4 Cdo 244/2007

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu PhDr. J. H., bývajúceho vo S., zastúpeného JUDr. M. H., advokátom so sídlom vo S., proti žalovanej MUDr. X. L., bývajúcej vo S., zastúpenej JUDr. V. M., advokátom so sídlom v P., o zaplatenie 8 000,-- Sk s prísl., vedenej na Okresnom súde Svidník pod sp.zn. 2 C 75/2003, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 30. mája 2007 sp.zn. 3 Co 233/2006 rozhodol

t a k t o :

Dovolanie žalovanej o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Žalobou podanou na Okresnom súde Svidník 30. apríla 2003 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 8 000,-- Sk s príslušenstvom, predstavujúcej nedoplatok   na nájomnom za prenájom garáže za obdobie od novembra 2001 do februára 2003. V žalobe uviedol, že v uvedenom období mu žalovaná neplatila dohodnuté nájomné za garáž vo výške 500,-- Sk mesačne a v mesiaci marec 2003 mu vrátila kľúče od garáže.

Okresný súd Svidník rozsudkom z 22. februára 2006 č.k. 2 C 75/2003-35 o uplatnenom nároku rozhodol tak, že uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8 000,-- Sk so 17,6 % úrokmi z omeškania ročne z každej sumy dlžného nájomného vo výške 500,-- Sk za jednotlivé mesiace od novembra 2001 až do februára 2003 (vrátane) a to   od splatnosti každej z týchto súm až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň uložil žalovanej aj povinnosť zaplatiť v rovnakej lehote žalobcovi náhradu trov konania 3 674,-- Sk do rúk jeho zástupcu JUDr. M. H..

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd na odvolanie žalovanej rozsudkom z 30. mája 2007 sp.zn. 3 Co 233/2006 rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 8 000,-- Sk potvrdil. Vo výroku o úrokoch z omeškania prvostupňový rozsudok zmenil tak, že uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 13 %-né úroky z omeškania zo sumy 8 000,-- Sk od 11.7.2003 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu v časti o úrokoch z omeškania zamietol. Rozhodol tiež o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi náhradu trov celého konania 15 211,50 Sk na účet

jeho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.  

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu, s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v časti úrokov z omeškania, podala dovolanie žalovaná. Žiadala, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu ako i rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila odňatím možnosti konať pred súdom a to v konaní pred súdom prvého stupňa, ktorý zmenil spôsob doručovania súdnych písomností, a namietala tiež nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O.s.p.

Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O.s.p. neprichádza do úvahy. V zmysle odseku 5 tohto ustanovenia, dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo pohľadávky sa neprihliada a na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde.   V prejednávanej veci bol dovolaním napadnutý výrok rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej o peňažnom plnení vo výške 8 000,-- Sk (neberúc do úvahy príslušenstvo uplatnenej pohľadávky). Výška minimálnej mzdy v čase podania návrhu (30.4.2003) bola 5 570,-- Sk (podľa § 1 písm.b/ nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 514/2002 Z.z.). Odvolací súd teda rozhodoval v dovolaním napadnutom výroku o peňažnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy (16 710,-- Sk). Okrem toho rozsudok odvolacieho súdu bol aj   v dovolaním napadnutom zmeňujúcom výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania potvrdzujúcim rozsudkom, pretože ním bola žalovanej, rovnako ako v prvostupňovom rozsudku, uložená povinnosť zaplatiť úroky z omeškania, len v menšom rozsahu. Pretože v dôsledku uvedeného nešlo o zmeňujúci rozsudok v dovolaním napadnutej časti, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (keďže dovolací súd vo veci nerozhodoval), a ani o potvrdzujúci rozsudok, v ktorom by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, dovolanie nebolo prípustné ani v zmysle odsekov 1 až 4 § 238 O.s.p.  

Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených pod písmenami a/ až g/ ustanovenia § 237 O.s.p., nezistil však existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle tohto ustanovenia neboli relevantné námietky žalovanej týkajúce sa nesprávneho postupu súdu prvého stupňa v súvislosti s doručovaním súdnych písomností, a to vzhľadom na ich odstránenie v odvolacom konaní, v ktorom žalovaná mohla uplatniť všetky svoje procesné práva, vrátane účasti na odvolacom pojednávaní.  

So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovanej ako neprípustné odmietol (§ 218 ods. l písm.c/ v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.).  

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p.   (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalobca si ich náhradu neuplatnil. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 29. októbra 2008  

  JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

  predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová