4Cdo/234/2014

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkýň 1/ C., bývajúcej v C., 2/ M., bývajúcej v E., 3/ Z., bývajúcej v Q., 4/ M., bývajúcej v K., proti žalovanej Z., bývajúcej v C., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 9 C 3/2002, o dovolaní žalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 12. februára 2014 sp. zn. 2 Co 1213/2013, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žiadnemu z účastníkov náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom z 28. novembra 2012, č.k. 9 C 3/2002-292, zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX kat. úz. C. a vyporiadal ho tak, že tam uvedené nehnuteľnosti v celosti prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej. Žalovanú zaviazal zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 5.475,68 Eur tak, že sumu 3.200 Eur zaplatí žalobkyni 1/ v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku a sumu 2.275,68 Eur v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Žalovanú zaviazal zaplatiť žalobkyniam 2/ až 4/ každej po 1.825,23 Eur tak, že každej zo žalobkýň zaplatí 600 Eur v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a sumu 1.225,23 Eur v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal a rozhodol, že štát nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná, ktoré Krajský súd v Košiciach uznesením z 12. februára 2014, sp. zn. 2 Co 121/2013, odmietol. V odôvodnení uviedol, že odvolanie žalovanej nemalo zákonné náležitosti podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p., preto súd prvého stupňa žalovanú vyzval, aby vady odvolania v určenej lehote odstránila a zároveň ju poučil, ako má vytýkané nedostatky odstrániť; tiež ju poučil o procesných následkoch neodstránenia týchto nedostatkov v podobe odmietnutia odvolania. Záverom odvolací súd skonštatoval, že napriek riadne doručenej výzve ostala žalovaná nečinná, nedostatky svojho odvolania neodstránila, preto odvolací súd jej neúplné odvolanie s použitím § 209 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 O.s.p. odmietol. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 18. marca2014.

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky bolo 5. mája 2014 doručené podanie žalovanej označené ako odvolanie proti rozsudku okresného súdu, v ktorom žalovaná žiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a sám vo veci rozhodol. Toto podanie bolo podané na poštovú prepravu 30. apríla 2014. Najvyšší súd Slovenskej republiky podanie žalovanej odstúpil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa následne toto podanie predložil Najvyššiemu sudu Slovenskej republiky spolu so spisovým materiálom na rozhodnutie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s obsahom spisu a vyššie uvedeným podaním žalovanej posúdil toto podanie podľa jeho obsahu (§ 41 ods. 2 O.s.p. - žalovaná uvádza, že odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa podala 28. decembra 2012, ktoré pripája ako prílohu č. 5 k tomuto podaniu) ako dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. Následne ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal predovšetkým včasnosť podania dovolania a dospel k záveru, že dovolanie bolo podané oneskorene.

Podľa § 240 ods. 1 O.s.p. účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni. Ak odvolací súd vydal opravné uznesenie, plynie táto lehota od doručenia opravného uznesenia.

Podľa § 240 ods. 2 O.s.p. zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1 nemožno odpustiť. Lehota je však zachovaná, ak sa dovolanie podá v lehote na odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 57 ods. 2 O.s.p., lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Ak sa dovolanie podalo na inom súde než na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni, je dovolacia lehota zachovaná len v prípade, ak tento súd ešte v dovolacej lehote odošle jemu doručené dovolanie príslušnému súdu, ktorý rozhodoval v prvom stupni, odvolaciemu súdu alebo dovolaciemu súdu.

V preskúmavanej veci je z obsahu súdneho spisu zrejmé, že uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 12. februára 2014, sp. zn. 2 Co 121/2013, nadobudlo právoplatnosť 18. marca 2014 (v tento deň bolo rozhodnutie odvolacieho súdu doručené pôvodnému právnemu zástupcovi žalovanej JUDr. Matejovi Okálymu).

Súd prvého stupňa síce predmetné uznesenie doručoval aj žalovanej, ktorá si ho prevzala 24. apríla 2014, no v tomto prípade išlo zo strany konajúceho súdu o nadbytočný úkon, lebo v zmysle ustanovenia § 49 ods. 1 O.s.p. ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie (ako v prejednávanej veci - pozn. súdu), doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Vzhľadom na vyššie uvedené je pre počítanie lehoty na podanie dovolania doručenie uznesenia odvolacieho súdu žalovanej právne bezvýznamné.

Vzhľadom k tomu, že v danom prípade nebolo vydané opravné uznesenie, teda do úvahy neprichádza použitie ustanovenia § 240 ods. 1 (veta druhá) O.s.p., pripadol koniec jednomesačnej lehoty na podanie dovolania počítanej od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia na piatok 18. apríla 2014. Z poštovej podacej pečiatky dovolací súd zistil, že žalovaná podala dovolanie na poštovú prepravu až 30. apríla 2014, teda zjavne po uplynutí zákonom stanovenej lehoty.

So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalovanej podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. odmietol ako oneskorene podané bez toho, aby žalovanú predtým prostredníctvom súdu prvého stupňa vyzýval na odstránenie vád dovolania i na odstránenie nedostatku povinného právneho zastúpenia v dovolacom konaní, nakoľko uvedený postup by bol v rozpore so zásadouhospodárnosti konania a v konečnom dôsledku by nič nezmenil na skutočnosti, že dovolanie bolo v tomto prípade podané zjavne oneskorene.

O náhrade trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 a § 224 ods. 1 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalobkyni a žalovaným 2/ až 4/ v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.