4 Cdo 249/2009

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Ing. E. C., bývajúcej v B., proti žalovanej A. R., s.r.o., so sídlom v B., zastúpenej JUDr. S. U., advokátom so sídlom v B., o zaplatenie 6 638,78 EUR (200 000,-- Sk) s prísl., vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 50 C 146/2005, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 11. februára 2009 sp.zn. 2 Co 483/2007 rozhodol

t a k t o :

Dovolanie žalovanej o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave označeným rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava II z 3. septembra 2007 č.k. 50 C 146/05-165, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni 200 000,-- Sk spolu so 6 % úrokmi z omeškania z tejto sumy   od 12.4.2005 do zaplatenia a náhradu trov konania 60 593,-- Sk na účet jej zástupcu   JUDr. M. P., to všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň rozhodol   o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania 540,66 EUR. Potvrdenie prvostupňového rozsudku odôvodnil jeho vecnou správnosťou stotožňujúc sa s právnym záverom súdu prvého stupňa, podľa ktorého povinnosť žalovanej vrátiť žalobkyni preddavok na kúpnu cenu v sume 200 000,-- Sk vyplýva priamo zo zmluvy o zložení tohto preddavku, pretože k uzavretiu kúpnej zmluvy ku dňu 31.3.2005 nedošlo, a to z dôvodov, ktoré neboli na strane žalobkyne.  

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná. Žiadala, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu i rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila odňatím možnosti konať pred súdom postupom odvolacieho súdu. Označený dovolací dôvod konkretizovala tým, že v rozsudku súdu prvého stupňa bola za účastníčku konania označená aj A. Č. ako žalovaná 2/, no odvolací súd s ňou v odvolacom konaní nekonal, že odvolací súd založil svoje rozhodnutie na iných dôvodoch ako prvostupňový súd a že ho dostatočne a presvedčivo neodôvodnil.  

Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu navrhla tento mimoriadny opravný prostriedok ako nedôvodný zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O.s.p.

Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O.s.p. neprichádza do úvahy. Nejde totiž o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretože dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolací súd nezistil existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Nezistil teda ani podmienku prípustnosti dovolania namietanú dovolateľkou, ktorá mala spočívať v odňatí jej možnosti konať pred súdom. Námietka týkajúca sa nekonania s A. Č. ako so žalovanou 2/ je v zjavnom rozpore s obsahom spisu, z ktorého je zrejmé, že právoplatným uznesením Okresného súdu Bratislava II z 10. februára 2006 č.k. 50 C 146/2005-130 bolo konanie proti A. Č. (pôvodne označenej ako žalovaná 2/) zastavené. Len nadbytočné uvedenie menovanej v záhlaví prvostupňového rozsudku ako žalovanej 2/ nebolo spôsobilé nijako zasiahnuť do procesných práv dovolateľky v odvolacom konaní. Z porovnania odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa a rozsudku odvolacieho súdu je zrejmá aj neopodstatnenosť tvrdenia dovolateľky o tom, že odvolací súd založil svoje rozhodnutie na iných dôvodoch ako prvostupňový súd. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí výslovne uviedol, že sa stotožňuje s odôvodnením prvostupňového rozsudku, teda s jeho skutkovými aj právnymi závermi. Tým, že osobitne zdôraznil správnosť podstatného právneho záveru súdu prvého stupňa, len potvrdil súladnosť oboch rozsudkov a teda zhodnosť ich právnych záverov. Nedôvodná je aj námietka o nedostatočnom   a   nepresvedčivom odôvodnení rozsudku odvolacieho súdu. Podľa názoru dovolacieho súdu odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvého stupňa, na ktoré odkazuje, zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. Je z neho zrejmé, aké skutkové zistenia boli vyvodené z vykonaných dôkazov, akými úvahami sa súd riadil a ako vec právne posúdil.  

So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovanej podľa § 218 ods. l písm.c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. ako neprípustné odmietol bez toho, aby sa mohol zaoberať aj jej ďalšími námietkami spochybňujúcimi správnosť právneho posúdenia veci odvolacím súdom.  

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p.   (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretože trovy žalobkyne, ktoré vznikli v súvislosti s vyjadrením jej zástupcu k dovolaniu, nepovažoval, vzhľadom na neprípustnosť dovolania, za potrebné   na účelné bránenie práva. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 30. septembra 2009  

  JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

  predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová