Najvyšší súd

4 Cdo 241/2007

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu B. D. B.., so sídlom v B., proti žalovanej S. B., spol. s r. o., so sídlom v B., o uloženie povinnosti odstrániť vady diela, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. 9 C 70/2002, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 26. apríla 2007   sp.zn.   1 Cob 385/2006 rozhodol t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 26. apríla 2007 sp.zn. 1 Cob 385/2006 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Žalobou podanou na Okresnom súde Bratislava IV 2.5.2002 sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej odstrániť vady ňou vykonaného diela. V žalobe uviedol, že   so žalovanou uzavrel zmluvu o dielo podľa Obchodného zákonníka, na základe ktorej sa žalovaná zaviazala vykonať dodatočné zateplenie výškového domu “Objekt X.„ podľa vypracovaného projektu. Dielo bolo ukončené a odovzdané 30.12.1992. V záručnej dobe (dohodnutej na 5 rokov) vznikli vady diela prejavujúce sa prasklinami a deformáciami fasádnych predvesných panelov, ktoré žalovaná napriek výzvam neodstránila.

Okresný súd Bratislava IV rozsudkom z 11. apríla 2006 č.k. 9 C 70/2002-115 uložil žalovanej povinnosť do 90 dní od právoplatnosti rozsudku bezplatne odstrániť vady diela opravou a to upevnením popraskaných eternitových platní na opláštení zateplenia bytového domu V.. Rozhodol tiež o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania 2 000,-- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Uplatnený nárok považoval za opodstatnený v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka o vadách diela. Námietku premlčania vznesenú žalovanou nepovažoval za dôvodnú poukazujúc na vykonané   4 Cdo 241/2007

listinné dôkazy, z ktorých vyplynuli skutkové zistenia o tom, že žalovaná uznala zodpovednosť za vady diela.

Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd na odvolanie žalovanej rozsudkom   z 26. apríla 2007 sp.zn. 1 Cob 385/2006 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania 10 000,-- Sk   na účet jej právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Na rozdiel od súdu prvého stupňa vyslovil záver, že uplatnený nárok nemožno priznať pre premlčanie práva. Uviedol, že 13.11.1997 na rokovaní účastníkov žalovaná uznala svoj záväzok   zo zodpovednosti za vady diela, čomu nasvedčuje ňou podpísaný písomný záznam. Týmto dňom začala plynúť nová štvorročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 14.11.2001, zatiaľ čo žaloba bola podaná až dňa 2.5.2002.  

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Žiadal, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vyčítal odvolaciemu súdu, že nevychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa a v dôsledku toho je jeho právny záver o premlčaní práva nesprávny. Poukazoval na to, že žalovaná viackrát uznala svoj záväzok odstrániť vady diela a aj ho čiastočne plnila v roku 1998.  

Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu navrhla tento mimoriadny opravný prostriedok ako neopodstatnený zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie bolo podané proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu oprávnenou osobou (účastníkom konania) v zákonnej lehote (§ 240 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je prípustné (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, že ho treba zrušiť (§ 243b ods. 1 O.s.p.).

V zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. možno dovolanie odôvodniť len niektorým alebo niektorými z dôvodov taxatívne v ňom určených. Z obsahu dovolania v predmetnej veci vyplýva, že dovolateľ uplatnil dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p., t.j. že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Nesprávnym   4 Cdo 241/2007

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, ku ktorému môže dôjsť buď použitím iného právneho predpisu, než ktorý mal byť správne použitý, alebo síce aplikáciou správneho právneho predpisu, ale jeho nesprávnym výkladom. Uvedený dovolací dôvod v tejto veci je daný.

Zo skutkového stavu zisteného súdom prvého je zrejmé, že medzi žalobcom   a žalovanou aj po 13.11.1997 prebiehala písomná korešpondencia, pričom žalovaná ani v jednom zo svojich písomných podaní nespochybnila svoju zodpovednosť za oznámené vady diela. Listom z 15.6.1998 doručeným žalobcovi 17.6.1998 žalovaná oznámila žalobcovi, že   v prílohe predkladá stanovisko výrobcu eternitových platní použitých pri realizácii diela, obsahom ktorého bol časový plán odstránenia vád v troch etapách a to v rokoch 1998, 1999 a 2000.

V zmysle § 393 ods. 2 veta druhá Obchodného zákonníka pri nárokoch zo záruky   na akosť plynie premlčacia doba vždy odo dňa včasného oznámenia vady počas záručnej doby.

Podľa § 407 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania.

Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

Podľa § 392 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti).

V prejednávanej veci odvolací súd pri posudzovaní námietky premlčania uplatneného práva zo zodpovednosti za vady diela neprihliadal na skutkové zistenia vyplývajúce z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa, resp. z nich vyvodil nesprávny skutkový záver pokiaľ ide o otázku opakovaného uznania záväzku zo zodpovednosti za vady žalovanou aj po 13.11.1997. Podľa názoru dovolacieho súdu za písomné uznanie záväzku žalovanou treba považovať aj jej list z 15.6.1998, ktorým prakticky oznámila žalobcovi časový plán   4 Cdo 241/2007

odstránenia oznámených vád diela, pričom nebolo právne významné, že tento plán bol vypracovaný a odstránenie vád malo byť realizované iným subjektom. Od doručenia tohto uznania záväzku začala plynúť nová štvorročná premlčacia doba, v rámci ktorej bolo právo   zo zodpovednosti za vady uplatnené žalobou. Okrem toho zo skutkových zistení ďalej vyplýva, že k ďalšiemu uznaniu záväzku došlo aj jeho čiastočným plnením v lete 1998, pričom žalovaná nepreukázala, že by v súvislosti s týmto čiastočným plnením vyjadrila svoj nesúhlas s uznaním aj zvyšku záväzku.

Časový plán, podľa ktorého malo byť odstránenie vád skončené generálnou sanáciou fasády v roku 2000, možno považovať i za dohodu účastníkov o lehote, v ktorej mala žalovaná odstrániť vady diela, pretože žalobca tento plán akceptoval. Takáto dohoda neodporuje ustanoveniam Obchodného zákonníka a príslušné ustanovenia Obč. zákonníka, upravujúce zmluvu o dielo, ju dokonca výslovne pripúšťajú. Ide o dohodu účastníkov záväzkovoprávneho vzťahu zo zodpovednosti za vady diela, ktorou sa mení obsah tohto vzťahu, teda vzájomné práva a povinnosti, tak, že zhotoviteľ diela sa zaväzuje odstrániť vady diela v dohodnutej lehote. Táto dohoda je zároveň právnou skutočnosťou, ktorá má   za následok plynutie novej štvorročnej premlčacej doby, ktorá plynie v zmysle § 392 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka od splatnosti záväzku odstrániť vady, t.j. od uplynutia dohodnutej lehoty na ich odstránenie. Právo zo zodpovednosti za vady diela bolo preto aj z tohto dôvodu žalobcom uplatnené v premlčacej dobe a teda včas.    

So zreteľom na uvedené dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu pre nesprávne právne posúdenie veci zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p. v znení do 15.10.2008 vzhľadom na čas podania dovolania – 10.8.2007). V ďalšom konaní je právny názor dovolacieho súdu záväzný (§ 243d ods. 1 veta druhá O.s.p.).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania ako i dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 posledná veta O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 17. decembra 2008   JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

  predseda senátu   Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová

  4 Cdo 241/2007