4 Cdo 255/2007

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu V. Š., bývajúceho v P, zastúpeného JUDr. J. B., advokátom v H, proti žalovaným 1/ MUDr. J. P., bývajúcemu v P, 2/ L. F., bývajúcemu v P, 3/ M. Ž. bývajúcej v P a 4/ M. H. bývajúcemu v S, o určenie vlastníckeho práva, vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp.zn. 9 C 947/2001,   o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 25. februára 2004 sp.zn.   6 Co 16/04, 6 Co 52/04 rozhodol t a k t o :

Dovolanie žalobcu   o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Prešove označeným rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu Humenné z 27. októbra 2003 č.k. 9 C 947/01-78 vo výroku, ktorým súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobcu o určenie vlastníckeho práva ním označených nehnuteľností. Zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia vec mu vrátil na ďalšie konanie. Potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa z 19. marca 2003 vo výroku o uložení poriadkovej pokuty žalobcovi a zrušil uznesenie súdu prvého stupňa z 19. marca 2003 vo výroku o uložení poriadkovej pokuty JUDr. J. K. Odvolací súd takto rozhodol, keď sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania zdôvodnil tou skutočnosťou, že za daného stavu nie je možné ustáliť hodnotu veci, potrebnú pre výpočet odmeny právneho zástupcu žalovaného 4/. Potvrdenie uznesenia súdu prvého stupňa vo výroku o uložení poriadkovej pokuty žalobcovi zdôvodnil s poukazom na § 53 ods. 1 O.s.p., keď mal za to, že v danom prípade boli splnené podmienky pre uloženie takéhoto poriadkového opatrenia žalobcovi. Na druhej strane neúčasť právneho zástupcu na nariadených pojednávaniach sa z hľadiska sťažovania postupu súdneho konania považuje za priestupok samotného zastúpeného účastníka, preto súd môže uložiť poriadkovú pokutu (§ 53 ods. 1 O.s.p.) za neúčasť na súdnom pojednávaní len samotnému účastníkovi a nie jeho právnemu zástupcovi aj keď na pojednávanie predvolal len právneho zástupcu. Z tohto dôvodu odvolací súd podľa § 221   ods. 1 O.s.p. zrušil uznesenie súdu prvého stupňa o uložení poriadkovej pokuty právnemu zástupcovi žalobcu.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu v časti potvrdenia rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej, zrušenia rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania a potvrdenia uznesenia z 19. marca 2003 vo výroku o uložení poriadkovej pokuty žalobcovi podal tento dovolanie, keď namietal, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie veci a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako aj odvolacieho súdu v napadnutých častiach zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. Dovolanie je proti rozsudku prípustné, ak smeruje proti rozsudku, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.) alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide rozhodnutie zásadného významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.).

V danom prípade dovolanie smeruje proti rozsudku, ktorý nevykazuje znaky ani jedného z rozsudkov uvedených v ustanoveniach vymenovaných vyššie. Nejde o zmeňujúci rozsudok v zmysle § 238 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval, a teda ani nevyslovil svoj právny záver (§ 238 ods. 2 O.s.p.) a odvolací súd vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku nevyslovil, že je dovolanie prípustné (§ 238 ods. 3 O.s.p.).

Dovolateľ v prejednávanej veci napadol dovolaním aj výrok rozsudku odvolacieho súdu o trovách konania a potvrdzujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu o uložení poriadkovej pokuty žalobcovi súdom prvého stupňa. Jeho dovolanie smeruje v tejto časti proti rozhodnutiu, v ktorej je síce súčasťou rozsudku odvolacieho súdu, avšak svojím charakterom sa jedná o uznesenie v zmysle § 167 ods. 1 O.s.p. Vzhľadom na túto povahu rozhodnutia odvolacieho súdu o trovách konania a o poriadkovej pokute, treba prípustnosť dovolania proti nemu posudzovať podľa ustanovení, ktoré vymedzujú prípady prípustnosti dovolania proti uzneseniu (§ 239 O.s.p.).

Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu je tento opravný prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239   ods. 1 O.s.p.) alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm.a/ O.s.p.) alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm.b/ O.s.p.) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm.c/ O.s.p.). Ako je však výslovne uvedené v § 239 ods. 3 O.s.p. ustanovenia ods. 1 a 2 neplatia ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom a o trovách konania ako aj o tých uzneseniach, upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

Pretože v prejednávanej veci je dovolaním žalobcu napadnutá aj časť rozhodnutia odvolacieho súdu vykazujúceho znaky uznesenia, ktoré je výslovne uvedené v § 239 ods. 3 O.s.p. je prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia vylúčená.

S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ktoré ukladá dovolaciemu súdu povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných   v § 237 písm.a/ až g/ O.s.p. Existenciu takýchto vád však dovolací súd nezistil, napokon vo svojom dovolaní ani žiadnu vadu v zmysle ustanovenia § 237 O.s.p. nenamietal.

Iné procesné vady (§ 241 ods. 2 písm.b/ O.s.p.) považuje Občiansky súdny poriadok za prípustný dovolací dôvod, ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné; samotné tieto vady ale prípustnosť dovolania nezakladajú. Rovnako nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.) je prípustným dovolacím dôvodom (ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v týchto ustanoveniach upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmaniu a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

Vzhľadom na vyššie uvedené dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalobcu je neprípustné, preto ho odmietol (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p.).

O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p. (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 4 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie § 146 ods. 2 O.s.p., pretože žalovaným v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. novembra 2007

  JUDr. Eva Sakálová, v.r.

  predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia :