Najvyšší súd Slovenskej republiky
4 Cdo 286/2012
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne A. a.s., so sídlom v B., proti žalovanému M. V., bývajúcemu v S., o zaplatenie 919,47 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 4 Ro 175/2007, o dovolaní Slovenskej republiky, za ktorú koná Okresný súd Čadca, proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 30. decembra 2011 sp. zn. 8 Co 454/2011, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Žiadnemu z účastníkov náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Čadca platobným rozkazom z 15. októbra 2007 č.k. 4 Ro 175/2007-19 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni do 15 dní od doručenia platobného rozkazu sumu 919,47 Eur s 8,5 %-ným ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 18. septembra 2007 do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku za návrh vo výške 55,17 Eur, alebo aby v tej istej lehote podal odpor na okresnom súde. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť 8. januára 2008.
Okresný súd Čadca uznesením z 18. marca 2011 č.k. 4 Ro 175/2007-29 uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť v lehote 10 dní od doručenia uznesenia sumu 33,19 Eur ako časť súdneho poplatku za návrh na vydanie platobného rozkazu. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pri poplatkovom preverení spisu zistil, že súdny poplatok za podaný návrh, zaplatený vo výške 1.662,- Sk kolkovými známkami 11. októbra 2007 na základe výzvy Okresného súdu Čadca z 28. septembra 2007, bol sčasti, vo výške 1.000,- Sk, zaplatený kolkovou známkou v nominálnej hodnote 1.000,- Sk, ktorá nevykazuje všetky známky pravosti kolkov v zmysle vyhlášky č. 284/2007 Z.z. o kolkových známkach. Skutočnosť, že ide o falzifikát mal preukázanú fotokópiou znaleckého posudku K. ústavu P., odboru k. v B. z 15. februára 2011 č.p. X, doručenou okresnému súdu 3. marca 2011 spolu s potvrdením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Čadci. Pretože kolková známka v nominálnej hodnote 1.000,- Sk, použitá na úhradu súdneho poplatku za návrh bol falzifikát a súdny poplatok tak nebol riadne uhradený v celej výške, okresný súd vyzval opätovne žalobkyňu na úhradu súdneho poplatku v sume 33,19 Eur (1.000,- Sk).
Krajský súd v Žiline na odvolanie žalobkyne uznesením z 30. decembra 2011 sp. zn. 8 Co 454/2011 uznesenie okresného súdu zrušil. Z obsahu spisu mal preukázané, že návrh na vydanie platobného rozkazu bol okresnému súdu doručený 19. septembra 2007, čím vznikla žalobkyni poplatková povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“). Žalobkyňa si poplatkovú povinnosť nesplnila, preto ju okresný súd výzvou z 28. septembra 2007 vyzval na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 1.662,- Sk s upozornením na následky jeho nezaplatenia. Súdny poplatok žalobkyňa zaplatila 11. októbra 2007. Po právoplatnom skončení konania okresný súd žalobkyni napadnutým uznesením uložil povinnosť doplatiť súdny poplatok vo výške 33,19 Eur. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd vyrubil túto časť súdneho poplatku za návrh na vydanie platobného rozkazu po uplynutí zákonnej 3-ročnej lehoty (§ 13 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch), ktorá začína plynúť od konca kalendárneho roka, v ktorom sa súdny poplatok alebo doplatok súdneho poplatku stal splatným. Uviedol, že poplatková povinnosť v danej veci vznikla podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona o súdnych poplatkoch podaním návrhu a súdny poplatok za podanie návrhu je podľa § 8 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch splatný vznikom poplatkovej povinnosti, v preskúmavanej veci 19. septembra 2007. Lehota podľa § 13 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch tak začala plynúť od konca roku 2007 a uplynula 31. decembra 2010. Na základe uvedeného, keď súd prvého stupňa uložil žalobkyni povinnosť doplatiť súdny poplatok po uplynutí zákonnej lehoty nepostupoval správne, preto jeho rozhodnutie zrušil.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie Slovenská republika, zastúpená Okresným súdom Čadca podľa § 237 O.s.p. z dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p. a podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Odňatie možnosti konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.) videla v nesprávnom procesnom postupe súdu, keď jej v rozpore s § 94 ods. 4 O.s.p. ako účastníčke konania nebolo doručené uznesenie Okresného súdu Čadca z 18. marca 2011 č.k. 4 Ro 175/2007-29 a ako účastníčka konania nebola ani označená v záhlaví tohto rozhodnutia. Nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) videla v nesprávnom závere odvolacieho súdu v otázke zachovania zákonnej lehoty na vyrubenie súdneho poplatku alebo doplatku za podanie návrhu na začatie súdneho konania. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhla rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie a rozhodnutie.
Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolanie odmietnuť ako podané neoprávnenou osobou. Pre prípad, že by dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie je procesne prípustné, navrhla ho zamietnuť z dôvodu vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či dovolanie podala oprávnená osoba a dospel k záveru, že Slovenská republika, za ktorú koná Okresný súd Čadca, nie je na podanie dovolania oprávnená.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p., dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Podľa § 240 ods. 1 prvej vety O.s.p., účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni.
Aby dovolanie malo právne účinky, t.j., aby na jeho základe vznikli procesné vzťahy vyplývajúce z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, musí vyhovovať požiadavkám, ktoré tento predpis stanovuje. V ustanovení § 240 ods. 1 prvej vete O.s.p. je určená tiež subjektívna podmienka prípustnosti dovolania tým, že subjektom legitimovaným na podanie dovolania je účastník. Na podanie dovolania je teda procesne legitimovaný subjekt, ktorý bol účastníkom konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozhodnutím odvolacieho súdu.
Podľa § 90 O.s.p., účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje.
Podľa § 94 ods. 4 O.s.p., ak sa má podľa rozsudku plniť z finančných prostriedkov, s ktorými hospodári súd, účastníkom konania je v tejto časti aj štát, za ktorý koná príslušný súd.
Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania je zaplatenie peňažnej sumy titulom zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti. Účastníkmi tohto konania sú tak žalobca a žalobcom označený žalovaný (§ 90 O.s.p.).
Okresný súd Čadca vychádzal z názoru, že účastníkom časti tohto konania (o vyrubenie súdneho poplatku za návrh na začatie konanie) je i Slovenská republika, za ktorú koná podľa § 94 ods. 4 O.s.p. Potrebné je však uviesť, že štát je účastníkom konania podľa tohto zákonného ustanovenia len v prípadoch, keď sa má plniť z finančných prostriedkov, s ktorými hospodári súd. Tak je tomu v prípadoch, keď má súd plniť z finančných prostriedkov, s ktorými hospodári titulom znalečného, svedočného, tlmočného, trov konania a pod., teda v prípadoch, keď je povinnosť na plnenie uložená súdu. V preskúmavanej veci však o také rozhodnutie, podľa ktorého by sa malo plniť z finančných prostriedkov, s ktorými hospodári súd, nejde. Povinnosť totiž nebola uložená súdu. Uznesením okresného súdu bola uložená povinnosť doplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania účastníkovi konania. Okresnému súdu Čadca týmto uznesením nebola uložená povinnosť na plnenie z finančných prostriedkov, s ktorými hospodári. V danej veci tak nejde o rozhodnutie v zmysle § 94 ods. 4 O.s.p., preto štát nie je účastníkom tohto konania. Okresný súd Čadca je orgán, ktorý vydal napadnuté rozhodnutie.
Odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený (§ 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Ustanovenie § 218 ods. 1 O.s.p. platí pre konanie na dovolacom súde obdobne (§ 243b ods. 5 O.s.p.).
Z vyššie uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že i keď je dovolanie v danej veci z objektívneho hľadiska prípustné (smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktoré vykazuje znaky rozhodnutia uvedeného v § 239 ods. 1 O.s.p.), dovolateľka nie je subjektívne oprávnená napadnúť ho dovolaním, a preto jej dovolanie podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odmietol ako procesne neprípustné, podané niekým, kto naň nie je oprávnený.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretože účastníkom konania v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. augusta 2013
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková