužil právo vyjadriť sa k podanému dovolaniu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená advokátom
(§ 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.)
najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p., dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje
proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému v tejto procesnej forme, je tento opravný
prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239
ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia
návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie
stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ O.s.p.) alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého
odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke
zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), alebo ak ním bolo potvrdené buď
uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade
cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) alebo uznesenie o uznaní
(neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné)
na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Ako je ale výslovne uvedené v § 239 ods. 3 O.s.p., ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia,
ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom,
tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich
sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach
upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. Preto pokiaľ
dovolateľka dovolaním napadla uznesenie odvolacieho súdu o príslušnosti, prípustnosť
dovolania ustanovenie § 239 ods. 3 O.s.p. priamo vylučuje.
Dovolací súd v súlade s § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. preskúmal prípustnosť
dovolania aj z hľadísk uvedených v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p., ktoré pripúšťa dovolanie proti
rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak konanie, v ktorom bolo
vydané, je postihnuté niektorou zo závažných v ňom vymenovaných procesných vád
(ide o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne
nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého
konania, nedostatok návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad
odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom
alebo nesprávne obsadeným súdom). Vady konania vymenované v § 237
písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. neboli v dovolaní namietané a ani nevyšli najavo v dovolacom
konaní.
Dovolateľka namietala vadu konania podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p.,
a to, že svojím postupom jej súd odňal možnosť pred ním konať tým, že o podanom odvolaní
proti uzneseniu súdu prvého stupňa rozhodol opätovne odvolací súd skôr, než bolo
jeho predchádzajúce uznesenie Najvyšším súdom Slovenskej republiky právoplatne zrušené
a s obsahom rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jej nebolo umožnené
sa oboznámiť.
So zreteľom na tento obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na skúmanie,
či konanie nie je zaťažené vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Podľa tohto ustanovenia
je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi
konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Táto vada konania znamená
porušenie základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo
zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46
a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (vyhláseného v oznámení Federálneho ministerstva zahraničných vecí
č. 209/1992 Zb.).
Postup pri doručovaní rozhodnutí o dovolaní upravuje ustanovenie § 243b ods. 5 O.s.p. tak, že odkazuje na obdobné použitie § 225 O.s.p. Vyplýva z toho,
že rozhodnutie o dovolaní doručuje súd prvého stupňa, pokiaľ ho nedoručil priamo dovolací
súd (príp. odvolací súd).
Rozhodnutie dovolacieho súdu o dovolaní musí byť vždy doručené účastníkom
konania (ich zástupcom), prípadne ďalším osobám zúčastneným na konaní, pretože až týmto
úkonom nastávajú právne účinky tohto rozhodnutia.
Zo súdneho spisu vyplýva, že s obsahom uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 26. apríla 2012 sp. zn. 4 Cdo 76/2012, ktorým bolo uznesenie Krajského súdu
v Trenčíne zo 6. decembra 2011 sp. zn. 5 CoP 65/2011 zrušené a vec mu bola vrátená
na ďalšie konanie, sa matka nemala možnosť oboznámiť, keďže Krajský súd v Trenčíne
nesprávne doručoval toto uznesenie matke na adresu B., N. (por. č.l. 335), odkiaľ sa zásielka
vrátila späť súdu 21. júna 2012 s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“ (por. č.l.
337). Dovolací súd poznamenáva, že ani prípadné doručenie rozhodnutia dovolacieho súdu
matke by na veci nič nezmenilo, pretože už zo záhlavia uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. apríla 2012 sp. zn. 4 Cdo 76/2012 jednoznačne vyplýva, že matka
v dovolacom konaní bola zastúpená advokátom JUDr. S. (por. tiež č.l. 319) a preto, aby mohli
nastať účinky doručenia tohto rozhodnutia, bolo potrebné ho doručiť advokátovi (por. ust. §
49 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd na tomto mieste poznamenáva, že napriek tomu, že v
plnomocenstve z 2. februára 2012 predloženého matkou (č.l. 319) je uvedené, že
splnomocňuje advokáta „vo veci podania dovolania proti uzneseniu Krajského súdu
v Trenčíne zo dňa 6.12.2011, sp. zn. 5CoP/65/2011-307“, bolo potrebné vychádzať
z ustanovenia § 241 ods. 1 vety druhej O.s.p., podľa ktorého v dovolacom konaní dovolateľ
musí byť zastúpený, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec
(člen), ktorý za neho koná. S prihliadnutím na povinné zastúpenie dovolateľa toto ustanovenie
je potrebné chápať tak, že povinné zastúpenie sa vzťahuje na celé dovolacie konanie, t.j. až do
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o dovolaní, ktoré môže nastať až jeho účinným
doručením. Ak potom odvolací súd opätovne rozhodol o podanom odvolaní matky uznesením
z 10. júla 2012 č.k. 19 CoP 53/2012-343 bez toho, aby uznesenie dovolacieho súdu doručil
právnemu zástupcovi matky ustanoveného pre dovolacie konanie, rozhodol o ňom skôr, než
uznesenie dovolacieho súdu, ktorým bolo jeho dovolaním napadnuté uznesenie zrušené a vec
mu bola vrátená na ďalšie konanie, nadobudlo právoplatnosť a nastali jeho účinky.
Bolo preto potrebné stotožniť sa s námietkou dovolateľky, že nedoručením jej (právne
účinným spôsobom – pozn. dovolacieho súdu) rozhodnutia dovolacieho súdu a neumožnením
jej oboznámenia sa s jeho obsahom ešte pred rozhodnutím odvolacím súdom, bolo
dovolateľke postupom súdu odňaté právo konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Základným právom účastníka konania je oboznámiť sa s rozhodnutím súdu a predovšetkým
s jeho dôvodmi, na základe ktorých môže zvoliť svoj ďalší postup v konaní (otázku bránenia,
či uplatnenia svojho práva).
Dovolací súd na základe uvedeného dospel k záveru, že došlo k porušeniu základného
práva dovolateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (viď aj nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 335/06), v dôsledku čoho bola dovolateľke odňatá možnosť
konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Pokiaľ dovolateľka v dovolaní namieta aj to, že súd jej nedoručil ani (teraz) dovolaním
napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 10. júla 2012 sp. zn. 19 CoP 53/2012, dovolací súd poznamenáva, že tento nedostatok odstránil sám a dovolaním napadnuté
uznesenie doručil dovolateľke do vlastných rúk (na adresu B., ktorú uvádza ako adresu svojho
prechodného pobytu), keď zásielku súdu obsahujúcu dovolaním napadnuté uznesenie, si
dovolateľka vyzdvihla osobne na pošte 24. novembra 2013 (por. doručenku).
Procesná vada podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. zakladá prípustnosť dovolania
a je zároveň tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretože
rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť
považované za správne. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie
odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1, 3 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 12. decembra 2013
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová