4Cdo/25/2020

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne C. S., bývajúcej vo G., V. X, zastúpenej JUDr. Ivanom Husárom, advokátom v Košiciach, Vojenská 14, proti žalovaným 1/ N. F., 2/ Z. F., oboch bývajúcich v L., B. XX a oboch zastúpených JUDr. Vladimírom Kucharčíkom, advokátom v Košiciach, Štefánikova 40, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn. 11 C 16/2012, o dovolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 31. augusta 2017 sp. zn. 6 Co 67/2016, takto

rozhodol:

Dovolacie konanie z a s t a v u j e.

Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Trebišov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 18. novembra 2015 č. k. 11 C 16/2012-442 I. určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi sporovými stranami 29. septembra 2011, ktorej predmetom sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX katastrálne územie G., obec G.Q. ako stavba - rodinný dom súp. č. XXX na pozemku parc. č. XXXX/X, pozemok parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1041 m2, pozemok parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 55 m2 a pozemok parc. č. XXXX - záhrady o výmere 1089 m2, je neplatná; II. žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 82 000,- eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 82 000,- eur od 10. januára 2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; III. v prevyšujúcej časti návrh žalobkyne vylúčil na samostatné konanie; IV. o trovách konania si vymienil rozhodnúť v konečnom rozhodnutí. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na § 37 ods. 1, § 40a, § 49a, § 451, § 451 ods. 1, § 517 ods. 1,2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. 2. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ rozsudkom z 31. augusta 2017 sp. zn. 6 Co 67/2016 I. rozsudok súdu prvej inštancie, okrem výroku o vylúčení časti návrhu žalobkyne na samostatné konanie, podľa § 387 ods. 1,2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.) potvrdil ako vecne správny; II. odvolanie žalovaných 1/ a 2/ proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o vylúčení časti návrhu žalobkyne na ďalšie konanie podľa § 386 písm. c/C.s.p. odmietol.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali žalovaní 1/ a 2/ (ďalej aj „dovolatelia“) dovolanie s tým, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu závisel od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p.) a navrhli rozsudok odvolacieho súdu v napadnutom rozsahu spolu s rozsudkom súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne zmeniť.

4. V priebehu dovolacieho konania žalovaní 1/ a 2/ dovolanie podaním z 9. septembra 2019 vzali späť v celom rozsahu.

5. Podľa § 446 C.s.p. ak dovolateľ vezme dovolanie späť, dovolací súd dovolacie konanie zastaví.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.) so zreteľom na dispozitívny úkon žalovaných 1/ a 2/, ktorým vzali podané dovolanie späť, konanie o dovolaní podľa citovaného ustanovenia zastavil.

7. Zastavenie dovolacieho konania procesne zavinili dovolatelia, a preto má žalobkyňa nárok na náhradu trov dovolacieho konania (§ 256 ods. 1 C.s.p.). O nároku na náhradu trov rozhodol najvyšší súd podľa ustanovení § 453 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

8. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.