4 Cdo 255/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ C. K., bývajúceho v P., 2/ V. K., bývajúcej v P., obaja zastúpení JUDr. Š. J., advokátom v K., proti žalovanému F. Č., bývajúcemu v B., za účasti vedľajšej účastníčky S., zastúpenej A. - S., a.s. K., o náhradu škody za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, vedenej na Okresnom súde Košice -
okolie pod sp. zn. 13 C 50/2003, o dovolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu
v Košiciach z 11. februára 2010 sp. zn. 4 Co 57/2009 takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali, aby súd uložil žalovanému zaplatiť
žalobcovi 1/ sumu 405 000,-- Sk (13 443,53 Eur) titulom bolestného ako 50-násobku
základného bodového hodnotenia a sumu 720 000,-- Sk (23 899,62 Eur) titulom sťaženia
spoločenského uplatnenia ako 80-násobku základného bodového hodnotenia, sumu
181 246,-- Sk (6 016,26 Eur) straty na zárobku a vecnú škodu v sume 23 500,-- Sk
(780,05 Eur) a žalobkyni 2/ sumu 195 750,-- Sk (14 937,26 Eur) titulom bolestného ako
30-násobku základného bodového hodnotenia a sumu 450 000,-- Sk (14 937,26 Eur) titulom
sťaženia spoločenského uplatnenia ako 50-násobku základného bodového hodnotenia a vecnú
škodu vo výške 6 500,-- Sk (215,76 Eur), to všetko spolu so 17,6% úrokom z omeškania
a trovami konania.
Okresný súd Košice - okolie po tom, čo konanie rozsudkom zo 7. júla 2006 zastavil
v časti týkajúcej sa sumy 181 246,-- Sk (6 016,26 Eur), svojim v poradí druhým rozsudkom
z 20. apríla 2009 č.k. 13 C 50/2003-180, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1/
sumu 11 636,13 Eur (350 550,-- Sk) spolu so 17,6% úrokom z omeškania zo sumy 283,80 Eur
(8 550,-- Sk) od 17. marca 2003 do zaplatenia a žalobkyni 2/ sumu 2 597,84 Eur (78 262,50 Sk) spolu so 17,6% úrokom z omeškania zo sumy 207,88 Eur od 17. marca 2003
do zaplatenia, všetko do 15 dní, vo zvyšku žalobu zamietol a rozhodnutie o trovách konania si
vyhradil na samostatné rozhodnutie. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil tým, že
vykonaným dokazovaním mal preukázané, že vzhľadom na strasti, ktoré žalobca musel
vytrpieť v súvislosti s lekárskymi zásahmi, je u neho dôvodné zvýšenie bolestného
za postihnuté koleno v rozsahu základného počtu 80 bodov, čo pri 30-násobku predstavuje
sumu 144 000,-- Sk (4 779,92 Eur). Vo vzťahu k poraneniu hrudníka dôvod na mimoriadne
zvýšenie preukázaný nebol a preto mu bol priznaný v základnej bodovej výške predstavujúcej
900,-- Sk (29,87 Eur). Bolestné tak v rozsahu základného bodového hodnotenia v sume
8 100,-- Sk, ktoré mu doposiaľ uhradené nebolo, predstavuje spolu s mimoriadnym zvýšením
odškodnenia bolestného za koleno, sumu 152 100,-- Sk (5 048,79 Eur). Následky, ktoré
pre jeho ďalší život toto zranenie zanechalo, opodstatňuje zvýšenie o 60-násobok
a predstavuje sumu 540 000,-- Sk (17 924,71 Eur). Celková náhrada tak predstavuje sumu
23 272,26 Eur, t.j. 701 100,-- Sk. Vo vzťahu k žalobkyni 2/ dospel súd k záveru, že pokiaľ ide
o bolestné, neboli preukázané okolnosti hodné mimoriadneho zreteľa, ktoré by odôvodňovali
priznanie vyššej náhrady, než je určená základným bodovým ohodnotením, preto jej bola
priznaná náhrada iba v základnom vyjadrení, t.j. suma 217,92 Eur (6 525,-- Sk). Pokiaľ ide
o zvýšenie odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia, z rovnakých dôvodov ako
u žalobcu 1/ je odškodnenie základnou sadzbou nedostatočné preto, že i u nej došlo
k podstatnému zhoršeniu kvality jej života a 25-násobné zvýšenie, t.j. suma 150 000,-- Sk
(4 979 Eur) je primerané okolnostiam prípadu, rozsahu postihnutia jej zdravia
a obmedzeniam, ktoré s tým súvisia. Celková náhrada u nej tak predstavuje sumu
156 525,-- Sk (5 195,71 Eur). Berúc do úvahy konštatovania vzišlé z výpovede znalca
Ing. Z. B. ako aj ustálené konštatovania Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o tom, že
v rovnakom rozsahu a z rovnakých dôvodov ako žalovaný je za vznik dopravnej nehody
spoluzodpovedný i žalobca sám, bolo v predmetnej veci zohľadnené 50% spoluzavinenie
žalobcu 1/, takže plnenie v sume 23 272,26 Eur (701 100,-- Sk) mu súd podľa § 441
Občianskeho zákonníka krátil o 50% a u žalobkyne 2/ taktiež súd krátil plnenie v sume
156 525,-- Sk (5195,68 Eur) o 50%, keďže vo zvyšku je za škodu zodpovedný jej manžel,
a nie žalovaný. Predmetom krátenia boli aj základné náhrady a to u žalobcu 1/ zo sumy
567,62 Eur (17 100,-- Sk ) na sumu 283,80 Eur a u žalobkyne 2/ zo sumy 415,75 Eur
(12 525,-- Sk) na sumu 207,88 Eur a v prevyšujúcom rozsahu žalobu ako nedôvodnú
zamietol.
Na odvolanie žalobcov a vedľajšieho účastníka Krajský súd v Košiciach rozsudkom
z 11. februára 2010 sp. zn. 4 Co 57/2009 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
časti týkajúcej sa povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 11 636,13 Eur
a žalobkyni 2/ sumu 2 597,84 Eur a v časti týkajúcej sa zaplatenia žalobcom úroku
z omeškania napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,
keď v časti týkajúcej sa istiny sa stotožnil v plnom rozsahu so skutkovými a právnymi
závermi súdu prvého stupňa a v časti týkajúcej sa príslušenstva považoval rozsudok súdu
prvého stupňa za nepreskúmateľný.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu (do zamietajúcej časti a časti týkajúcej sa
príslušenstva - vychádzajúc z obsahu dovolania) podali dovolanie žalobcovia. Navrhli
rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s poukazom
na ustanovenie § 241 ods. 2 O.s.p. Dovolanie odôvodnili tým, že súd nesprávne stanovil
výšku ich spoluviny v rozsahu 50% (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), pretože to, čo stanovil
Najvyšší súd Slovenskej republiky je právne relevantné pre stanovenie viny a trestu
žalovaného v zmysle trestnoprávnej zodpovednosti a preto sa to na nich nevzťahuje.
Za nesprávne stanovenú považujú tiež výšku úrokov a stanovenie dátumu začiatku plynutia
omeškania, pretože nie je ich zavinením, že k rozhodnutiu došlo po viac ako 5 rokov
po nehode. Napokon namietli, že postupom odvolacieho súdu im bola odňatá možnosť konať
pred súdom tým, že o ich nárokoch bolo rozhodnuté bez toho, aby sa mohli k veci vyjadriť
(§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Žalovaný právo vyjadriť sa k dovolaniu žalobcov nevyužil.
Vedľajší účastník na strane žalovaného vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že
odvolací súd nepochybil procesne ani z hmotno-právneho hľadiska, konanie netrpí žiadnymi
vadami a nie sú dané dôvody pre podanie dovolania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) ktorí sú riadne zastúpení
advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1
O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno
napadnúť týmto opravným prostriedkom.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci dovolanie smeruje jednak proti výroku rozsudku odvolacieho
súdu, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdený (v jeho zamietajúcej časti) a tiež
proti výroku, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa zrušený a vec vrátená na ďalšie
konanie (t.j. výroku majúceho povahu uznesenia).
Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,
ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2
O.s.p., je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil
od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p., je
dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu,
vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého
stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa
§ 153 ods. 3 a 4 O.s.p..
Dovolaním žalobcov je napadnutý potvrdzujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu,
ktorý nevykazuje znaky žiadneho z rozsudkov uvedených v § 238 ods. 1/ až 3/ O.s.p.
Prípustnosť ich dovolania v tejto časti preto z uvedených ustanovení nevyplýva.
Prípustnosť dovolania žalobcov by v danom prípade prichádzala do úvahy, len ak by
v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. Dovolací súd
so zreteľom na § 242 ods. 1 O.s.p. skúmal, či prípustnosť dovolania nezakladá niektorá
z procesných vád taxatívne vymenovaných v tomto ustanovení. Podľa uvedeného ustanovenia
je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo
vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť
a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že z hľadiska § 237 O.s.p. nie je právne významné samo tvrdenie účastníka, že došlo k určitej procesnej vade, ale iba zistenie, že k namietanej vade
skutočne došlo.
Žalobcovia procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. nenamietali
a vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť ich dovolania preto
z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.
Dovolací súd so zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 O.s.p., s prihliadnutím na obsah
dovolania žalobcov a nimi vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mal dopustiť odvolací súd, sa
osobitne zameral na otázku, či postupom súdu nebola dovolateľom odňatá možnosť konať
pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesne
nesprávny postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu procesných práv,
ktoré mu priznáva Občiansky súdny poriadok.
Podľa názoru dovolateľov im bola odvolacím súdom odňatá možnosť realizovať
procesné oprávnenia účastníka občianskeho súdneho konania tým, že v odvolacom konaní súd
rozhodol bez toho, aby sa mohli k veci vyjadriť. Dovolací súd zo spisu nezistil, že by
v konaní došlo k tejto procesnej vade. Žalobcovia totiž proti rozsudku súdu prvého stupňa
podali odvolanie, v ktorom sa k predmetu konania vyjadrili. Rovnako podali písomné
vyjadrenie k odvolaniu vedľajšieho účastníka, preto tvrdenie, že im bolo v odvolacom konaní
odopreté právo k veci sa vyjadriť, nie je opodstatnené. Pokiaľ však žalobcovia touto
námietkou mali na mysli tú skutočnosť, že odvolací súd rozhodol v odvolacom konaní
bez nariadenia pojednávania, potrebné je zdôrazniť, že podľa § 214 ods. 1 O.s.p.,
na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho
súdu pojednávanie vždy, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd
prvého stupňa rozhodol podľa § 115a O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania,
c/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Ako vyplýva z § 214 ods. 2 O.s.p., v ostatných
prípadoch (iných než sú uvedené v § 214 ods. 1 O.s.p.) môže odvolací súd rozhodnúť aj bez
nariadenia odvolacieho pojednávania. Keďže v preskúmavanej veci (ako o tom svedčí obsah
spisu) nešlo o žiadny z prípadov, na ktoré sa vzťahuje § 214 ods. 1 O.s.p., bol postup
odvolacieho súdu, ktorý odvolanie žalobcov a vedľajšieho účastníka prejednal bez nariadenia
pojednávania, v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p.. Procesným postupom súdu, ktorý sa nepriečil
zákonu, nemohlo dôjsť k odňatiu možnosti žalobcov konať pred súdom (§ 237 písm. f/
O.s.p.). K tejto procesnej vade preto nemohlo dôjsť v dôsledku údajnej nemožnosti žalobcov vyjadriť sa k veci, keďže žalobcovia v odvolacom konaní sa vyjadrili k prejednávanej veci
písomne.
Žalobcovia vo svojom odvolaní namietali aj nesprávne právne posúdenie veci (§ 241
ods. 2 písm. c/ O.s.p.) a to v otázke spoluzavinenia žalobcu 1/ na vzniku škody a to v rozsahu
50%. Dovolací súd poukazuje na to, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd
nepoužil správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je
(iba) relevantným dovolacím dôvodom, ktorým možno úspešne odôvodniť procesne prípustné
dovolanie (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.); samo nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších
stupňov ale nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p.
Dovolanie žalobcov smeruje aj proti výroku, ktorým odvolací súd zrušil napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa úroku z omeškania, t.j. smeruje proti výroku
majúceho povahu uznesenia.
Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak je napadnuté uznesenie,
ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) a tiež, ak
odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych
spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá
O.s.p.).
Dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené
uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom
uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade
cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia
alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239
ods. 2 O.s.p.).
V posudzovanej veci dovolatelia napadli dovolaním uznesenie odvolacieho súdu,
ktorým odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa
príslušenstva zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd týmto
zrušujúcim uznesením nezmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa (neupravil v porovnaní s ním
inak práva a povinnosti účastníkov konania). Takéto (zrušujúce) uznesenie odvolacieho súdu
nie je zmeňujúcim uznesením v zmysle § 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.; dovolanie proti nemu
v zmysle citovaného zákonného ustanovenia nie je prípustné. Odvolací súd nerozhodoval
vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/)
na zaujatie stanoviska. Dovolanie preto nie je prípustné ani podľa § 239 ods. 1 písm. b/ O.s.p.
Keďže nejde ani o uznesenie, ktorým by odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa,
prípustnosť dovolania podľa § 239 ods. 2 O.s.p. neprichádza do úvahy.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že prípustnosť dovolania žalobcov nevyplýva z § 237,
§ 238 O.s.p., ani z § 239 O.s.p. Vzhľadom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky ich
dovolanie odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako
smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Keďže došlo
k odmietnutiu dovolania z procesných dôvodov, dovolací súd sa nezaoberal napadnutým
rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli
dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalovanému ani vedľajšej
účastníčke v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 19. apríla 2011
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Bc. Patrícia Špacírová