4 Cdo 3/2009

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ A. S., bývajúcej v S.,   2/ J. B., bývajúceho v P. a 3/ J. B., bývajúceho v M., proti žalovanej Mgr. M. B., bývajúcej v P., Č., t.č. v P., zastúpenej JUDr. M. T., advokátkou so sídlom v K., o určenie práva vecného bremena, vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp.zn. 8 C 53/2006, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 6. októbra 2008 sp.zn. 5 Co 154/2008 rozhodol

t a k t o :

Dovolanie žalovanej o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Košiciach označeným rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves z 10. marca 2008 č.k. 8 C 53/2006-127, ktorým bolo určené, že žalobcovia nadobudli právo vecného bremena zodpovedajúce právu prechodu traktorom, povozom s koňmi, autom a peši cez pozemok parcela č. X. zapísaný na liste vlastníctva č. X. kat. úz. P., a ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcom náhradu trov konania   40 302,-- Sk do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň rozhodol, že žalovaná nemá právo a žalobcovi (správne žalobcom) sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. Potvrdenie prvostupňového rozsudku odôvodnil jeho vecnou správnosťou.  

Proti tomuto rozsudku krajského súdu ako odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná. Žiadala, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu i súdu prvého stupňa zrušil   a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila odňatím možnosti konať pred súdom rozhodnutiami oboch súdov a nesprávnym právnym posúdením veci prvostupňovým i odvolacím súdom. Namietala, že súdy nerešpektovali jej návrhy   na dokazovanie a že jej vyjadrenia v zápisnici z pojednávania pred súdom prvého stupňa nie sú totožné s jej skutočnými vyjadreniami.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O.s.p.

Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O.s.p. neprichádza do úvahy. Nejde totiž o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretože dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolací súd nezistil existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Za nedôvodnú považoval námietku dovolateľky o odňatí možnosti konať pred súdom, ktoré malo spočívať v nevykonaní ňou navrhnutých dôkazov. Nevykonanie všetkých účastníkom navrhnutých dôkazov nie je odňatím možnosti konať pred súdom, pretože v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 veta druhá O.s.p. je vecou súdu, aby rozhodol, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Rovnako nedôvodná je aj námietka dovolateľky týkajúca sa výhrad voči zneniu zápisnice z pojednávania pred prvostupňovým súdom. Opodstatnenosť tejto námietky jednak zo spisu bez ďalšieho nevyplýva a jednak výhrady voči správnosti postupu súdu prvého stupňa mohla dovolateľka uplatniť už v odvolaní, čo napokon aj urobila, a v odvolacom konaní mala možnosť využiť všetky procesné práva, ktoré jej priznáva Občiansky súdny poriadok.  

So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovanej podľa § 218 ods. l písm.c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. ako neprípustné odmietol.  

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p.   (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalobcom v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. januára 2009

JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová