4 Cdo 233/2011

Najvyšší súd  

Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky M. P., bytom Z., zastúpenej JUDr. E. N., advokátkou v B., proti odporcovi Mgr. I. D., bytom Z., o neplatnosť výpovede z nájmu bytu, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 6 C 54/2007,

o dovolaní navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 31. marca

2010 sp. zn. 16 Co 51/2010, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Odporcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Zvolen uznesením z 28. decembra 2009 č.k. 6 C 54/2007-124 zamietol

návrh navrhovateľky na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p.

s odôvodnením, že hoci sa na Okresnom súde Zvolen vedie konanie pod sp. zn.  

17 C 233/2009 o určenie vlastníckeho práva a vyhlásenie neplatnosti právnych úkonov k bytu

č. x na štvrtom poschodí vo vchode č. x bytového domu súp. č. X., na parc. č. X. v k.ú. M.,

v ktorom konaní navrhovateľka vystupuje ako vedľajší účastník, výsledok uvedeného konania

(o určenie vlastníckeho práva) ale nemá vplyv na rozhodnutie súdu v tejto veci.

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie navrhovateľky uznesením z 31. marca

2010 sp. zn. 16 Co 51/2010 uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil s tým,

že v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. skonštatoval správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia,  

na zdôraznenie správnosti ktorého doplnil, že v prípadoch uvedených v § 109 ods. 2 O.s.p.

má súd možnosť výberu, či konanie preruší alebo vykoná iné vhodné opatrenia. Rozhodnutie súdu tu závisí na konkrétnych okolnostiach prípadu. Zo spisu, ani z dôvodov uvádzaných

navrhovateľkou v odvolaní, nezistil odvolací súd žiadne relevantné dôvody pre prerušenie

konania. Tvrdenie navrhovateľky, že rozhodnutie v konaní, kde vystupuje ako vedľajší

účastník, môže mať význam pre rozhodnutie vo veci samej, si odvolací súd neosvojil

vychádzajúc zo zistenia, že vo veci 17 C 233/2009 nie je splnená podmienka existencie

otázky, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v tejto veci.

Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie navrhovateľka,

navrhla ho spolu s uznesením súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa  

na ďalšie konanie. Dovolanie, s poukazom na skutkové okolnosti (ktorým venovala podstatnú

časť), navrhovateľka v zásade odôvodnila tým, že zamietnutím jej návrhu na prerušenie

konania bola jej postupom oboch súdov nižších stupňov odňatá možnosť konať pred súdom,

nakoľko pokračovanie konania o neplatnosť výpovede z nájmu bytu pri súčasne podanom

návrhu o určenie vlastníckeho práva a vyhlásenie neplatnosti právnych úkonov malo  

za následok neprimeraný zásah do práva na súdnu ochranu navrhovateľky, pretože pokiaľ  

by súd vyslovil, že byty na sídlisku S. nadobudli právni predchodcovia spoločnosti S., s.r.o.

(v tomto konaní pôvodne označený odporca – pozn. dovolacieho súdu) na základe absolútne

neplatného právneho úkonu, ani spoločnosť S., s.r.o. by nemohla vykonávať práva

a povinnosti prenajímateľa vrátane výpovede z nájmu bytu.

Odporca sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpená advokátkou (§ 241

ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), skúmal

najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon

pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ  

to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje

proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému v tejto procesnej forme, je tento opravný prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.)

alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/

O.s.p.) alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že

dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu  

(§ 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p.) alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa

o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239

ods. 2 písm. b/ O.s.p.) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho

vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2

písm. c/ O.s.p.).

Dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky žiadneho z týchto rozhodnutí,

prípustnosť dovolania preto z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vždy,  

či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou,  

či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p.  

Ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno ním

napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p.

vylúčené. Pri skúmaní, či je dovolanie prípustné, sa dovolací súd zameral predovšetkým  

na okolnosti, ktoré dovolateľka v dovolaní namietala.

Podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký

závadný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

K odňatiu možnosti navrhovateľky pred súdom konať k zásahu do jej práva na súdnu

ochranu malo podľa jej názoru dôjsť nesprávnym rozhodnutím o zamietnutí jej návrhu  

na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p.

Tieto výhrady dovolateľky voči napadnutému rozhodnutiu sa podľa názoru

odvolacieho súdu vo svojej podstate týkajú činnosti súdu, v rámci ktorej zo skutkových

zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu.

Táto činnosť súdu je obsahom právneho posudzovania veci. O nesprávne právne posúdenie

veci ide vtedy, ak súd nepoužil náležitý právny predpis alebo ak síce aplikoval správny

právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov

vyvodil nesprávne právne závery.

Dovolací súd so zreteľom na vyššie uvedené zdôrazňuje, že ustanovenie § 237 písm. f/

O.s.p. dáva odňatie možnosti konať pred súdom výslovne do súvislosti iba z faktickou

procesnou činnosťou súdu, a nie s jeho právnym hodnotením veci. Právne posúdenie veci

súdmi nižších stupňov je síce relevantný dovolací dôvod, ktorým možno iba odôvodniť

procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.); nesprávne právne posúdenie

veci súdmi nižších stupňov nie je ale procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.

a nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. Dovolanie je v ustanoveniach

Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý

nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné

podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému

preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z § 239 O.s.p.,

nebola preukázaná existencia dovolateľkou namietanej vady konania v zmysle § 237 písm. f/

O.s.p. a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie navrhovateľky podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1  

písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný

prostriedok neprípustný, odmietol.

O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 243b ods. 5 O.s.p.

v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že odporca, ktorému by podľa výsledku konania právo na náhradu trov tohto konania vzniklo, návrh na rozhodnutie

o trovách nepodal.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom  

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. apríla 2013

  JUDr. Ľubor Š e b o, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková