4Cdo/287/2015

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne O2 Slovakia, s.r.o., so sídlom Einsteinova 24, Bratislava, IČO: 35 848 863, zastúpenej Mgr. Ľudovítom Pavelkom, advokátom so sídlom v Bratislave, Viedenská cesta 7, proti žalovanému K., hlásenému k trvalému pobytu v W., zastúpenému Mestom Čadca, o zaplatenie 942,88 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 6 C 58/2011, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 31. júla 2012 sp. zn. 7 Co 217/2012, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline z 31. júla 2012 sp. zn. 7 Co 217/2012 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Okresný súd Čadca rozsudkom z 24. mája 2011 č.k. 6 C 58/2011-57 v spojení s opravným uznesením z 28. októbra 2011 č.k. 6 C 58/2011-60 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 475,06 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% zo sumy 36,05 Eur od 15. septembra 2009 do zaplatenia, zo sumy 22,25 Eur od 14. októbra 2009 do zaplatenia, zo sumy 32,70 Eur od 17. novembra 2009 do zaplatenia, zo sumy 380,56 Eur od 13. decembra 2009 do zaplatenia a zo sumy 3,50 Eur od 26. januára 2010 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 100 Eur, počnúc prvou splátkou zročnou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátky. Žalobu žalobkyne, aby žalovaný bol zaviazaný zaplatiť 414,03 Eur spolu s úrokom z omeškania zamietol. Vo výroku o náhrade trov konania žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni spolu 98,06 Eur.

Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa odvolanie, ktoré Krajský súd v Žiline ako súd odvolací uznesením z 31. júla 2012 sp. zn. 7 Co 217/2012 odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O.s.p. z dôvodu, že nebolo odôvodnené, pričom doplnenie jeho dôvodov žalobkyňa do uplynutia 15 dňovej lehoty na podanie odvolania neoznámila. Odvolanie bolo doplnené až po uplynutí odvolacej lehoty. Odvolací súd uviedol, že odvolanie žalobkyne nespĺňalo náležitosti zakotvené v § 205 ods. 1 v spojení s § 42 ods. 3 O.s.p. Rozsah a dôvody môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia odvolacej lehoty a vzhľadom k tomu, že žalobkyňa v zákonnej 15 dňovej lehote na podanie odvolania žiadne odvolacie dôvody neuviedla a nadoplnenie dôvodov odvolania podané až po uplynutí zákonnej odvolacej lehoty už odvolací súd nemohol prihliadať. Poukázal tiež na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 151/2005 a 3 Cdo 106/2011.

Predmetné uznesenie krajského súdu napadla žalobkyňa dovolaním. Žiadala, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietala, že postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Uviedla, že doplnila svoje včas podané blanketové odvolanie o dôvody pred tým, ako o predmetnom odvolaní rozhodoval krajský súd, preto naň malo byť prihliadnuté.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie bolo podané včas účastníčkou konania, preskúmal napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.

Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. možno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu v ustanoveniach § 237 a § 239 O.s.p.

Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v § 237 O.s.p., ktoré spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací súd z úradnej povinnosti (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.). Existenciu vád konania uvedených v § 237 O.s.p. dovolateľka tvrdila, a to konkrétne vadu uvedenú pod písm. f/ (v znení účinnom do 31. decembra 2014).

Podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.). Takýmto procesným právom účastníka je i to, aby rozhodnutie súdu prvého stupňa, s ktorým nesúhlasí, bolo na základe jeho odvolania preskúmané odvolacím súdom.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré nemá náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2; ak boli dodržané podmienky podľa § 209 ods. 1 a § 211 ods. 1.

Súd prvého stupňa uznesením vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. d/. Ak sa aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ak ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolanie narozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 209 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 211 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak súd prvého stupňa nesprávne postupoval podľa § 209 ods. 1, odvolací súd sám vyzve toho, kto podal odvolanie, aby doplnil chýbajúce náležitosti, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. d/.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa podala proti rozsudku súdu prvého stupňa na pošte 1. decembra 2011 (v odvolacej lehote) tzv. blanketové odvolanie, v ktorom uviedla, že ho odôvodní na výzvu súdu. Opravný prostriedok odôvodnila podaním zaslaným súdu dňa 16. marca 2012. Následne predložil prvostupňový súd vec odvolaciemu súdu na prejednanie odvolania. Odvolací súd toto odvolanie odmietol s poukazom na § 218 ods. 1 písm. d/ O.s.p. majúc za to, že nespĺňa náležitosti zakotvené v § 205 ods. 1 v spojení s § 42 ods. 3 O.s.p. Vychádzal z toho, že žalobkyňa do uplynutia odvolacej lehoty dôvody odvolania neoznámila. Na následné doplnenie odvolania odvolací súd neprihliadol s odôvodnením, že rozsah a dôvody odvolania bolo možné rozšíriť (t.j. uviesť aj do samotného základu) len do uplynutia odvolacej lehoty, čo žalobkyňa nestihla. Tento záver odvolacieho súdu nie je správny.

Rozsah a dôvody odvolania môže odvolateľ meniť, modifikovať a dopĺňať. Toto právo však môže v zmysle § 205 ods. 3 O.s.p. využiť len do uplynutia odvolacej lehoty. Hoci uvedené ustanovenie umožňuje odvolateľovi rozšíriť rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a rozšíriť dôvody odvolania len do uplynutia lehoty na odvolanie, zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by sa toto obmedzenie vzťahovalo aj na možnosť odvolateľa odstrániť vadu odvolania a dodatočne uviesť dôvody, ktoré v odvolaní absentujú úplne. V danom prípade sa nejedná o rozšírenie dôvodov odvolania, ale o odstránenie chýbajúcich podstatných náležitostí odvolania. Nemožno totiž rozširovať niečo, čo vôbec nie je v odvolaní uvedené. Ustanovenie § 205 ods. 3 O.s.p. sa týka len lehoty, v ktorej môže odvolateľ rozširovať rozsah a dôvody odvolania, neurčuje ale lehotu, v ktorej má odvolateľ možnosť odstrániť vady podaného opravného prostriedku. Ak k odstráneniu vady odvolania dôjde do rozhodnutia odvolacieho súdu, je právne významné, že v čase jeho rozhodovania (§ 154 ods. 1 O.s.p. a § 167 ods. 2 O.s.p.) je vada odstránená; irelevantné je, či k jej odstráneniu došlo po súdom určenej lehote na odstránenie vady alebo po uplynutí odvolacej lehoty (porovnaj napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 32/2005, sp. zn. 5 Cdo 268/2009, sp. zn. 6 Cdo 343/2012).

V danom prípade odvolateľka vady odvolania odstránila ešte pred predložením veci na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Irelevantné bolo, že k odstráneniu došlo po uplynutí odvolacej lehoty.

Dovolací súd nepovažuje za náležitý odkaz odvolacieho súdu na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 151/2005. Predmetné rozhodnutie totiž rieši inú procesnú situáciu. Je založené na tom, že odvolací súd správne ustálil, že účastník ani po výzve súdu prvého stupňa vady odvolania neodstránil, resp. odvolanie nedoplnil o náležitosti v zmysle poučenia súdu prvého stupňa a z jeho odvolania ešte ani v čase rozhodovania odvolacieho súdu jasným a zrozumiteľným spôsobom nevyplývalo, v čom účastník konkrétne videl nesprávnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa alebo jeho postupu. Rozhodnutie sp. zn. 3 Cdo 106/2011 rieši procesnú situáciu odvolateľa, ktorý zo závažného osobného dôvodu nepodal odvolanie v rámci odvolacej lehoty ako takej, s možnosťou postupu podľa § 58 O.s.p.

Odvolací súd sa nesprávne vysporiadal i s ustanoveniami § 209 ods. 1, § 211 ods. 1 veta prvá a § 218 ods. 1 písm. d/ O.s.p. Ak odvolanie nemá náležitosti uvedené v § 205 ods. 1 a 2 O.s.p., možno ho odmietnuť, len ak odvolací súd nemôže pre nedostatok týchto náležitostí postupovať v opravnom konaní tak, ako mu ukladá zákon, t.j. prejednať ho a rozhodnúť o ňom a zároveň ten, kto odvolanie podal, bol súdom prvého stupňa (§ 209 ods. 1 O.s.p.) alebo odvolacím súdom (§ 211 ods. 1 O.s.p.) vyzvaný a správne poučený o tom, ako má chýbajúce náležitosti doplniť. Súd plní svoju povinnosť podľa § 209 ods. 1 a § 211 ods. 1 O.s.p. bez ohľadu na to, či odvolacia lehota už uplynula a tiež bez ohľadu na skutočnosť, či je účastník zastúpený advokátom, resp. má sám právnické vzdelanie. Ak by preto účastník sám svoje odvolanie neodôvodnil, bolo by povinnosťou prvostupňového, resp. odvolacieho súdu vyzvať ho na odstránenie vady odvolania s poučením o spôsobe ako má postupovať, a tiež o následkoch nesplnenia si svojej povinnosti. Až potom by mohol odvolací súd pristúpiť k odmietnutiuodvolania účastníka, ktoré by stále nemalo požadované náležitosti.

Žalobkyňa teda dôvodne vytýkala, že rozhodnutie odvolacieho súdu má vadu podľa § 237 písm. f/ O.s.p.

Pretože odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom, znamenajúce porušenie práva na spravodlivý proces, zakladá nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho dôvodnosť, dovolací súd podľa § 243b ods. 1 O.s.p uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.