4 Cdo 227/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 Cdo 228/2011
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu I. K., bytom B., proti žalovaným 1/ JUDr. J. F., súdnemu exekútorovi, so sídlom v S., 2/ Slovenskej republike, za
ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13,
Bratislava, 3/ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, Dlhý rad 17, Bardejov,
4/ Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky,Špitálska 4-6,
Bratislava, o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 2 C 48/2005,
o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 14. októbra 2009 sp. zn.
3 Co 101/2009 a uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 10. augusta 2011 sp. zn.
3 Co 29/2011, takto
r o z h o d o l :
Konanie o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 14. októbra
2009 sp. zn. 3 Co 101/2009 z a s t a v u j e.
Dovolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 10. augusta 2011
sp. zn. 3 Co 29/2011 o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Prešove rozsudkom zo 14. októbra 2009 sp. zn. 3 Co 101/2009 potvrdil
rozsudok Okresného súdu Bardejov z 11. marca 2009 č.k. 2 C 48/2005-85 (ktorým tento
žalobu zamietol) vo vzťahu k žalovaným 1/, 3/ a 4/. Náhradu trov odvolacieho konania
žalovaným 1/, 3/ a 4/ nepriznal. Vo vzťahu k žalovanému 2/ rozsudok súdu prvého stupňa
zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. Potvrdenie prvostupňového
rozsudku vo vzťahu k žalovaným 1/, 3/ a 4/ odôvodnil jeho vecnou správnosťou. Zrušenie 4 Cdo 228/2011
prvostupňového rozsudku vo vzťahu k žalovanému 2/ odôvodnil nesprávnym právnym
posúdením veci a nedostatočne zisteným skutkovým stavom súdom prvého stupňa.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu v potvrdzujúcej časti výroku podal dovolanie
žalobca, žiadal ho spolu aj s rozsudkom súdu prvého stupňa zrušiť.
Krajský súd v Prešove uznesením z 10. augusta 2011 sp. zn. 3 Co 29/2011 potvrdil
uznesenie Okresného súdu Bardejov z 10. januára 2011 č.k. 2 C 48/2005-115, ktorým
žalobcovi neustanovil zástupcu z radov advokátov. V dôvodoch svojho rozhodnutia
sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa o nemožnosti ustanoviť žalobcovi zástupcu
z radov advokátov z dôvodu nesplnenia podmienok pre priznanie oslobodenia od súdnych
poplatkov. Rozhodnutie oprel o ustanovenie § 30 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom
do 31.12.2011.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca a žiadal ho spolu
s uznesením súdu prvého stupňa zrušiť z dôvodu, že súdy mu „takto bránia, aby sa aj o tejto
veci mohlo pred nimi konať i rozhodnúť meritórne!“.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.)
predovšetkým skúmal, či je dovolanie prípustné proti potvrdzujúcemu uzneseniu, ktorým
nebolo vyhovené žiadosti účastníka o ustanovenie advokáta.
Dovolateľ síce nie je v konaní o tomto dovolaní zastúpený advokátom a ani sám nemá
právnické vzdelanie (§ 241 ods. 1 veta druhá O.s.p.), povaha rozhodnutia, proti ktorému
dovolanie smeruje, však vylučuje, aby v posudzovanej veci bolo možné nedostatok
podmienky povinného zastúpenia považovať za prekážku, ktorá by bránila vydaniu
rozhodnutia, ktorým sa dovolacie konanie končí. Za situácie, kedy predmetom dovolacieho
konania je rozhodnutie, ktorým nebolo vyhovené žiadosti účastníka o ustanovenie advokáta,
by trvanie na podmienke povinného zastúpenia viedlo k popretiu vlastného cieľa, ktorý
účastník podaním žiadosti sledoval a k popretiu zmyslu dovolacieho konania, v ktorom
má byť záver, že účastník právo na ustanovenie zástupcu nemá, iba skúmaný.
4 Cdo 228/2011
V danom prípade odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému v tejto procesnej forme, je tento opravný
prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.), alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu
Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska
(§ 239 ods. 1 písm. b/ O.s.p.), alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací
súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke
zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), alebo ak ním bolo potvrdené buď
uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade
cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), alebo uznesenie o uznaní
(neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné)
na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky žiadneho z týchto rozhodnutí,
prípustnosť dovolania preto z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vždy,
či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád vymenovaných v § 237 O.s.p., dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou,
či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p.
Ak je konanie postihnuté niektorou z vád uvedených v § 237 O.s.p., možno dovolaním
napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p.
vylúčené. Existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom
ustanovení dovolací súd nezistil.
S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu súdov
nižších stupňov sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či dovolateľovi bola v konaní
odňatá možnosť pred súdom konať. Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/
O.s.p.) sa rozumie procesne nesprávny postup súdu priečiaci sa zákonu, ktorý má za následok
znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka občianskeho súdneho konania.
Dovolateľ argumentáciu o existencii procesnej vady konania uvedenej v § 237
písm. f/ O.s.p. nezakladá na tvrdení, že súdy porušili ustanovenia Občianskeho súdneho 4 Cdo 228/2011
poriadku upravujúce postup súdu v občianskom súdnom konaní alebo že nezachovali
zákonom stanovenú procedúru prejednania veci, znemožnili mu urobiť niektorý procesný
úkon a pod. Podstatou jeho dovolacích námietok je, že rozhodnutia súdov sú nesprávne,
„a to nielen po skutkovej, ale aj právnej stránke“. Z určujúceho - obsahového - hľadiska (viď
§ 41 ods. 2 O.s.p.) teda z jeho strany nejde o námietku odňatia možnosti konať pred súdom,
ale o námietku inú, ktorú dovolateľ uvádza vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej správnosti
právnych záverov súdov (ich právneho posúdenia veci), na ktorých v danom prípade založili
svoje rozhodnutia.
Takéto výhrady dovolateľa voči napadnutému rozhodnutiu sa týkajú činnosti súdu,
v rámci ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav
aplikuje konkrétnu právnu normu. Táto činnosť súdu je obsahom právneho posudzovania
veci. O nesprávne právne posúdenie veci ide vtedy, ak súd nepoužil náležitý právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Dovolací súd so zreteľom na vyššie uvedené zdôrazňuje, že ustanovenie § 237 písm. f/
O.s.p. dáva odňatie možnosti konať pred súdom výslovne do súvislosti iba s faktickou
procesnou činnosťou súdu, a nie s jeho právnym hodnotením veci. Právne posúdenie veci
súdmi nižších stupňov je síce relevantný dovolací dôvod, ktorým možno úspešne odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.); nesprávne právne posúdenie
veci súdmi nižších stupňov nie je ale procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Samo nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. (porovnaj napr. 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011,
5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011).
Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu podľa § 243b
ods.5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti
rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.
V nadväznosti na uvedené skúmal dovolací súd, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci dovolania proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 14. októbra 2009
sp. zn. 3 Co 101/2009. Zistil, že tieto podmienky konania splnené nie sú.
4 Cdo 228/2011
Podľa ustanovenia § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú
splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre to
vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie,
ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie
zastaví (§ 104 ods. 2 O.s.p.).
Dovolateľ v dovolacom konaní musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá
právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná (§ 241
ods. 1 veta druhá O.s.p.).
Dovolateľ nemá právnické vzdelanie a pri podaní dovolania nebol zastúpený
advokátom. Jeho žiadosti o ustanovenie advokáta podľa § 30 ods. 1 O.s.p. (v znení účinnom
do 31.12.2011) nebolo vyhovené (uznesenie Okresného súdu Bardejov z 10. januára 2011 č.k.
2 C 48/2005-115 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove z 10. augusta 2011 sp. zn.
3 Co 29/2011, ktoré po prieskume dovolacím súdom neboli zrušené ako vecne nesprávne).
Dovolaciemu súdu nezostalo preto iné, ako dovolacie konanie podľa § 104 ods. 2 O.s.p.
v spojení s § 243c O.s.p. zastaviť. Vzhľadom na dôvod, pre ktorý zastavil dovolacie konanie,
nezaoberal sa otázkou procesnej prípustnosti dovolania.
O trovách dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 243b ods. 5 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. januára 2013
JUDr. Ľubor Š e b o, v.r.
predseda senátu Za správnosť vyhotovenia:
Klaudia Vrauková