4 Cdo 240/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ Ing. F. S., bývajúceho v Č., 2/ Ing. M. S., bývajúcej v O., proti žalovanej F., a.s., so sídlom v B., o nariadenie predbežného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 21 C 30/2010,
o dovolaní žalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 16. júla 2010, sp. zn. 15
Co 265/2010, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo 16. júla
2010 sp. zn. 15 Co 265/2010 z r u š u j e a vec vracia Krajskému súdu v Bratislave
na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave uznesením zo 16. júla 2010, sp. zn. 15 Co 265/2010 odmietol
odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II z 18. marca 2010, č.k.
21 C 30/2010-38 ako oneskorene podané. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na to, že
uznesenie súdu prvého stupňa bolo žalovanej doručené poštou ako doporučená zásielka
do vlastných rúk (ďalej len „zásielka“) na adresu jej sídla. Z doručenky podľa názoru
krajského súdu jednoznačne vyplýva, že zásielku prevzal splnomocnenec žalovanej 25. marca
2010 osobne, čo potvrdil svojím podpisom a nie JUDr. I. N., ktorý vo vyhlásení z 19. apríla
2010 (č.l. 52) uviedol, že zásielku prevzal omylom a až 16. apríla 2010 ju odovzdal žalovanej.
Krajský súd podpis na doručenke nepovažoval za totožný s podpisom vo vyhlásení JUDr. I.
N., z čoho vyvodil, že zásielku neprebral JUDr. I. N., ale splnomocnenec žalovanej. Právne
svoje rozhodnutie odôvodnil § 47 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“)
a ustanoveniami Poštového poriadku. Keďže krajský súd mal za to, že uznesenie súdu prvého
stupňa bolo žalovanej riadne doručené 25. marca 2010 prostredníctvom splnomocnenca a
zákonná 15-dňová lehota na podanie odvolania jej začala plynúť nasledujúcim dňom po
doručení zásielky, teda 26. marca 2010, uplynula 9. apríla 2010. Odvolanie podané žalovanou na pošte 23. apríla 2010 bolo tak podané po uplynutí zákonnej lehoty a krajský súd ho
s poukazom na § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. ako oneskorene podané odmietol.
Proti tomuto rozhodnutiu podala dovolanie žalovaná podľa § 237 O.s.p. z dôvodov
uvedených v ustanovení § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. Namietala, že v konaní došlo k vade
uvedenej v § 237 písm. f/ O.s.p., keď krajský súd tým, že odmietol jej odvolanie ako
oneskorene podané, hoci neboli splnené podmienky pre riadne doručenie zásielky
a nepreskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, jej odňal možnosť konať pred
súdom. Uviedla, že zásielku namiesto oprávnenej osoby omylom prevzal JUDr. I. N. (vlastník
nehnuteľnosti, v ktorej má žalovaná zriadené sídlo) pri preberaní zásielok určených jeho
osobe, o čom sa žalovaná dozvedela až 16. apríla 2010. Keďže zásielku prevzala neoprávnená
osoba, podľa jej názoru, prvostupňové rozhodnutie nebolo doručené riadne, a preto ani
nezačala plynúť lehota na podanie odvolania. Poukázala na to, že len riadne doručenie
rozhodnutia má ten dôsledok, že odvolacia lehota začne plynúť. Za tejto situácie, keď
odvolanie podala 23. apríla 2010, nepodala ho oneskorene. Žalovaná zároveň uviedla, že
údaje uvedené na doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Žalovaná
zároveň poukázala na to, že súdu na preukázanie svojho tvrdenia predložila dôkaz, písomné
vyhlásenie JUDr. I. N., ktorý v ňom výslovne uviedol, že zásielku omylom prevzal on, hoci
nie je oprávnenou osobou na preberanie zásielok adresovaných žalovanej. Tým, podľa jej
názoru, vyvrátila pravdivosť toho, čo sa uvádza na doručenke. Žalovaná vytýkala krajskému
súdu, že odvolanie posúdil ako podané oneskorene bez toho, aby mal za preukázané, že jej
tvrdenie a vyhlásenie JUDr. I. N. sú nepravdivé inak, ako obsahom samej doručenky. Záver
krajského súdu, že podpis na doručenke a vo vyhlásení sa nezhodujú, nepovažovala za
správny, pretože na zodpovedanie tejto otázky sa vyžadujú odborné znalosti. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti navrhla Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky rozhodnutie krajského
súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Žalobcovia sa k dovolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), skúmal, či smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktoré možno
napadnúť týmto opravným prostriedkom. Dospel k záveru, že dovolanie žalovanej je v danej
veci prípustné, pretože konanie odvolacieho súdu je postihnuté vadou uvedenou v ustanovení
§ 237 písm. f/ O.s.p.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p., dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Podľa § 237 písm.f/ O.s.p., dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom.
Pod odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle citovaného ustanovenia treba
rozumieť taký vadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho
procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv
a právom chránených záujmov. Za postup odnímajúci účastníkovi konania možnosť pred
súdom konať treba považovať aj odmietnutie odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
v prípade, že podmienky preň neboli splnené.
Podľa § 168 ods. 2 O.s.p., uznesenie súd doručí účastníkom, ak je proti nemu
odvolanie alebo ak to je pre vedenie konania potrebné alebo ak ide o uznesenie, ktorým sa
účastníkom ukladá nejaká povinnosť.
Podľa § 45 ods. 1 prvej vety O.s.p., súd doručuje písomnosť sám alebo poštou. Údaje
uvedené na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len „doručenka“) sa považujú za pravdivé,
ak nie je dokázaný opak (§ 45 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 48 ods. 1 O.s.p., písomnosti, ktoré sú určené orgánom alebo právnickým
osobám doručujú sa pracovníkom oprávneným za orgány alebo právnické osoby prijímať
písomnosti. Ak ich niet, doručuje sa písomnosť, ktorá je určená do vlastných rúk, tomu, kto je
oprávnený za orgán alebo právnickú osobu konať, ostatné písomnosti ktorémukoľvek ich
pracovníkovi, ktorý písomnosť príjme.
Podrobnosti o postupe pri doručovaní písomností sú upravené v Poštových
podmienkach k službám, ktoré podľa zákona č. 507/2001 Z.z. o poštových službách poskytuje
Slovenská pošta, a.s. Podľa týchto podmienok bolo potrebné posudzovať aj doručovanie
zásielky a nie podľa Poštového poriadku, z ktorého odvolací súd nesprávne vychádzal.
Poštové podmienky v časti „Úradná zásielka – vnútroštátny styk“ upravujú okrem iného aj
dodávanie úradných zásielok a vo „Všeobecnej časti pre vnútroštátny styk“ upravujú okrem
iného dodávanie zásielok, preukazovanie totožnosti a potvrdenie prevzatia, ako aj povinnosť
toho, komu bola nesprávne dodaná zásielka (kto nie je jej adresátom) bezodkladne ju vrátiť
S., a.s. (body 18, 19, 20, 22.1.1. Všeobecnej časti Poštových podmienok).
V prejednávanej veci zásielka na doručenie do vlastných rúk bola určená právnickej
osobe, žalovanej (č.l. 38) a bola jej doručená poštou.
V takom prípade platí, s poukazom na citované ustanovenie, že písomnosť doručovaná
právnickej osobe sa doručuje pracovníkom oprávneným za právnickú osobu prijímať
písomnosti. Inak osobám (pri písomnostiach určených do vlastných rúk), ktoré sú oprávnené za právnickú osobu konať. Ustanovenie § 47 O.s.p., z ktorého odvolací súd pri posudzovaní
včasnosti podaného odvolania nesprávne vychádzal, upravuje doručovanie písomností
fyzickým osobám, ktoré písomnosti sú určené do vlastných rúk.
Dokladom o doručení písomnosti súdu je tzv. doručenka, ktorá má povahu verejnej
listiny v zmysle § 134 O.s.p. Súd vychádza z údajov na doručenke, ktoré zachytávajú postup
pri doručení a kým nie je preukázaný opak, súd považuje údaje na doručenke za pravdivé.
Ustanovenie § 45 ods. 2 O.s.p. upravuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o pravdivosti
doručenky. Ak účastník konania spochybňuje správnosť údajov uvedených na doručenke
(namieta, že zásielku neprevzala oprávnená osoba), je povinný o tom súdu predložiť dôkaz,
a týmto spôsobom preukázať svoje tvrdenie.
Pokiaľ zo strany žalovanej bolo spochybnené doručenie zásielky a predložený dôkaz
na preukázanie pravdivosti jej tvrdenia (v preskúmavanom prípade podpísané vyhlásenie
JUDr. I. N.), pričom podpisy, na doručenke a vo vyhlásení sa krajskému súdu nejavili na
základe vizuálneho porovnania rovnaké, bolo jeho povinnosťou odstrániť tento rozpor
vykonaním šetrenia postupu doručovania zásielky. Keďže tak krajský súd nepostupoval,
dovolací súd jeho rozhodnutie považoval za predčasné a ako také nesprávne.
V ďalšom konaní bude úlohou krajského súdu písomne požiadať Slovenskú poštu, a.s.
o poskytnutie informácií o dodaní zásielky (kedy, komu a akým spôsobom bola doručená)
a zistiť, ktoré osoby boli splnomocnené preberať zásielky adresované žalovanej a zabezpečiť
vyjadrenie týchto osôb k tomu, či prevzali 25. marca 2010 zásielku. Až na základe takto
zisteného skutkového stavu bude možné zistiť, či zásielka bola riadne doručená.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti poukazuje na nálezy Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 119/07, sp. zn. IV. ÚS 379/08 podľa ktorých, pokiaľ
všeobecný súd nemá záver o nedodržaní zákonom ustanovenej procesnej lehoty na podanie
opravného prostriedku preukázaný mimo rozumných pochybností, musí vychádzať
z predpokladu, že opravný prostriedok v zákonnej lehote podaný bol.
Tak, keď za uvedeného stavu odvolací súd odvolanie žalovanej ako oneskorene
podané odmietol bez toho, aby boli splnené podmienky pre takéto rozhodnutie, odňal jej
týmto rozhodnutím možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
So zreteľom na vadu, ktorá napĺňa skutkovú podstatu ustanovenia § 237 písm. f/
O.s.p., dovolanie žalovanej je prípustné a zároveň je tiež dôvodné. Najvyšší súd Slovenskej
republiky preto dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
(§ 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. októbra 2010
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová