Najvyšší súd   Slovenskej republiky

4 Cdo 267/2015

 

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne L., so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej Advokátskou kanceláriou C., so sídlom v B., IČO: X., proti žalovanej A.,

bývajúcej v S., o zaplatenie 19,91 Eur, vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod  

sp. zn. 7 Ro 204/2013, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach  

z 29. decembra 2014 sp. zn. 1 Co 420/2014, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením z 20. novembra 2013 č.k.  

7 Ro 204/2013-16, uložil žalobkyni, aby zaplatila súdny poplatok 6,50 € v zmysle položky  

č. 20a Sadzobníka súdnych poplatkov, prílohy zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch

a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon  

č. 71/1992 Zb.“).  

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Košiciach uznesením zo 29. decembra 2014,

sp. zn. 1 Co 420/2014, napadnuté uznesenie v zmysle § 219 O.s.p. ako vecne správne

potvrdil, keď mal za preukázané, že na základe totožnej žaloby súd už vo veci konal v roku

2006 a toto konanie bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku. Súd prvého stupňa

preto postupoval správne, keď žalobu z roku 2013 nepovažoval za žalobu pôvodnú, ale novú,

a vyrubil predmetný súdny poplatok. So zreteľom na uvedené preto nemohlo dôjsť k preklúzii

v zmysle § 13 zákona č. 71/1992 Zb.  

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, ktoré

odôvodnila tým, že jej pred súdmi nižších stupňov bola odňatá možnosť konať (§ 241  

ods. 1 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.). Okrem iného uviedla, že žaloba

v prejednávanej veci nebola novým podaním, keďže bola podaná na Okresný súd Spišská

Nová Ves už v roku 2006 elektronickými prostriedkami podpísanými zaručeným

elektronickým podpisom. Navyše podľa dovolateľky postup okresného súdu pri vyrubení

súdneho poplatku nemal oporu v zákone, keďže v čase, kedy súd žalobkyňu vyzýval  

na jeho zaplatenie, takýto poplatok nebolo možné vyrubiť pre absenciu právnej úpravy.

Žalobkyňa s poukazom na uvedené žiadala napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a tiež súdu

prvého stupňa v tejto veci zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania zastúpený v súlade s § 241  

ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.),

dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom

ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej

dovolateľky – porovnaj konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 4 Cdo 442/2014,   4 Cdo 462/2014, 4 Cdo 464/2014, 4 Cdo 474/2014, 5 Cdo 356/2014, 7 Cdo 364/2014.

Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom

rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody

neuvádza.

Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne podľa § 237 a § 239 O.s.p., prípustné nie je,

najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218  

ods. 1 písm. c/ O.s.p.

O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.

v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. júla 2015

  JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová