4Cdo/29/2020

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne J. I., bývajúcej v B. XXX, zastúpenej JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom v Čadci, Mierová 1725, proti žalovanému M. H., bývajúcemu v B.T. XXX, zastúpenému PROSMAN A PAVLOVIČ advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Trnave, Hlavná 31, o ochranu osobnosti, vedenom na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 16 C 274/2016, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 29. mája 2019 sp. zn. 6 Co 38/2018, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 29. mája 2019 sp. zn. 6 Co 38/2018 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Čadca (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo 14. júna 2017 č. k. 16 C 274/2016-267 zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa voči žalovanému domáhala určenia, že vyjadrením žalovaného na výročnej členskej schôdzi pozemkového spoločenstva Urbár Olešná - pozemkové spoločenstvo“ a „Lesy Olešná - pozemkové spoločenstvo“ (ďalej len „pozemkové spoločenstvo“) 17. mája 2015, že „p. I. nie je vlastníčkou a neoprávnene vyrubuje les“, došlo k neoprávnenému zásahu do práva žalobkyne na ochranu osobnosti a ktorou sa zároveň domáhala uloženia povinnosti žalovanému ospravedlniť sa žalobkyni za uvedené nepravdivé výroky, ktorými došlo k neoprávnenému zásahu do práva žalobkyne na ochranu osobnosti; žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení svojho rozhodnutia s poukazom na čl. 26 ods. 1, 2, 4 Ústavy SR a § 11, § 13 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) uviedol, že vykonal test proporcionality medzi ústavou garantovaným právom žalobkyne na ochranu cti, dôstojnosti, či súkromia a slobodou prejavu a právom na informácie na strane žalovaného a dospel k záveru, že výrokmi žalovaného nedošlo k neoprávnenému zásahu do práva žalobkyne na ochranu osobnosti. Ako ďalej súd prvej inštancie uviedol, hoci je pravdivým tvrdenie žalobkyne, že žalovaný bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Z.z. o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť voči žalobkyni a jej manželovi za výroky prednesené na výročnej členskej schôdzi 17. mája 2015, že „J. I. a jej manžel kradnú drevo, berú drevo, na ktoré nemajú nárok a rúbu, aj keď už majú prerúbané“, a bola mu za to uložená sankcia napomenutie, toto rozhodnutie však bolo rozhodnutímnadriadeného orgánu - Okresného úradu Žilina, odboru opravných prostriedkov, pod č. OÚ- ZA-OOP1- 2017/005714/Hri z 23. februára 2017 zrušené a z následného rozhodnutia Okresného úradu Čadca, odboru všeobecnej vnútornej správy č.s. OU-CA-OVVS-2017/004040, Č.p. PS.98/2017-Gt z 19. mája 2017 tiež vyplynulo, že konanie o priestupku vedené voči žalovanému bolo odložené, nakoľko priestupok nemožno prejednať, keďže od jeho spáchania uplynuli dva roky. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania svedeckými výpoveďami za preukázané, že žalovaný na adresu žalobkyne na výročnej členskej schôdzi nepredniesol výrok, že neoprávnene vyrubuje les a nemal za preukázané, že by výrokom, že žalobkyňa nie je vlastníčkou, ale len správkyňou, žalovaný zasiahol do jej osobnostných práv takým spôsobom, že by došlo k zníženiu jej povesti na verejnosti, vážnosti v spoločnosti a k zníženiu jej postavenia v podnikateľských vzťahoch. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).

2. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 29. mája 2019 sp. zn. 6 Co 38/2018 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p.; rozhodol tiež o trovách odvolacieho konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 C.s.p. a vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň odvolací súd poukázal, a obmedzil sa iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Ako odvolací súd ďalej uviedol, žalobkyňa podala proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie v posledný deň zákonnej lehoty, v ktorom požiadala súd o predĺženie lehoty na odôvodnenie odvolania, nakoľko zmenila právneho zástupcu, pričom súd prvej inštancie jej prípisom z 5. mája 2019 predĺžil lehotu na zdôvodnenie odvolania o 10 dní, na základe čoho žalobkyňa 14. septembra 2017 okresnému súdu doručila podanie, ktorým doplnila dôvody svojho opravného prostriedku. Odvolací súd mal za preukázané, že žalobkyňa prevzala napadnuté rozhodnutie 17. augusta 2017, pričom pätnásťdňová lehota na podanie odvolania (§ 362 ods. 1 C.s.p.) jej začala plynúť 18. augusta 20017 a skončila 4. septembra 2017 a žalobkyňa podala svoje odvolanie bez uvedenia odvolacích dôvodov na súde prvej inštancie 4. septembra 2017 (t.j. v posledný deň odvolacej lehoty). S poukazom na § 380 ods. 1, § 363, § 365 ods. 3 a § 373 ods. 1 C.s.p. odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie mal v danom prípade postupovať v zmysle § 363 C.s.p. a odvolateľku vyzvať na doplnenie chýbajúcich náležitostí odvolania, na doplnenie ktorých súd vyzýva (v akom rozsahu rozhodnutie napáda a čoho sa domáha) a poučiť ju o následkoch neodstránenia vád odvolania. Namiesto takéhoto zákonom stanoveného procesného postupu však okresný súd poskytol odvolateľke na jej žiadosť desaťdňovú lehotu na doplnenie dôvodov odvolania, ktoré žalobkyňa doplnila v určenej lehote o dôvody svojho opravného prostriedku, vrátane ďalších absentujúcich náležitostí odvolania. Podľa názoru odvolacieho súdu, tým došlo i k odstráneniu vyššie uvedených nedostatkov v procesnom postupe okresného súdu (absentujúcej výzvy na odstránenie vád odvolania), zdôraznil však, že po uplynutí lehoty na podanie odvolania nemožno rozširovať ani meniť odvolacie dôvody, ani navrhované dôkazy a považoval za neprípustné, aby súd prvej inštancie konal nad rámec zákona, t. j. mimo procesných pravidiel stanovených zákonom (§ 118 C.s.p. a § 122 C.s.p.) a v rozpore s § 365 ods. 3 C.s.p. poskytol odvolateľke lehotu na doplnenie odvolania, preto odvolací súd aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 279/2010 neprihliadol na doplnenie dôvodov v podaní odvolateľky doručenom okresnému súdu 14. septembra 2017. S poukazom na § 380 ods. 1, 2 C.s.p. skúmal len procesné vady konania, na ktoré bol povinný prihliadnuť nad rámec odvolacích dôvodov, konštatujúc, že žalobkyňa žiadne procesné vady konania vo svojom (v poradí prvom) opravnom prostriedku netvrdila a zároveň ich existenciu nezistil ani odvolací súd. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.

3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie s tým, že súdy jej nesprávnym procesným postupom znemožnili, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ C.s.p.) a zároveň napadnutý rozsudok odvolacieho súdu závisel od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p.). Akodovolateľka zdôraznila, odvolací súd zobral do úvahy iba jej strohé odvolanie zo 4. septembra 2017 bez riadneho odôvodnenia a vôbec neprihliadal na jej podanie zo 14. septembra 2017, ktorým doplnila dôvody odvolania napriek tomu, že tieto dôvody odvolania doplnila v súlade s lehotou, ktorú jej poskytol súd prvej inštancie. Vzhľadom na uvedené, dovolateľka navrhla vyriešiť právnu otázku, či „je podľa nového Civilného sporového poriadku možné dopĺňať dôvody odvolania za účelom doplnenia podaného odvolania na žiadosť strany sporu, ktorú odsúhlasí súd prvej inštancie po zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania, tak ako to bolo možné za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku?“ Z týchto dôvodov navrhla napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k dovolaniu bol toho názoru, že odvolací súd nijakým spôsobom nepochybil, správne vyhodnotil skutkový ako aj právny stav a navrhol dovolanie žalobkyne zamietnuť ako nedôvodné.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C.s.p.) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 a 2 C.s.p.), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 443 C.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.

6. V zmysle § 419 C.s.p. je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 C.s.p.

7. Podľa § 420 C.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

8. Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

9. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 C.s.p.). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 C.s.p.). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ C.s.p., je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 C.s.p. alebo § 421 C.s.p. v spojení s § 431 ods. 1 C.s.p. a § 432 ods. 1 C.s.p.).

10. Žalobkyňa vyvodzujúc z ustanovenia § 420 písm. f/ C.s.p. namietala nezaoberanie sa odvolacími dôvodmi, ktoré boli doplnené podaním zo 14. septembra 2017, odvolacím súdom, napriek tomu, že tieto dôvody odvolania doplnila v súlade s lehotou, ktorú jej poskytol súd prvej inštancie.

11. Podľa § 262 ods. 1 prvá veta C.s.p. odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

12. Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje zanesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

13. Podľa § 373 ods. 1 C.s.p. ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania. Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.

14. Podľa § 380 ods. 1 C.s.p. odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1 C.s.p.).

15. Podľa § 217 ods. 1 C.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

16. Vychádzajúc z obsahu spisu, žalobkyňa prevzala rozsudok súdu prvej inštancie 17. augusta 2017 (č. l. 273 spisu). Zákonná lehota na podanie odvolania proti tomuto rozhodnutiu jej preto začala plynúť nasledujúci deň (18. augusta 2017) a koniec 15-dňovej lehoty na podanie odvolania pripadol na piatok 1. septembra 2017, ktorý bol však dňom pracovného pokoja, preto sa posledným právnym dňom lehoty stal najbližší nasledujúci pracovný deň, ktorým bol pondelok 4. septembra 2017. Žalobkyňa podala 4. septembra 2017 voči rozsudku súdu prvej inštancie strohé odvolanie bez odôvodnenia, v ktorom uviedla, že zmenila právneho zástupcu a preto požiadala o predĺženie lehoty na odôvodnenie odvolania (č. l. 282 spisu), na čo jej súd prvej inštancie oznámením z 5. septembra 2017 predĺžil lehotu na zdôvodnenie odvolania o desať dní, na základe čoho podaním zo 14. septembra 2017 (č. l. 284 spisu) žalobkyňa dôvody svojho odvolania doplnila v súdom takto určenej lehote. Odvolací súd vo veci rozhodol rozsudkom z 29. mája 2019 sp. zn. 6 Co 38/2018 tak, že na doplnenie odvolania žalobkyne podaním zo 14. septembra 2017 neprihliadal a odvolanie žalobkyne prejednal len z hľadiska vád týkajúcich sa procesných podmienok, aj keď neboli žalobkyňou v odvolaní zo 4. septembra 2017 uplatnené (§ 380 ods. 1 C.s.p.).

17. V preskúmavanej veci došlo podľa názoru dovolacieho súdu postupom odvolacieho súdu k naplneniu vady vyplývajúcej z ustanovenia § 420 písm. f/ C.s.p. Táto vada spočíva v nesprávnom postupe, resp. rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorý neprihliadol na doplnenie odvolania dovolateľky zo 14. septembra 2017 a vec prejednal len z hľadiska vád týkajúcich sa procesných podmienok (ktoré nezistil) napriek tomu, že na takéto rozhodnutie neboli splnené zákonné podmienky. Tým odvolací súd znemožnil dovolateľke uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces.

18. Odvolací súd odôvodnil neprihliadnutie na doplnenie odvolania zo 14. septembra 2017 tým, že i keď dovolateľka odstránila vady, resp. vadu odvolania jeho doplnením o chýbajúce odvolacie dôvody, nemohol na túto skutočnosť prihliadnuť, pretože v zmysle § 365 ods. 3 C.s.p. mohla tak urobiť len do konca lehoty na podanie odvolania a považoval za neprípustné, aby súd prvej inštancie konal nad rámec zákona, t. j. mimo procesných pravidiel stanovených zákonom (§ 118 C.s.p. a § 122 C.s.p.) a v rozpore s § 365 ods. 3 C.s.p. poskytol dovolateľke lehotu na doplnenie odvolania.

19. Dovolací súd zastáva názor, že odvolací súd na danú procesnú situáciu nesprávne aplikoval ustanovenie § 365 ods. 3 C.s.p. Použitie tohto ustanovenia v predmetnej veci neprichádzalo do úvahy. Treba totiž rozlišovať medzi dopĺňaním odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 3 C.s.p. a dopĺňaním odvolania o chýbajúce náležitosti v zmysle § 373 ods. l C.s.p. Kým zmena alebo dopĺňanie odvolacích dôvodov prichádza do úvahy len u odvolania spĺňajúceho túto náležitosť (teda pokiaľ ide o túto náležitosť u tzv. „bezvadného odvolania“), a to len do uplynutia odvolacej lehoty, doplnenie odvolania o chýbajúce odvolacie dôvody je odstraňovaním vady odvolania. Pre odstraňovanie takejto vady platí, že súd naň nevyzýva (§ 373 ods. 1 veta druhá C.s.p.). Pre odvolateľa to znamená procesné riziko, že súd prvej inštancie bez toho, aby ho vyzýval na odstránenie uvedenej vady, môže po uplynutí lehoty na podanie odvolania bezodkladne predložiť vec odvolaciemu súdu a ten môže bezodkladne rozhodnúť o odmietnutí odvolania podľa § 386 písm. d/ C.s.p., resp. odvolanie prejednať podľa § 380 ods. 2 C.s.p.Nevyzývanie na odstránenie označenej vady však neznamená, že odvolateľ ju nemôže odstrániť sám z vlastnej iniciatívy, a to prípadne aj po uplynutí lehoty na podanie odvolania do rozhodnutia o odvolaní. Zo žiadneho ustanovenia C.s.p. nevyplýva zákaz, resp. nemožnosť strany takto postupovať. Neprípustnosť odstránenia vady odvolania z vlastnej iniciatívy nemožno vyvodiť ani z § 365 ods. 3 C.s.p., pretože, ako už bolo uvedené, toto ustanovenie na procesnú situáciu vadného odvolania nedopadá. Nemožno ho vyvodiť ani z ustanovenia § 380 ods. 1 C.s.p. o viazanosti odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi, lebo táto viazanosť prichádza do úvahy, len keď odvolanie obsahuje odvolacie dôvody, prípadne, ak je vada, spočívajúca v ich absencii, odstránená.

20. Pokiaľ by Civilný sporový poriadok sledoval zámer neumožniť strane z vlastnej iniciatívy odstrániť vadu odvolania, spočívajúcu v absencii odvolacích dôvodov, aj po uplynutí odvolacej lehoty, mal byť v ňom tento zákaz výslovne alebo aspoň dostatočne jasne vyjadrený. Mohlo sa tak stať napr. formulovaním pravidla, že na odstránenie takejto vady odvolania po uplynutí odvolacej lehoty súd neprihliada (obdobne ako v § 52 ods. 2 veta druhá, § 53, § 125 ods. 2 a v § 128 ods. 3. C.s.p.). Ak takáto úprava v C.s.p. nie je, nemôže byť táto skutočnosť interpretovaná v neprospech strany, teda spôsobom zhoršujúcim jej procesné postavenie. Pre správanie sa fyzických a právnických osôb vo vzťahu k orgánom štátu platí princíp spočívajúci v zásade „čo nie je zakázané, je dovolené“. Tento princíp vychádza z priority slobody a znamená, že pokiaľ zamýšľané správanie sa fyzických alebo právnických osôb nie je právne upravené, t. j. nie je ani zakázané, ani dovolené, platí, že tieto subjekty môžu konať slobodne podľa uvedenej zásady. Smú sa teda správať podľa vlastného uváženia, ak prameň práva prijatý v súlade so zásadami materiálneho právneho štátu im neurčil povinnosť správať sa spôsobom za určených podmienok.

21. Hoci postup súdu prvej inštancie, ktorý žalobkyni oznámením z 5. septembra 2017 predĺžil lehotu na zdôvodnenie odvolania o desať dní, nie je v súlade so zákonnou úpravou lehôt, nakoľko len lehota určená súdom - a nie zákonná - môže byť súdom primerane predĺžená (§ 118 ods. 1 a 2 C.s.p.), žalobkyňa, riadiac sa oznámením súdu prvej inštancie, podala doplnenie svojho odvolania v posledný deň takto určenej lehoty. A preto, pokiaľ v čase rozhodovania odvolacieho súdu o odvolaní bola už vada odvolania, spočívajúca v absencii odvolacích dôvodov odstránená, bol odvolací súd povinný rešpektovať zásadu, podľa ktorej je pre rozhodnutie o odvolaní určujúci stav v čase jeho rozhodovania (§ 217 ods. 1 C.s.p.). Odvolací súd sa teda mal zaoberať uplatnenými odvolacími dôvodmi a pristúpiť k celkovému vecnému prieskumu podaného odvolania.

22. Vzhľadom k zisteniu, že v konaní došlo k procesným vadám podľa § 420 písm. f/ C.s.p., ktorá skutočnosť je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu uznesením zrušil (§ 449 ods. 1 C.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 C.s.p.). S prihliadnutím na dôvod zrušenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu sa najvyšší súd nezaoberal ďalšími, v dovolaní namietanými vadami.

23. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 C.s.p.). Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 C.s.p.).

24. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.