4 Cdo 252/2010

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ PhDr. Z. Ž., bývajúcej v M., 2/ S. M., bývajúceho v T., oboch zastúpených JUDr. Š. B., advokátom so sídlom v I.,

proti žalovaným 1/ Ing. P. Š., bývajúcemu v O.O., 2/ Š. B., bývajúcemu v O.O.O.O., 3/ F. D.,

bývajúcemu v O.O.O.,   4/ S. B., bývajúcemu v O.O.O.O., 5/ E. B., bývajúcej v O.O., 6/ P. J.,

bývajúcemu v O.O.O., 7/ J. M., bývajúcemu v O.O.O., 8/ J. B., bývajúcemu v O.O., 9/ J. B.,

bývajúcemu v O.O.O., 10/ J. D., bývajúcemu v O.O.O., 11/ J. K., bývajúcemu v O.O.O., 12/

P. M., bývajúcemu v O.O., 13/ P. H., bývajúcemu v O.O.O., 14/ J. D., bývajúcemu v O.O.O.,

15/ A.. M., bývajúcemu v O.O., 16/ J. B., bývajúcemu v O.O.O., 17/ J. B., bývajúcemu

v O.O.O., 18/ B. O., bývajúcej v T., 19/ J. M., bývajúcej v O.O., 20/ Ing. Ľ. B., bývajúcemu

v O.O., 21/ Š. H., bývajúcemu v O.O., 22/ M. O., bývajúcej v O.O., 23/ J. K., bývajúcej v S.,

24/ J. B., bývajúcemu v O.O.O.O., 25/ M. Š., bývajúcej v O.O.O., 26/ Š. H., bývajúcemu v O.O., 27/ M. Z., bývajúcej v O.O.O., 28/ V. C., bývajúcemu v O.O.O., 29/ A. C., bývajúcej v O.O., 30/ Z. A., bývajúcej v K., 31/ K. B., bývajúcej v H., 32/ M. G., bývajúcej vo V., 33/

A. C., bývajúcej v O.O.O., 34/ B. M., bývajúcej v T., 35/ J. K., bývajúcemu v O.O.O., 36/ F.

H., bývajúcemu v T., 37/ B. Š., bývajúcej v O.O., 38/ M. Ď., bývajúcej v S., 39/ Ing. G. P.,

bývajúcej v K., 40/ A. C., bývajúcej vo V., 41/ Ing. S. B., bývajúcemu v R., 42/ Š. C.,

bývajúcemu v O.O.O., 43/ J. B., bývajúcemu v O.O., 44/ M. N., bývajúcej v O.O.O., 45/ J.

H., bývajúcemu v O.O., 46/ A. C., bývajúcej v O.O., 47/ J. D., bývajúcemu v O.O., 48/ A.

M., bývajúcej v O.O.X., 49/ A. D., bývajúcej v O.O.O.X., 50/ A. M., bývajúcej v O.O.O.X.,

51/ Ľ. K., bývajúcej v T., 52/ J. J., bývajúcemu v T., 53/ M. H., bývajúcej v O.O.X., 54/ D.

B., bývajúcej v T., 55/ S. H., bývajúcemu v O.O.O.X., 56/ E. P., bývajúcej v O.O.X., 57/ M.

P., bývajúcemu v T., 58/ J. Š., bývajúcemu v B., 59/ M. H., bývajúcemu v O.O.O.X., 60/ M.

K., bývajúcej v O.O.O., 61/ H. F., bývajúcej v T., 62/ A. B., bývajúcej v O.O., 63/ D. O.,

bývajúcej v T., 64/ V. C., bývajúcej v O.O., 65/ J. B., bývajúcemu v O.O.X., 66/ J. H.,

bývajúcemu v T., 67/ P. Š., bývajúcemu v O.O., 68/ Ing. J. J., bývajúcemu v O.O.X., 69/ J.

C., bývajúcemu v O.O., 70/ P. Š., bývajúcemu v O.O., 71/ J. C., bývajúcemu v T., 72/ Ing.

M. C., bývajúcej v O.O.X., 73/ Ľ. K., bývajúcej v T., P., 74/ M. R., bývajúcej v O.O.X., 75/

M. H., bývajúcemu v T., 76/ M. B., bývajúcej v B., 77/ J. B., bývajúcej v O.O., 78/ H. S.,

bývajúcej v T., 79/ N. M., bývajúcemu v S., 80/ J. B., bývajúcemu v O.O.X., 81/ T. C., bývajúcemu v O.O., 82/ V. H., bývajúcemu v TR., 83/ M. H., bývajúcemu v T., 84/ S. E.,

a.s., so sídlom v B., o určenie vlastníckeho práva a o nariadenie predbežného opatrenia,

vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 22 C 140/2009, o dovolaní žalobcov 1/ a 2/

proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 19. novembra 2009, sp. zn. 5 Co 300/2009, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trenčín uznesením z 28. júla 2009, č.k. 22 C 140/2009-58, nariadil

predbežné opatrenie, ktorým žalovaným 1/ až 84/ zakázal nakladať so spoluvlastníckymi

podielmi na nehnuteľnostiach zapísaných v katastrálnom území O. na LV č. X., X., X. a X.

(bližšie špecifikovaných vo výroku rozhodnutia), najmä tieto predať a previesť na tretie

osoby, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Zároveň V. O. nariadil, aby sa

tento zdržal vyplácania podielov na zisku z predaja nehnuteľností zapísaných v katastrálnom

území O. na LV č. X. (bližšie špecifikovaných vo výroku rozhodnutia) žalovaným 1/ až 83/ až  

do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd

poukázal na ustanovenia § 102 ods. 1, § 74 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. e/, f/ a § 76 ods. 4 O.s.p.

a uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu  

na nariadenie predbežného opatrenia.  

Na odvolanie žalovaného 11/, 13/, 17/, 18/, 20/, 22/, 23/, 28/, 29/, 32/, 35/, 40/, 42/,

43/, 44/, 66/, 68/, 74/, 75/, 76/, 82/, 84/ Krajský súd v Trenčíne uznesením z 19. novembra

2009, sp. zn. 5 Co 300/2009, rozhodnutie okresného súdu zmenil tak, že návrh na nariadenie

predbežného opatrenia zamietol. Svoje zmeňujúce rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovia

1/ a 2/ neosvedčili danosť práva k sporným nehnuteľnostiam, ktoré je v prvom rade potrebné

prejednať v dedičských konaniach, prípadne sa domáhať určenia, že tieto patria do dedičstva.

Zdôraznil, že i v prípade nariadenia predbežného opatrenia je potrebné zistiť správny okruh

účastníkov konania, pretože na strane žalovaných je niekoľko osôb, ktoré už dávno  

pred podaním návrhu na súd nežili.  

Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podali žalobcovia dovolanie, navrhli ho

zmeniť a návrhu vyhovieť. Dovolanie odôvodnili tým, že konanie, v ktorom bolo rozhodnutie

odvolacieho súdu vydané, je postihnuté inou vadou majúcou za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva  

na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Uviedli, že odvolací súd

v predmetnej veci vykonal dokazovanie výlučne na základe účelových a zavádzajúcich

tvrdení žalovaných uvádzaných v ich odvolaniach a pri hodnotení dôkazov opomenul vziať

do úvahy právne relevantné skutočnosti zásadného významu, ktoré boli žalobcami uvádzané

v priebehu konania. Dovolatelia okrem iného poukázali na to, že žalovaní nepreukázali

splnenie zákonom stanovených podmienok pre nadobudnutie vlastníckych práv k predmetu

sporu.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,

že dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpení advokátom (§ 241

ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), predovšetkým

skúmal, či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto

opravným prostriedkom (§ 236 a nasl. O.s.p.).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozhodnutiu odvolacieho súdu

vydaného vo forme uznesenia sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 239 O.s.p.

Podľa § 239 ods. 1 O.s.p., dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval  

vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/)

na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu  

na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/.

Podľa § 239 ods. 2 O.s.p., dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil   vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,   pretože ide o rozhodnutie  

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Podľa § 239 ods. 3 O.s.p. ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie  

o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom,

o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva

duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených

Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

V treťom odseku ustanovenia § 239 O.s.p. sú vymenované prípady, ktoré vylučujú

prípustnosť dovolania proti uzneseniam odvolacieho súdu, proti ktorým by inak bolo

dovolanie podľa odsekov 1 a 2 prípustné. Jedným z nich je aj prípad, keď dovolanie smeruje

proti uzneseniu o predbežnom opatrení.

V prejednávanej veci je nepochybné, že žalobcovia dovolaním napádajú uznesenie

odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci predbežného opatrenia. Ich dovolanie je

preto podľa § 239 ods. 3 O.s.p. procesne neprípustné.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať

vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom

niektorou z procesných vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd

len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa komplexne zaoberal

otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/

O.s.p. (t.j., či v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti

účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne

rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nepodania návrhu na začatie konania, hoci

podľa zákona bol potrebný, odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania

vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom). Ustanovenie § 237 O.s.p.

nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým

predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa tohto ustanovenia preto

predmet konania nie je významný. Ak je teda konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto ustanovení, možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutie o predbežnom

opatrení.

Procesné vady v zmysle § 237 písm. a/ až g/ dovolatelia v dovolaní nenamietali a tieto

v konaní ani nevyšli najavo. Dovolanie v tejto veci preto nie je prípustné ani podľa § 237

O.s.p.

Pokiaľ ide o žalobcami uplatnené dovolacie dôvody spočívajúce v existencii inej vady

konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a v nesprávnom právnom

posúdení veci, dovolací súd uvádza, že tieto sú síce relevantnými dovolacími dôvodmi, sami

osebe však prípustnosť dovolania nezakladajú. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky

prípustnosti dovolania, ako je to v tomto prípade, nie je možné napadnuté rozhodnutie

podrobiť vecnému preskúmavaniu, preto sa týmito dovolacími dôvodmi súd ďalej nezaoberal.

Vzhľadom ku skutočnosti, že prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť ani  

z ustanovenia § 237 O.s.p., ani z ustanovenia § 239 O.s.p., možno uzavrieť, že dovolanie

smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému nie je prípustné. Najvyšší

súd Slovenskej republiky ho preto podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 (veta prvá) O.s.p. odmietol bez toho, aby bola preskúmaná vecná správnosť napadnutého

rozhodnutia krajského súdu.

Na záver dovolací súd dáva do pozornosti súdu prvého stupňa jeho povinnosť

vysporiadať sa v ďalšom konaní s okruhom účastníkov konania na strane žalovaných,

nakoľko títo neboli určení správne (niektorí z nich sú v návrhu na začatie konania uvedení

duplicitne, iní stratili spôsobilosť byť účastníkmi konania pred jeho začatím či po ňom).  

Na túto povinnosť upozornil už i krajský súd vo svojom zmeňujúcom uznesení  

z 19. novembra 2009, sp. zn. 5 Co 300/2009.  

O náhrade trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol

podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 a § 224  

ods. 1 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. apríla 2011  

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.  

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová