4 Cdo 231/2009

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu K. M., bývajúceho v P., zastúpeného JUDr. A. K., advokátkou so sídlom v P., proti žalovanej Slovenskej republike – Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám.   č. 13, o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp.zn.   6 C 68/2003, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 19. mája 2009 sp.zn. 17 Co 51/2009 rozhodol t a k t o :

Dovolanie žalobcu o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací označeným rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica z 13. januára 2009 č.k. 6 C 68/2003-322, ktorým bol zamietnutý návrh žalobcu o zaplatenie sumy 5 000 000,-- Sk predstavujúcej náhradu nemajetkovej ujmy ako nároku zo zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím   o väzbe. Potvrdenie prvostupňového rozsudku odôvodnil jeho vecnou správnosťou stotožňujúc sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, podľa ktorých žalobcovi nemajetková (morálna) ujma nevznikla, resp. nebola preukázaná.  

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie žalobca. Žiadal, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zmenil a uplatnený nárok mu priznal. Dovolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom.  

  4 Cdo 231/2009

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O.s.p.

Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O.s.p. neprichádza do úvahy. Nejde totiž o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. I keď dovolací súd v tejto veci rozhodoval, vo svojom rozsudku z 31. mája 2007 sp.zn. 4 Cdo 177/2005 vyslovil záväzný právny názor len v otázke možnosti priznania náhrady nemajetkovej ujmy ako nároku zo zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o väzbe, a nie aj v otázke opodstatnenosti uplatneného nároku v prejednávanej veci. Súd prvého stupňa i odvolací súd v ďalšom konaní rešpektovali právny názor dovolacieho súdu a vykonávali dokazovanie na preukázanie samotnej opodstatnenosti uplatneného nároku, t.j. na okolnosť, či k nemajetkovej ujme žalobcu aj skutočne došlo. Rozsudok odvolacieho súdu nie je ani potvrdzujúcim rozsudkom, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z obsahu spisu však nezistil existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení.  

So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie podľa § 218 ods. l písm.c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. ako neprípustné odmietol bez toho, aby   4 Cdo 231/2009

sa mohol zaoberať námietkami dovolateľa z hľadiska prípadnej vecnej správnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia.  

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p.   (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalovanej v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. septembra 2009  

  JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová