Najvyšší súd  

4 Cdo 236/2009

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa S. P., ul. X., vo veci týkajúcej sa P., proti odporcovi S. K. P., so sídlom v B., o zaplatenie 448,65 € (13 516,-- Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 58 C 183/2007,

o dovolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 17. februára 2009, sp.zn.

14 Co 35/2008, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie odporcu o d m i e t a.

Navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 27. novembra 2007 (správne mal byť uvedený

tento dátum aj v rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave namiesto 13. decembra 2007),  

č.k. 58C 183/2007-48 uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 13 516,-- Sk spolu

s 10% úrokom z omeškania zo žalovanej sumy ročne od 5. mája 2004 do zaplatenia, všetko

do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Svoje

rozhodnutie odôvodnil tým, že po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že odporca

nerefundoval navrhovateľovi dávky dôchodkového zabezpečenia, ktoré tento uhradil

manželke poškodeného, aj napriek tomu, že v zmysle zákona tak mal spraviť. Táto povinnosť

nahradiť navrhovateľovi regresné nároky titulom náhrady škody na zdraví mu vyplýva

z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z.z. v spojení s § 31 zákona  

č. 274/1994 Z.z.

Na odvolanie odporcu Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudkom  

zo 17. februára 2009, sp.zn. 14 Co 35/2008 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako

vecne správny v zmysle § 219 O.s.p. potvrdil. Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal. V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi

prvostupňového súdu. Mal za to, že súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie danej veci, vec posúdil správne po právnej stránke

a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie odporca, ktorý žiadal

rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie. V dovolaní namietal nesprávne závery prvostupňového  

i odvolacieho súdu a nesprávne právne posúdenie veci. Mal za to, že pochybenie oboch súdov

spočíva hlavne v nesprávnej interpretácii ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a/ zákona  

č. 381/2001 Z.z. v spojení s § 31 zákona č. 274/1994 Z.z. V dôvodoch dovolania podrobne

rozoberal skutkový a právny stav veci tak, ako ho uvádzal v konaní pred súdmi nižších

stupňov.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k dovolaniu odporcu navrhol, aby dovolací súd jeho

dovolanie zamietol z dôvodu vecnej správnosti oboch napadnutých rozsudkov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním  

(§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel

k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia  

§ 238 O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej

forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo

rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho

výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie

zásadného významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.).

V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného  

v § 238 ods. 1 a 3 O.s.p., pretože nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolanie nie je

prípustné ani podľa ustanovenia § 238 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, že dovolací súd vo veci

doposiaľ nerozhodoval.

Prípustnosť dovolania odporcu vylučuje aj ustanovenie § 238 ods. 5 O.s.p., podľa

ktorého dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné

rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej

mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo  

sa neprihliada. Ak je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky,

dovolanie nie je prípustné, ak výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania

neprevyšuje sumu podľa prvej vety. Na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania

návrhu na prvostupňovom súde.

Dňa 7. júna 2005, kedy bol podaný návrh na Okresný súd Bratislava II, bola

minimálna mzda podľa § 1 písm. b/ nariadenia vlády č. 525/2004 Z.z. 6 500,-- Sk (215,76 €)

a jej trojnásobok predstavoval sumu 19 500,-- Sk (647,28 €). Suma 13 516,-- Sk (448,65 €),

zaplatenia ktorej sa navrhovateľ v konaní domáha, teda neprevyšuje trojnásobok minimálnej

mzdy v deň podania návrhu na prvostupňovom súde, a preto dovolanie navrhovateľa nie je

prípustné ani podľa ustanovenia § 238 ods. 5 O.s.p.

Ak je súdne konanie postihnuté niektorou z   vád vymenovaných v ustanovení  

§ 237 O.s.p., možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak

dovolanie z hľadiska § 238 O.s.p. vylúčené. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1

veta druhá O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p.,

dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto

zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,

spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad absencie

návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia možnosti

účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom

nesprávne obsadeným. Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím súdom

nebola v konaní zistená. Napokon dovolateľ vo svojom dovolaní ani žiadnu vadu v zmysle

ustanovenia § 237 O.s.p. nenamietal.

Dovolateľom namietaná skutočnosť, že rozhodnutie súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci, môže byť len dovolacím dôvodom v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/  

O.s.p. v prípade, ak je dovolanie prípustné a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236  

a nasl. O.s.p.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.  

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo  

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich

z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok

vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle

§ 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd použil správny právny predpis  

a či ho správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil správne

právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné  

(o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p. a iné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli

dovolacím súdom zistené. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporcu preto v

súlade s § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., ako dovolanie smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom,

riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov

konania proti odporcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení  

s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskj republiky však navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nepodal návrh na

ich priznanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. júna 2010

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Patrícia Špacírová