UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu K. R., bývajúceho v I., N. XX/X, zastúpeného JUDr. Milanom Sobotom, advokátom v Nitrianskom Rudne, Hlavná 546, proti žalovanému X. J., bývajúcemu v I., A.. B. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Pavlom Babiakom, advokátom v Prievidzi, Gustáva Švéniho 6, o zaplatenie 275,- eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn. 6 C 382/2015, o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 20. júla 2018 sp. zn. 1 Co 267/2017, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Trebišov uznesením z 8. januára 2016 č. k. 6 C 382/2015-24 opravil ním vydaný platobný rozkaz zo 17. júna 2015 č. k. 6 C 382/2015-12 v jeho prvom výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť v lehote 15 dní od jeho doručenia zaplatiť žalobcovi sumu (istinu) 275,- eur, zmluvný úrok vo výške 4,615 % mesačne zo sumy 13 000,- eur od 19. decembra 2012 do zaplatenia, 5,5 % úrok ročne zo sumy 13 000,- eur od 20. decembra 2014 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne zo sumy 13 000,- eur od 20. decembra 2014 do zaplatenia alebo v tej istej lehote podať na súde odpor s odôvodnením vo veci samej, a to tak, že správne má byť: „Žalovaný je povinný do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi: ? sumu 275,- eur, ? zmluvný úrok vo výške 4,615 % mesačne zo sumy 13 000,- eur od 19. decembra 2012 do zaplatenia sumy 13 000,- eur, ? úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 13 000,- eur od 20. decembra 2014 do zaplatenia sumy 13 000,- eur, ? zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne zo sumy 13 000,- eur od 20. decembra 2014 do zaplatenia sumy 13 000,- eur, alebo v tej istej lehote podať odpor s odôvodnením vo veci samej na tomto súde.“
2. Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalovaného uznesením z 20. júla 2018 sp. zn. 1 Co 267/2017 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne, keďže na základe porovnania žalobného návrhu (návrhu na vydanie platobného rozkazu) a vydaným platobným rozkazom je zrejmé, že pri jeho vyhotovení došlo k chybám v písaní, a preto súd prvej inštancie postupoval správne, ak v zmysle žalobného návrhu namietané chyby opravil.
3. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, v ktorom namietol vecnú a miestnu príslušnosť súdu prvej inštancie, pretože v obvode jeho pôsobnosti žiadnu zmluvu so žalobcom neuzavrel. Ďalej poukázal, že exekučné konanie o vymoženie žalovanej sumy už bolo skončené, a tak nemôže žalobcovi znova uhradiť sumu, ktorú mu uhradil ešte v roku 2015, a uviedol, že podľa jeho názoru prisúdený zmluvný úrok a zmluvná pokuta sú v rozpore s dobrými mravmi a predstavujú úžeru. Navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu ako aj „rozsudok“ súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu.
4. Žalobca sa k dovolaniu žalovaného nevyjadril.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.) po zistení, že dovolanie podali v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C.s.p.) strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie žalovaného treba odmietnuť (§ 447 písm. c/ C.s.p.).
6. Civilný sporový poriadok upravuje dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok a jeho mimoriadna povaha sa prejavuje, okrem iného, aj v prísne regulovaných predpokladoch jeho prípustnosti, lebo právo na prístup k dovolaciemu súdu nie je absolútne, ale podlieha určitým obmedzeniam. Z ustanovenia § 419 C.s.p. vyplýva, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 C.s.p.
7. Podľa § 420 C.s.p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
8.1. Podľa § 421 ods. 1 C.s.p. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 8.2. Podľa § 421 ods. 2 C.s.p. dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
9. V danom prípade žalovaný dovolaním napadol uznesenie odvolacieho súdu, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie o oprave chýb v písaní, ktoré sa vyskytli pri písomnom vyhotovení platobného rozkazu v prejednávanej veci.
10.1. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie podľa § 420 C.s.p. nie je prípustné. 10.2. V zmysle ustanovenia § 420 C.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád,ktoré sú vymenované v § 420 písm. a/ až f/ C.s.p. Základným (a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa ustanovenia § 420 C.s.p., je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej, alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. V prípade, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420 C.s.p., dovolací súd skúma primárne, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu opodstatnenosti argumentácie dovolateľa o existencii procesnej vady konania v zmysle § 420 písm. a/ až f/ C.s.p. pristupuje dovolací súd len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v tomto ustanovení. Ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. a/ až f/ C.s.p. irelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo. 10.3. V posudzovanej veci napadnuté uznesenie nie je rozhodnutím vo veci samej (teda meritórnym rozhodnutím o predmete, pre ktorý sa vedie súdne konanie, t. j. v danom prípade o nároku na zaplatenie 275,- eur s príslušenstvom) ani rozhodnutím, ktorým sa konanie (o veci vymedzenej žalobou) končí. Rozhodnutie o návrhu na opravu chýb v písaní, počítaní a iných zrejmých nesprávností je síce chronologicky posledným rozhodnutím v predmetnom konaní, ale to neznamená, že sa ním konanie (vo veci samej) končí, pretože samotné konanie o merite veci je už právoplatne skončené a dovolaním napadnutým uznesením sa nerieši samotná podstata rozhodnutia (jeho obsah sa nemení), ale len oprava formy jeho vonkajšieho prejavu. Z týchto dôvodov teda prípustnosť dovolania žalovaného v zmysle § 420 C.s.p. nevyplýva.
11. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je dovolanie prípustné ani podľa § 421 C.s.p. Prípustnosť dovolania v zmysle tohto ustanovenia proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým rozhodol o odvolaní proti uzneseniu o oprave chýb v písaní, počítaní a iných zrejmých nesprávností, je výslovne vylúčená ustanovením § 421 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 357 písm. f/ C.s.p.
12. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalovaného, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, odmietol (§ 447 písm. c/ C.s.p.).
13. Napokon dovolací súd dáva žalovanému do pozornosti, že ním namietané nesprávnosti obsahovo nesmerujú proti opravnému uzneseniu súdu prvej inštancie a potvrdzujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu, ktoré je predmetom tohto dovolacieho konania. Žalovaný v dovolaní nenamieta nesprávnosť tohto uznesenia, teda či v danom prípade sa pri písomnom vyhotovení platobného rozkazu vyskytli alebo nevyskytli chyby v písaní či iné zrejmé nesprávnosti a či bol alebo nebol dôvod tieto chyby vo vydanom platobnom rozkaze opraviť tak, aby jeho výrok zodpovedal žalobnej žiadosti (petitu) žalobcu, ale namieta vecnú a miestnu príslušnosť konajúceho súdu a vecnú nesprávnosť vydaného platobného rozkazu, pretože podľa jeho názoru žalobcom uplatnený nárok nie je dôvodný. Žalovaný mal možnosť tieto vecné nesprávnosti účinne namietnuť vo včas podanom odpore proti platobnému rozkazu, o práve podania ktorého bol súdom prvej inštancie v platobnom rozkaze náležite poučený. Slovenské súkromné právo je postavené na zásade „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. „práva patria iba bdelým“, ktorá subjekty právneho vzťahu poníma ako emancipovaných jedincov, ktorí sa musia aktívne pričiniť o to, aby ich práva boli rešpektované a chránené, a nie sa spoliehať na ochranársku ruku paternalistického štátu. Pokiaľ žalovaný svoje právo na podanie odporu v zákonom stanovenej lehote nevyužil, resp. túto možnosť zanedbal, už ďalej niet priestoru na nápravu ním namietaných vecných nesprávností, pretože platobný rozkaz sa už stal právoplatným, tzn. záväzným a zásadne nezmeniteľným (porov. § 226 C.s.p.).
14. Rozhodnutie o trovách dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 druhá veta C.s.p.).
15. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.