Najvyšší súd  

4 Cdo 296/2009

  Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ F. Č., bývajúceho v Č., 2/ P. Š., bývajúceho v Č., zastúpeného JUDr. L. Š., advokátom so sídlom v Č., 3/ J. Š., bývajúceho v Č., zastúpeného JUDr. L. Š., advokátom so sídlom v Č., proti odporcom 1/ JUDr. J. M., bývajúcemu v Č., 2/ J. M., bývajúcej v Č., o zriadenie a strpenie vecného bremena prechodu, vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 7 C 123/2008, o dovolaní navrhovateľov 2/ a 3/ a M. Č., bývajúcej v Č., proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 28. mája 2009 sp. zn. 9 NcC 14/2009 takto

r o z h o d o l :

Dovolacie konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Žiline uznesením z 28. mája 2009 sp. zn. 9 NcC 14/2009, v konaní o vylúčenie sudcov Okresného súdu Čadca z prejednávania a rozhodovania veci, vedenej   na tomto súde pod sp. zn. 7 C 123/2008 rozhodol tak, že sudkyňa Mgr. Z. V. nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podali 17. júla 2009 dovolanie navrhovatelia 2/ a 3/ a M. Č. podľa § 236 a nasl. O.s.p. z dôvodu uvedeného v § 241 ods. 2 písm.b/ O.s.p. Namietali, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Navrhli Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky zrušiť uznesenie o zamietnutí námietky zaujatosti a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal dôvodnosť podaného dovolania a zistil, že toto dovolanie nespĺňa zákonom požadované procesné podmienky na vecné preskúmanie napadnutého rozhodnutia v dovolacom konaní.

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu, ktorým Krajský súd v Žiline rozhodol podľa § 16 ods. 1 O.s.p. o námietke zaujatosti.

Občiansky súdny poriadok upravuje dovolanie ako procesný úkon účastníka, ktorým môže napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).  

Podľa § 10a ods. 1 O.s.p. o dovolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako odvolacích súdov rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.

V tomto ustanovení Občianskeho súdneho poriadku je upravená funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že tento súd je príslušný rozhodovať o dovolaniach vtedy, ak je dovolaním napádané rozhodnutie krajského súdu vydané v odvolacom konaní. Zhodne s tým je podľa § 236 ods. 1 O.s.p. spôsobilým predmetom dovolania len také rozhodnutie súdu, ktorým tento súd rozhodoval v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa.

Rozhodovanie krajského súdu o námietke zaujatosti podľa § 16 ods. 1 O.s.p. nemožno považovať za rozhodnutie odvolacieho súdu. Aby mohol krajský súd v zmysle citovaného zákonného ustanovenia o námietke zaujatosti rozhodnúť, musí zákonom vymedzeným postupom (§ 15, § 15a ods. 1 O.s.p.) okresný súd predložiť vec nadriadenému súdu (v danom prípade krajskému súdu). Nadriadený súd o tom, či je sudca vylúčený alebo nie je, rozhoduje nie na základe odvolania, ale na základe zákonom predpokladaného postupu nižšieho súdu. Krajský súd v daných prípadoch rozhoduje ako súd vyššieho stupňa (v zmysle hierarchického usporiadania súdnej sústavy), teda ako súd, ktorý v súdnej sústave zaujíma vyššie postavenie.

Proti takémuto rozhodnutiu krajského súdu nie sú zákonom prípustné žiadne opravné prostriedky, t.j. ani dovolanie (platná právna úprava nedáva možnosť preskúmania takéhoto rozhodnutia).

Z uvedeného je zrejmé, že Najvyšší súd Slovenskej republiky nie je funkčne príslušný k rozhodovaniu o dovolaní, ktorým bolo napadnuté uvedené uznesenie krajského súdu, lebo toto rozhodnutie nebolo vydané v odvolacom konaní. Neexistuje tu ani žiaden iný funkčne príslušný súd, ktorý by mohol o takomto neprípustnom opravnom prostriedku rozhodnúť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, keďže nie je funkčne príslušný k rozhodovaniu o podanom dovolaní, poukazuje na to, že sa nezaoberal otázkou, či dovolatelia sú osobami oprávnenými na procesné podanie v tejto veci.

Súd je povinný kedykoľvek za konania prihliadať na to, či sú splnené podmienky,   za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania), okrem iného, či vec patrí do právomoci súdu a je daná jeho vecná alebo funkčná príslušnosť (§ 103 O.s.p.). Ak v konaní ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví (§ 104 ods. 1 veta prvá O.s.p.).

Keďže chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci (Najvyšší súd Slovenskej republiky nie je funkčne príslušný a nie je tu ani iný príslušný súd, prípadne orgán, ktorému by bolo možné vec postúpiť), ktorá inak spadá do právomoci súdov, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o dovolaní navrhovateľov 2/ a 3/ a M. Č., ktoré trpí takouto vadou, zastavil (§ 104 ods. 1 veta prvá O.s.p.) bez toho, aby mohla byť preskúmaná vecná správnosť napadnutého rozhodnutia.

O trovách dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa   § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p. v spojení s ustanovením § 243b ods. 5 a § 224 ods. 1 O.s.p., lebo konanie bolo zastavené. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 28. októbra 2009   JUDr. Eva Sakálová, v.r. Za správnosť vyhotovenia :   predsedníčka senátu Jarmila Uhlířová