UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci maloletého žalobcu N., bývajúceho v H., zastúpeného zákonnou zástupkyňou M., bývajúcou v H., zastúpenou advokátskou kanceláriou Futej & Partners, spol. s r.o., so sídlom v Bratislave, Radlinského č. 2, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Národná banka Slovenska, so sídlom v Bratislave, ul. I. Karvaša č. 1, o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 10 C 6/2013, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 31. mája 2013 sp. zn. 6 Co 332/2013, takto
rozhodol:
Dovolanie žalobcu o d m i e t a.
Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
Okresný súd Bratislava I uznesením z 26. februára 2013, č.k. 10 C 6/2013-73 v spojení s opravným uznesením z 9. apríla 2013, č.k. 10 C 6/2013-82 uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť v kolkoch súdny poplatok za vyhotovenie 138 strán rovnopisu podania urobeného elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom podľa položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v sume 8 Eur v lehote 10 dní odo dňa doručenia uznesenia s poučením, že pokiaľ nebude vyrubený súdny poplatok riadne a včas zaplatený, bude ho súd vymáhať.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobcu uznesením z 31. mája 2013, sp. zn. 6 Co 332/2013 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca nie je osobne oslobodený od súdnych poplatkov v zmysle pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov. Jeho podanie bolo urobené elektronickými prostriedkami a bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, pričom súd vyhotovil rovnopis tohto podania, preto žalobcu zaťažuje poplatková povinnosť v zmysle pol. 20a Sadzobníka súdnych poplatkov. Zdôraznil, že žalobcovi nebola napadnutým uznesením uložená povinnosť nahradiť trovy, ktoré vzniklištátu v súvislosti s vyhotovením rovnopisu podania (§ 42 ods. 3 posledná veta O.s.p.), ale mu bola uložená povinnosť zaplatiť poplatok za tento úkon súdu, ktorý je spoplatnený a ktorého je poplatníkom (§ 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb.). Súd prvého stupňa vykonal úkon vymedzený v pol. 20a Sadzobníka súdnych poplatkov ako nevyhnutný dôsledok zákonom akceptovanej možnosti urobiť podanie elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom. Poukaz žalobcu na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6M Cdo 7/2011 v prejednávanej veci nepovažoval za dôvodný, pretože v danej veci sa nejedná o totožný prípad a argumentáciu žalobcu považuje za neudržateľnú z dôvodu, že aplikácia pol. 20a Sadzobníka súdnych poplatkov by bola v podstate vylúčená.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca, ktorý navrhol uznesenie odvolacieho súdu ako aj uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a konanie zastaviť. Prípustnosť dovolania vyvodil z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. a dôvodnosť z ustanovenia § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., poukazujúc na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6M Cdo 7/2011, podľa ktorého nie je možné účastníkovi takúto povinnosť uložiť v prípade podania urobeného elektronickými prostriedkami podpísanými zaručeným elektronickým podpisom. Mal za to, že najvyšší súd predmetným judikátom vyriešil poplatkovú otázku v prípadoch podaní urobených elektronickými prostriedkami. Napadnuté uznesenie preto z týchto dôvodov je založené podľa jeho názoru na zjavne nesprávnom právnom posúdení veci.
Žalovaná sa k dovolaniu žalobcu nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený v súlade s ustanovením § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal, či sú splnené procesné predpoklady pre to, aby bolo možné preskúmať napadnuté rozhodnutie z hľadiska jeho vecnej správnosti.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, (len) pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolaním je v danom prípade napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdu súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisu podania urobeného elektronickými prostriedkami podľa položky č. 20a/ Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona o súdnych poplatkoch. Keďže napadnutým je také uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky uznesení uvedených v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., nemožno prípustnosť proti nemu smerujúceho dovolania vyvodiť z týchto ustanovení.
Prípustnosť dovolania by prichádzala do úvahy len v prípade výskytu niektorej z vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p.
V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Dovolateľ i keď prípustnosť dovolania vyvodzoval z cit. ustanovenia, netvrdil, že by konanie v danej veci bolo postihnuté konkrétnou vadou konania uvedenou v ustanovení § 237 O.s.p.; existencia takej vady v dovolacom konaní ani nevyšla najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.
Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľ nesúhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorý potvrdiluznesenie súdu prvého stupňa, ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdu súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisu podania urobeného elektronickými prostriedkami v sume 8 Eur. Dovolateľ teda spochybňuje správnosť vecnej stránky uznesenia odvolacieho súdu (správnosť právnych záverov, na ktorých spočíva napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu) a zastáva názor, že súdy v danom prípade nerozhodli vecne správne, teda namieta, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je relevantný dovolací dôvod, ktorým možno úspešne odôvodniť iba procesne prípustné dovolanie; samo nesprávne právne posúdenie veci nie je ale procesnou vadou konania v zmysle § 237 O.s.p. a prípustnosť dovolania nezakladá. Názor, že nesprávne právne posúdenie veci nie je procesnou vadou v zmysle § 237 O.s.p., je zastávaný všetkými senátmi občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (por. rozhodnutia tohto súdu sp. zn. 1 Cdo 62/2010, sp. zn. 2 Cdo 97/2010, sp. zn. 3 Cdo 53/2011, sp. zn. 4 Cdo 68/2011, sp. zn. 5 Cdo 44/2011, sp. zn. 6 Cdo 41/2011 a sp. zn. 7 Cdo 26/2010).
Keďže prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, dovolací súd odmietol dovolanie žalobcu podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však žiadne trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že jej žiadne preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.