4 Cdo 274/2007

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ D. C., bývajúcej v   P., 2/ A. K., bývajúcej v P., 3/ J. K., bývajúceho v K., zastúpeného JUDr. P. Z., advokátom v P., za účasti Okresného prokurátora v Prievidzi, v konaní o pozbavení spôsobilosti na právne úkony A. K., narodenej X., bývajúcej v P., zastúpenej ustanovenou opatrovníčkou E. P., pracovníčkou Okresného súdu Prievidza, vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp.zn. 13 Ps 14/2004, o dovolaní J. K. proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 29. decembra 2005 sp.zn. 5 CoP 89/05 rozhodol

t a k t o :

Dovolanie J. K.   o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prievidza rozsudkom z 23. novembra 2004 č.k. 13 Ps 14/2004-36 obmedzil spôsobilosť na právne úkony u A. K., narodenej X., bývajúcej v P. tak, že nie je schopná sama seba zastupovať pred súdmi, orgánmi verejnej správy, peňažnými a finančnými ústavmi, orgánmi činnými v trestnom konaní, notárskymi úradmi, nie je schopná zúčastniť sa volieb a referend, nie je schopná zložitých majetkových a právnych úkonov a je schopná jednoduchých právnych úkonov a je schopná disponovať s finančnými prostriedkami týždenne vo výške 150 Sk. Súčasne ustanovil A. K. ako osobe čiastočne pozbavenej spôsobilosti na právne úkony opatrovníčku v osobe A. K., bývajúcej v P. s tým, že vymedzil jej oprávnenie a povinnosti tak, že je povinná sa starať o opatrovanú, preberať za ňu dôchodok, zastupovať ju pred súdmi, orgánmi verejnej správy, peňažnými a finančnými ústavmi, orgánmi činnými v trestnom konaní, notárskymi úradmi a spravovať jej veci tak, aby neutrpela žiadnu ujmu na svojich majetkových právach. Úkony presahujúce rámec bežnej veci podliehajú schváleniu súdu. Upustil od doručenia predmetného rozhodnutia A. K. a štátu nepriznal náhradu trov konania. V dôvodoch rozhodnutia poukázal okresný súd na to, že boli splnené podmienky pre čiastočné pozbavenie spôsobilosti A. K. na právne úkony, pretože to vyplynulo zo znaleckého posudku znalca z odboru psychiatrie, ktorý si pribral za účelom podania znaleckého posudku tiež konzultanta, a to znalkyňu z odboru psychológie. Súd mal zo znaleckého dokazovania preukázané, že vyšetrovaná osoba trpí trvalou poruchou duševného zdravia a organicky podmienenou poruchou osobnosti. Keďže boli splnené podmienky pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, súčasne podľa ustanovenia § 192 a nasl. O.s.p. ustanovil A. K. opatrovníčku v osobe A. K., ktorej súčasne vymedzil rozsahy práv a povinností vo vzťahu k opatrovanej osobe.

Na základe odvolania navrhovateľa 3/ J. K. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza do výroku o ustanovení opatrovníka A. K. konal ako súd odvolací Krajský súd v Trenčíne, ktorý uznesením z 29. decembra 2005 sp.zn. 5 CoP 89/05 potvrdil rozsudok okresného súdu v napadnutej časti o ustanovení opatrovníka nesvojprávnej A. K. v osobe ustanovenej opatrovníčky A. K.. V napadnutej časti považoval rozhodnutie okresného súdu krajský súd za správne, lebo za opatrovníčku bola ustanovená dcéra A. K. A. K., čím boli splnené podmienky § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka v spojení s § 192 ods. 1, 2 O.s.p.

Proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne podal včas dovolanie J. K. ako účastník konania o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony A. K.. Žiadal potvrdzujúce uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie   a nové rozhodnutie. V dôvodoch dovolania poukazoval dovolateľ na to, že rozhodnutie okresného súdu bolo vydané v rozpore so zákonom. V tejto súvislosti poukazoval na to, že vo veci o pozbavení spôsobilosti na právne úkony A. K. ako aj o ustanovení opatrovníka rozhodol okresný súd vo forme rozsudku. Pokiaľ teda bolo rozhodnuté takouto procesnou formou, mal pri podaní odvolania proti rozsudku okresného súdu krajský súd nariadiť pojednávanie a vec prejednať za účasti všetkých účastníkov konania a vo veci rozhodnúť rozsudkom. Pokiaľ krajský súd tak nepostupoval, porušil v danom prípade právo na súdnu ochranu. Tým bolo znemožnené preskúmať okolnosti ustanovenia opatrovníčky nesvojprávnej A. K.. Je toho názoru, že zo strany ustanovenej opatrovníčky nebudú náležitým spôsobom ochraňované práva A. K. z dôvodov, ktoré popísal v podanom odvolaní proti rozsudku okresného súdu, a ktoré neboli v rámci odvolacieho konania zohľadnené súdom druhého stupňa. Na základe uvedených okolností nepovažoval rozhodnutie okresného súdu za správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243 ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol formou uznesenia a dovolaním napadnutým uznesením potvrdil rozsudok okresného súdu v napadnutej časti o ustanovení opatrovníka.

Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239   ods. 1 O.s.p.) alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm.a/ O.s.p.), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa   o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm.b/ O.s.p.), alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm.c/ O.s.p.).

Dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky žiadneho z týchto rozhodnutí, prípustnosť dovolania preto z uvedených ustanovení nebolo možné vyvodiť.

Dovolací súd má však zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 O.s.p.), preto sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ až g/ O.s.p.

V podanom dovolaní proti rozhodnutiu odvolacieho súdu poukazoval navrhovateľ 3/ na to, že rozhodnutie odvolacieho súdu bolo vydané v rozpore s Občianskym súdnym poriadkom, keďže odvolací súd rozhodol formou uznesenia, hoci rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vo forme rozsudku, nenariadil pojednávanie na prejednanie odvolania, čím účastníkovi odňal možnosť konať pred súdom a tým právo na súdnu ochranu.

V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na to, že okresný súd po tom, ako rozhodol rozsudkom o pozbavení spôsobilosti na právne úkony A. K. postupoval podľa ustanovenia   § 189a O.s.p. v spojení s ustanovením § 192 O.s.p. a v tom istom rozhodnutí ustanovoval opatrovníka osobe pozbavenej spôsobilosti na právnej úkony.

Podľa ustanovenia § 189a O.s.p. v rozhodnutí o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony súd určí opatrovníka podľa § 192 O.s.p. tomu, kto bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená.

Z ustanovenia § 192 ods. 2 v spojení s § 193 O.s.p., ktorý odkazuje na ustanovenia   § 176 až § 180 O.s.p. vyplýva, že rozhodnutie o ustanovení opatrovníka A. K. po obmedzení spôsobilosti na právne úkony v rozsudku okresného súdu malo povahu uznesenia, tak ako to vyplýva z § 192 ods. 2 O.s.p. a § 176 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 193 O.s.p.

V takomto prípade podľa ustanovenia § 214 ods. 2 písm.c/ O.s.p. nemal odvolací súd povinnosť nariadiť vo veci pojednávanie. Preto ak odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania vo veci formou uznesenia o výroku rozsudku okresného súdu majúceho povahu uznesenia, neporušil žiadny procesný postup a preto týmto procesným postupom nebolo odvolateľovi odňaté právo na súdnu ochranu a ani možnosť konať pred súdom, čím nebola splnená podmienka prípustnosti dovolania podľa § 237 písm.f/ O.s.p. Keďže iné dôvody prípustnosti dovolania uvedené v § 237 O.s.p. neboli dovolacím súdom zistené a prípustnosť dovolania v danom prípade nebolo možné vyvodiť ani z ustanovení § 239 ods. 1, 2 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie dovolateľa podľa § 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nebolo prípustné, odmietol.

Dovolací súd o náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p. (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 4 O.s.p.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 18. decembra 2007

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

  predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia :