4 Cdo 277/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci exekúcie oprávnenej V. Z., a.s., so sídlom v B., proti povinnej V. Š. - A. - J., s miestom podnikania v B., pre vymoženie 9 315,64 Eur (280 643 Sk) s prísl., vedenej na Okresnom súde Bardejov
pod sp.zn. 1 Er 156/2004, o dovolaní súdneho exekútora JUDr. L. B.,
so sídlom Exekútorského úradu v B., proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove
z 26. novembra 2009, sp.zn. 11 CoE 18/2009, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie súdneho exekútora o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bardejov uznesením z 23. apríla 2009, č.k. 1 Er 156/2004-29, exekúciu
vedenú súdnym exekútorom JUDr. L. B. pod sp.zn. E. zastavil a uložil oprávnenej povinnosť
zaplatiť súdnemu exekútorovi odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške 30,87 Eur do
troch dní od právoplatnosti uznesenia. Výrok o trovách exekúcie súd odôvodnil podľa § 203
Exekučného poriadku s tým, že časť uplatnenej odmeny nebola súdnemu exekútorovi
priznaná, pretože niektoré zaúčtované úkony súd považoval za nepreukázané (nevykonané),
nedôvodne vyúčtované a nesúvisiace s vykonávaním exekúcie ako takej, a časť vykonaných
úkonov nezodpovedala skutočnému časovému rozsahu, v ktorom mohli byť reálne vykonané.
Krajský súd v Prešove uznesením z 26. novembra 2009, sp.zn. 11 CoE 18/2009,
na odvolanie súdneho exekútora proti výroku o náhrade trov exekúcie uznesenie súdu prvého
stupňa v jeho napadnutej časti potvrdil a oprávnenej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení súd skonštatoval, že napadnuté rozhodnutie je v časti náhrady trov
exekúcie vecne správne a dodal, že súd v každom prípade musí skúmať počet hodín účelne
vynaložených na exekúcie a len za tieto potom patrí súdnemu exekútorovi odmena.
Proti uzneseniu krajského súdu podal súdny exekútor dovolanie, v ktorom navrhol
uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. Požiadavku
na zrušenie rozhodnutia odôvodnil tým, že mu ako účastníkovi konania bola postupom súdu
odňatá možnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O.s.p., ako aj tým, že súd svojím
rozhodnutím spôsobil škodu na majetku súdneho exekútora ako tretej osoby, ktorá nie je
účastníkom konania vo veci samej, a tak ho nepriamo zaviazal uhradiť ostatné trovy exekúcie.
Súdny exekútor nesúhlasil s konštatovaním súdu, že za niektoré úkony nepriznal súdnemu
exekútorovi odmenu, nakoľko tieto úkony boli riadne preukázané a sú súčasťou exekučného
spisu. Ak by exekútor tieto úkony nevykonal, návrh na zastavenie exekúcie by sa nikdy
nedostal na súd. Keďže sa napriek tejto skutočnosti uskutočnilo na odvolacom súde
pojednávanie, súdny exekútor má za to, že mu týmto postupom súdu bola odňatá možnosť
konať pred súdom, čo je dôvodom na podanie dovolania podľa § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.
Oprávnená a povinná sa k dovolaniu súdneho exekútora nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorý má právnické vzdelanie
(§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.),
predovšetkým skúmal, či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť
týmto opravným prostriedkom (§ 236 a nasl. O.s.p.).
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozhodnutiu odvolacieho súdu
vydaného vo forme uznesenia sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 239 O.s.p.
Podľa § 239 ods. 1 O.s.p. dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho
súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval
vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým
sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/.
Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho
súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil
vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)
cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území
Slovenskej republiky.
Podľa § 239 ods. 3 O.s.p. ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie
o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom,
o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva
duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených
Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
V treťom odseku ustanovenia § 239 O.s.p. sú vymenované prípady, ktoré vylučujú
prípustnosť dovolania proti uzneseniam odvolacieho súdu, proti ktorým by inak bolo
dovolanie podľa odsekov 1 a 2 prípustné. Jedným z nich je aj prípad, keď dovolanie smeruje
proti uzneseniu o trovách konania.
V prejednávanej veci je nepochybné, že súdny exekútor dovolaním napáda uznesenie
odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania. Jeho dovolanie je preto podľa
§ 239 ods. 3 O.s.p. procesne neprípustné.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať
vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom
niektorou z procesných vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd
len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa komplexne zaoberal
otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/
O.s.p. (t.j., či v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti
účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nepodania návrhu na začatie konania, hoci
podľa zákona bol potrebný, odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania
vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom). Ustanovenie § 237 O.s.p.
nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým
predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa tohto ustanovenia preto
predmet konania nie je významný. Ak je teda konanie postihnuté niektorou z vád
vymenovaných v tomto ustanovení, možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutie o trovách
konania.
Pokiaľ ide o procesné vady v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a písm. g/ O.s.p., súdny
exekútor ich v dovolaní nenamietal a v dovolacom konaní ich existencia ani nevyšla najavo.
Prípustnosť dovolania z týchto ustanovení preto nemožno vyvodiť.
So zreteľom na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na posúdenie, či
konanie nie je zaťažené vadou podľa § 237 písm. f/ O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je
dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa preukáže, že sa
účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa vo všeobecnosti rozumie taký nežiadúci
postup súdu v prejednávanej veci, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia týchto
práv, ktoré mu priznáva Občiansky súdny poriadok za účelom zabezpečenia spravodlivej
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/
O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,
prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, a týmto postupom odňal
účastníkovi jeho procesné práva, ktoré by inak mohol v priebehu konania realizovať (ide
napríklad o právo zúčastniť sa pojednávania, právo vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy,
podávať opravné prostriedky, etc.).
Z obsahu podaného dovolania je zrejmé, že súdny exekútor namieta vecnú
nesprávnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie
súdu prvého stupňa nepriznávajúce mu odmenu a náhradu hotových výdavkov exekúcie
v takej výške, v akej sa ich priznania domáhal. V tejto skutočnosti dovolateľ vidí existenciu
vady podľa § 237 písm. f/ O.s.p. Dovolací súd však uvádza, že k odňatiu možnosti konať pred
súdom môže dôjsť len procesne nesprávnou činnosťou súdu a túto vadu nemožno vidieť v právnych záveroch, ku ktorým súd dospel pri posudzovaní oprávnenosti dovolateľom
uplateneného nároku, resp. v právnom hodnotení veci vyjadrenom v súdnom rozhodnutí.
Samotné právne posúdenie veci je realizáciou rozhodovacej činnosti súdu a nezakladá dôvod
prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., lebo ním súd neporušuje žiadnu jeho
procesnú povinnosť ani procesné práva účastníka. Či už je teda rozhodnutie odvolacieho súdu
založené na správnom či nesprávnom právnom posúdení veci (dovolací súd napadnuté
rozhodnutie z tohto aspektu neposudzoval, nakoľko tento dôvod dovolania možno skúmať len
v prípade, že je dovolanie prípustné), odvolací súd sa nedopustil založenia vady podľa § 237
písm. f/ O.s.p.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti dovolací súd dospel k záveru, že prípustnosť
dovolania nemožno vyvodiť ani z ustanovenia § 237 O.s.p., ani z ustanovenia § 239 O.s.p.,
dovolanie teda smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému nie je
prípustné. Najvyšší súd Slovenskej republiky ho preto podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
v spojení s § 243b ods. 5 veta prvá O.s.p. odmietol bez toho, aby bola preskúmaná vecná
správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu.
O náhrade trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol
podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 a § 224
ods. 1 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 20. decembra 2010
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová