4 Cdo 252/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ PhDr. Z. Ž., bývajúcej v M., 2/ S. M., bývajúceho v T., oboch zastúpených JUDr. Š. B., advokátom so sídlom v I.,
proti žalovaným 1/ Ing. P. Š., bývajúcemu v O.O., 2/ Š. B., bývajúcemu v O.O.O.O., 3/ F. D.,
bývajúcemu v O.O.O., 4/ S. B., bývajúcemu v O.O.O.O., 5/ E. B., bývajúcej v O.O., 6/ P. J.,
bývajúcemu v O.O.O., 7/ J. M., bývajúcemu v O.O.O., 8/ J. B., bývajúcemu v O.O., 9/ J. B.,
bývajúcemu v O.O.O., 10/ J. D., bývajúcemu v O.O.O., 11/ J. K., bývajúcemu v O.O.O., 12/
P. M., bývajúcemu v O.O., 13/ P. H., bývajúcemu v O.O.O., 14/ J. D., bývajúcemu v O.O.O.,
15/ A.. M., bývajúcemu v O.O., 16/ J. B., bývajúcemu v O.O.O., 17/ J. B., bývajúcemu
v O.O.O., 18/ B. O., bývajúcej v T., 19/ J. M., bývajúcej v O.O., 20/ Ing. Ľ. B., bývajúcemu
v O.O., 21/ Š. H., bývajúcemu v O.O., 22/ M. O., bývajúcej v O.O., 23/ J. K., bývajúcej v S.,
24/ J. B., bývajúcemu v O.O.O.O., 25/ M. Š., bývajúcej v O.O.O., 26/ Š. H., bývajúcemu v O.O., 27/ M. Z., bývajúcej v O.O.O., 28/ V. C., bývajúcemu v O.O.O., 29/ A. C., bývajúcej v O.O., 30/ Z. A., bývajúcej v K., 31/ K. B., bývajúcej v H., 32/ M. G., bývajúcej vo V., 33/
A. C., bývajúcej v O.O.O., 34/ B. M., bývajúcej v T., 35/ J. K., bývajúcemu v O.O.O., 36/ F.
H., bývajúcemu v T., 37/ B. Š., bývajúcej v O.O., 38/ M. Ď., bývajúcej v S., 39/ Ing. G. P.,
bývajúcej v K., 40/ A. C., bývajúcej vo V., 41/ Ing. S. B., bývajúcemu v R., 42/ Š. C.,
bývajúcemu v O.O.O., 43/ J. B., bývajúcemu v O.O., 44/ M. N., bývajúcej v O.O.O., 45/ J.
H., bývajúcemu v O.O., 46/ A. C., bývajúcej v O.O., 47/ J. D., bývajúcemu v O.O., 48/ A.
M., bývajúcej v O.O.X., 49/ A. D., bývajúcej v O.O.O.X., 50/ A. M., bývajúcej v O.O.O.X.,
51/ Ľ. K., bývajúcej v T., 52/ J. J., bývajúcemu v T., 53/ M. H., bývajúcej v O.O.X., 54/ D.
B., bývajúcej v T., 55/ S. H., bývajúcemu v O.O.O.X., 56/ E. P., bývajúcej v O.O.X., 57/ M.
P., bývajúcemu v T., 58/ J. Š., bývajúcemu v B., 59/ M. H., bývajúcemu v O.O.O.X., 60/ M.
K., bývajúcej v O.O.O., 61/ H. F., bývajúcej v T., 62/ A. B., bývajúcej v O.O., 63/ D. O.,
bývajúcej v T., 64/ V. C., bývajúcej v O.O., 65/ J. B., bývajúcemu v O.O.X., 66/ J. H.,
bývajúcemu v T., 67/ P. Š., bývajúcemu v O.O., 68/ Ing. J. J., bývajúcemu v O.O.X., 69/ J.
C., bývajúcemu v O.O., 70/ P. Š., bývajúcemu v O.O., 71/ J. C., bývajúcemu v T., 72/ Ing.
M. C., bývajúcej v O.O.X., 73/ Ľ. K., bývajúcej v T., P., 74/ M. R., bývajúcej v O.O.X., 75/
M. H., bývajúcemu v T., 76/ M. B., bývajúcej v B., 77/ J. B., bývajúcej v O.O., 78/ H. S.,
bývajúcej v T., 79/ N. M., bývajúcemu v S., 80/ J. B., bývajúcemu v O.O.X., 81/ T. C., bývajúcemu v O.O., 82/ V. H., bývajúcemu v TR., 83/ M. H., bývajúcemu v T., 84/ S. E.,
a.s., so sídlom v B., o určenie vlastníckeho práva a o nariadenie predbežného opatrenia,
vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 22 C 140/2009, o dovolaní žalobcov 1/ a 2/
proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 19. novembra 2009, sp. zn. 5 Co 300/2009, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Trenčín uznesením z 28. júla 2009, č.k. 22 C 140/2009-58, nariadil
predbežné opatrenie, ktorým žalovaným 1/ až 84/ zakázal nakladať so spoluvlastníckymi
podielmi na nehnuteľnostiach zapísaných v katastrálnom území O. na LV č. X., X., X. a X.
(bližšie špecifikovaných vo výroku rozhodnutia), najmä tieto predať a previesť na tretie
osoby, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Zároveň V. O. nariadil, aby sa
tento zdržal vyplácania podielov na zisku z predaja nehnuteľností zapísaných v katastrálnom
území O. na LV č. X. (bližšie špecifikovaných vo výroku rozhodnutia) žalovaným 1/ až 83/ až
do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd
poukázal na ustanovenia § 102 ods. 1, § 74 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. e/, f/ a § 76 ods. 4 O.s.p.
a uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia.
Na odvolanie žalovaného 11/, 13/, 17/, 18/, 20/, 22/, 23/, 28/, 29/, 32/, 35/, 40/, 42/,
43/, 44/, 66/, 68/, 74/, 75/, 76/, 82/, 84/ Krajský súd v Trenčíne uznesením z 19. novembra
2009, sp. zn. 5 Co 300/2009, rozhodnutie okresného súdu zmenil tak, že návrh na nariadenie
predbežného opatrenia zamietol. Svoje zmeňujúce rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovia
1/ a 2/ neosvedčili danosť práva k sporným nehnuteľnostiam, ktoré je v prvom rade potrebné
prejednať v dedičských konaniach, prípadne sa domáhať určenia, že tieto patria do dedičstva.
Zdôraznil, že i v prípade nariadenia predbežného opatrenia je potrebné zistiť správny okruh
účastníkov konania, pretože na strane žalovaných je niekoľko osôb, ktoré už dávno
pred podaním návrhu na súd nežili.
Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podali žalobcovia dovolanie, navrhli ho
zmeniť a návrhu vyhovieť. Dovolanie odôvodnili tým, že konanie, v ktorom bolo rozhodnutie
odvolacieho súdu vydané, je postihnuté inou vadou majúcou za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Uviedli, že odvolací súd
v predmetnej veci vykonal dokazovanie výlučne na základe účelových a zavádzajúcich
tvrdení žalovaných uvádzaných v ich odvolaniach a pri hodnotení dôkazov opomenul vziať
do úvahy právne relevantné skutočnosti zásadného významu, ktoré boli žalobcami uvádzané
v priebehu konania. Dovolatelia okrem iného poukázali na to, že žalovaní nepreukázali
splnenie zákonom stanovených podmienok pre nadobudnutie vlastníckych práv k predmetu
sporu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpení advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), predovšetkým
skúmal, či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto
opravným prostriedkom (§ 236 a nasl. O.s.p.).
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozhodnutiu odvolacieho súdu
vydaného vo forme uznesenia sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 239 O.s.p.
Podľa § 239 ods. 1 O.s.p., dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho
súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval
vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/)
na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým
sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/.
Podľa § 239 ods. 2 O.s.p., dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho
súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)
cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území
Slovenskej republiky.
Podľa § 239 ods. 3 O.s.p. ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie
o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom,
o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva
duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených
Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
V treťom odseku ustanovenia § 239 O.s.p. sú vymenované prípady, ktoré vylučujú
prípustnosť dovolania proti uzneseniam odvolacieho súdu, proti ktorým by inak bolo
dovolanie podľa odsekov 1 a 2 prípustné. Jedným z nich je aj prípad, keď dovolanie smeruje
proti uzneseniu o predbežnom opatrení.
V prejednávanej veci je nepochybné, že žalobcovia dovolaním napádajú uznesenie
odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci predbežného opatrenia. Ich dovolanie je
preto podľa § 239 ods. 3 O.s.p. procesne neprípustné.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať
vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom
niektorou z procesných vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd
len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa komplexne zaoberal
otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/
O.s.p. (t.j., či v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti
účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne
rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nepodania návrhu na začatie konania, hoci
podľa zákona bol potrebný, odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania
vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom). Ustanovenie § 237 O.s.p.
nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým
predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa tohto ustanovenia preto
predmet konania nie je významný. Ak je teda konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto ustanovení, možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutie o predbežnom
opatrení.
Procesné vady v zmysle § 237 písm. a/ až g/ dovolatelia v dovolaní nenamietali a tieto
v konaní ani nevyšli najavo. Dovolanie v tejto veci preto nie je prípustné ani podľa § 237
O.s.p.
Pokiaľ ide o žalobcami uplatnené dovolacie dôvody spočívajúce v existencii inej vady
konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a v nesprávnom právnom
posúdení veci, dovolací súd uvádza, že tieto sú síce relevantnými dovolacími dôvodmi, sami
osebe však prípustnosť dovolania nezakladajú. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky
prípustnosti dovolania, ako je to v tomto prípade, nie je možné napadnuté rozhodnutie
podrobiť vecnému preskúmavaniu, preto sa týmito dovolacími dôvodmi súd ďalej nezaoberal.
Vzhľadom ku skutočnosti, že prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť ani
z ustanovenia § 237 O.s.p., ani z ustanovenia § 239 O.s.p., možno uzavrieť, že dovolanie
smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému nie je prípustné. Najvyšší
súd Slovenskej republiky ho preto podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 (veta prvá) O.s.p. odmietol bez toho, aby bola preskúmaná vecná správnosť napadnutého
rozhodnutia krajského súdu.
Na záver dovolací súd dáva do pozornosti súdu prvého stupňa jeho povinnosť
vysporiadať sa v ďalšom konaní s okruhom účastníkov konania na strane žalovaných,
nakoľko títo neboli určení správne (niektorí z nich sú v návrhu na začatie konania uvedení
duplicitne, iní stratili spôsobilosť byť účastníkmi konania pred jeho začatím či po ňom).
Na túto povinnosť upozornil už i krajský súd vo svojom zmeňujúcom uznesení
z 19. novembra 2009, sp. zn. 5 Co 300/2009.
O náhrade trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol
podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 a § 224
ods. 1 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 19. apríla 2011
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová