Najvyšší súd  

4 Cdo 237/2013

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti o maloletú D. D., nar. X., zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Revúcej, dieťa rodičov: matky J. D., bývajúcej v R. a otca M. D., bývajúceho V., o návrhu matky   na zvýšenie výživného na maloletú, vedenej na Okresnom súde Revúca pod sp. zn.   7 P 246/2011, o dovolaní otca proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici   z 27. februára 2013, sp. zn. 15 CoP 88/2012, takto  

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Revúca rozsudkom z 11. októbra 2012, č. k. 7 P 246/2011-149 zmenil rozsudok Okresného súdu Rožňava z 24. mája 2007, č. k. 5 C 51/2007-25 vo výroku o určenie výživného na maloletú D. D. tak, že otec je povinný platiť na výživu maloletej D. D. zvýšené výživné zo sumy 99,58 Eur na sumu 170,- Eur mesačne od 1. septembra 2011, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky maloletej. Zročné výživné za obdobie od 1. septembra 2011 do 30. septembra 2012 v celkovej výške 915,46 Eur je otec povinný zaplatiť v dvanástich mesačných splátkach vo výške 76,29 Eur, a to spolu s bežným výživným do 15. dňa v mesiaci k rukám matky maloletej. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.  

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie otca maloletej rozsudkom z 27. februára 2013, sp. zn. 15 CoP 88/2012 rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým otca zaviazal prispievať zvýšené výživné na maloletú potvrdil s tým, že zročné výživné je otec povinný platiť počnúc dňom právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok. Vo výroku o trovách konania rozsudok okresného súdu zrušil.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie otec maloletej (označené   ako „Sťažnosť – námietka“), podľa obsahu z dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), t. j. namietal, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keď súdy nevykonali dôkazy v jeho prospech. Žiadal, aby dovolací súd vrátil vec Okresnému súdu Rožňava   na nové prerokovanie.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, že dovolanie podal účastník konania, skúmal, či dovolanie bolo podané v zákonom určenej lehote. Dospel pritom k záveru, že dovolanie bolo podané oneskorene (vzhľadom k čomu nedostatok podmienky povinného právneho zastúpenia dovolateľa v dovolacom konaní v zmysle § 241 ods. 1 vety druhej O.s.p. už neodstraňoval a v ďalšom naň neprihliadal).

Podľa § 240 ods. 1 prvej vety O.s.p., účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni.

Zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1 nemožno odpustiť. Lehota je však zachovaná, ak sa dovolanie podá v lehote na odvolacom alebo dovolacom súde (§ 240 ods. 2 O.s.p.).

Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne   na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň (§ 57 ods. 2 O.s.p.).

Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním je právoplatný (§ 159 ods. 1 O.s.p.).

V preskúmavanej veci bol rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 27. februára 2013, sp. zn. 15 CoP 88/2012 doručený matke 8. marca 2013, právnej zástupkyni otca   8. marca 2013 a kolíznemu opatrovníkovi 6. marca 2013. Rozsudok krajského súdu   tak nadobudol právoplatnosť 8. marca 2013, od ktorého dňa začala plynúť zákonná jednomesačná lehota na podanie dovolania.

Koniec zákonnej jednomesačnej lehoty na podanie dovolania pripadol na 8. apríla 2013. Tento deň bol pracovný (pondelok), preto k posunutiu lehoty podľa § 57 ods. 2 vety druhej O.s.p. nedošlo.

Dovolanie otca však bolo podané na poštovú prepravu až 9. apríla 2013, teda   po uplynutí zákonom stanovenej jednomesačnej lehoty na podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku.

So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie otca podľa   § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. ako oneskorene podané odmietol.

O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. a § 224 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. apríla 2014

JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová