4 Cdo 260/2008
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. J. K., bývajúceho v Ž., prechodne bývajúceho vo V., proti žalovaným 1/ V. B., bývajúcemu vo V. a X./ V. B., bývajúcemu vo V., o odstránenie nadstavby, prístavby a náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 27 C 14/2004, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 23. apríla 2008 sp.zn. 6 Co 231/2007 rozhodol
t a k t o :
Dovolanie o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Žilina rozsudkom z 18. mája 2007 č.k. 27 C 14/2004-125 zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal, aby žalovaným 1/, 2/ bola uložená povinnosť odstrániť nadstavbu a prístavbu rodinného domu č. X. katastrálneho územia V., na parc.č. X., zapísaný na LV č. X. v rozsahu bodov A. vyznačených na fotografickom zábere príloha č. X., ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť žalobného petitu, a aby žalovaným 1/, 2/ bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom náhrady škody 127 600,-- Sk. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným 1/, 2/ trovy konania vo výške 50 400,50 Sk na účet ich právneho zástupcu. Okresný súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno a nepreukázal tvrdené skutočnosti o zodpovednosti žalovaných 1/, 2/ za škodu, ktorá vznikla na jeho rodinnom dome. Konštatoval, že prístavba, nadstavba rodinného domu č. X., kde vlastníkom bol žalovaný 1/, bola vykonávaná v rozpore so stavebnými predpismi a to bez stavebného povolenia a teda tu došlo k porušeniu právnej povinnosti, rovnako považoval za nesporné, že na objekte vo vlastníctve žalobcu vznikla škoda, a to trhliny. V konaní ale nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi vykonávaním stavebných prác na dome žalovaného a vznikom škody na dome žalobcu. Okresný súd vychádzal najmä zo záverov znaleckého posudku znalca Ing. N., ktorý presne špecifikoval a zhodnotil stav objektu žalobcu a dospel k záveru, že vykonanie stavebných prác na dome žalovaného nemá žiadnu súvislosť, či už s trhlinami, prípadným zatekaním ani so žiadnym zhoršením stavu objektu rodinného domu žalobcu. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p.
Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Žiline rozsudkom z 23. apríla 2008 sp.zn. 6 Co 231/2007 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, keď sa stotožnil s právnymi a skutkovými závermi súdu prvého stupňa. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným 1/, 2/ trovy odvolacieho konania vo výške 20 303,-- Sk pričom vychádzal z ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudky nižších súdov zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodňoval ustanovením § 241 ods. 2 písm.b/ a c/ O.s.p. a z obsahu dovolania vyplýva, že namieta aj vadu podľa § 237 písm.f/ O.s.p. Vyčítal odvolaciemu súdu, že potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa i napriek tomu, že v konaní pred súdom prvého stupňa mu bola odňatá možnosť pred ním konať. Napriek tomu, že svoju neúčasť ospravedlnil, súd prvého stupňa vo veci konal, čím mu znemožnil predkladať dôkazy, vyjadrovať sa ku skutočnostiam rozhodným pre objektívne posúdenie veci. Trval na tom, že vo veci bolo potrebné nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie, ktoré by podalo objektívne stanovisko vo veci. V dôvodoch dovolania rozoberal najmä skutkový stav veci tak, ako ho uvádzal aj v konaní pred súdmi nižších stupňov.
Žalovaní 1/, 2/ žiadali dovolanie žalobcu ako neprípustné odmietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 ods. 1 a nasl. O.s.p.) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238 O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v § 238 ods. 1 a 3 O.s.p., pretože nejde o zmeňujúci ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolanie nie je prípustné ani podľa ustanovenia § 238 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, že dovolací súd vo veci doposiaľ nerozhodoval.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p., neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O.s.p. ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu) ak konanie, v ktorom bolo vydané je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.
Dovolateľ namieta, že konanie je zaťažené procesnou vadou v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia je taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. Z obsahu dovolania možno vyvodiť, že k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom malo dôjsť rozhodnutím veci bez nariadenia kontrolného znaleckého dokazovania, nedostatočne zisteným skutkovým stavom a tiež tým, že súd mu znemožnil prezentovať návrhy a dôkazy najmä v oblasti znaleckého dokazovania.
Pod odňatím možnosti pred súdom konať treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Pokiaľ odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil všetky rozhodujúce skutkové okolnosti, nemusel vykonať žiadne dokazovanie a vecne správne rozhodnutie mohol potvrdiť (§ 219 O.s.p.) bez zopakovania alebo doplnenia dokazovania. Naviac, nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom (žalobca túto možnosť využil na pojednávaní pred súdom prvého stupňa ako aj vo svojich písomných podaniach) nie je postupom, ktorým by súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktorý z navrhovaných dôkazov budú vykonané patrí výlučne súdu a nie účastníkovi konania (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Aj prípadné nevykonanie určitého významného dôkazu by mohlo viesť k vydaniu nesprávneho rozhodnutia, nie však k odňatiu možnosti pred súdom konať (§ 237 písm.f/ O.s.p.). Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom posúdení veci, alebo by konanie bolo postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, môže byť len odôvodnením dovolania v zmysle § 241 ods. 2 písm.b/, c/ O.s.p. za predpokladu, ak je dovolanie prípustné a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl. O.s.p.
Pokiaľ dovolateľ v dovolaní namietal, že už postupom súdu prvého stupňa mu bola odňatá možnosť pred ním konať, dovolací súd poznamenáva, že touto námietkou sa odvolací súd náležitým spôsobom zaoberal a vyporiadal v dôvodoch svojho rozhodnutia a správne uzavrel, keď mal za to, že takouto vadou konanie pred súdom prvého stupňa netrpelo.
Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania žalobcu nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol jeho dovolanie podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p. (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie § 146 ods. 2 O.s.p., pretože trovy žalovaných vzniknuté v súvislosti s ich vyjadrením k dovolaniu nepovažoval vzhľadom na jeho neprípustnosť za potrebné na účelné bránenie práva.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. novembra 2008
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová