4 Cdo 226/2009
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M. K., proti žalovaným 1/ M. B., bytom K., A., 2/ M. B., bytom K., A., 3/ M. B., bytom K., A., v konaní o návrhu na určenie hranice medzi pozemkami, vedenej na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp.zn. 5 C 81/2004, o dovolaní žalovaných proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 23.
apríla 2009 sp.zn. 12 Co 85/2009, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie žalovaných 1/, 2/ a 3/ o d m i e t a.
Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom z 1. decembra 2008 č.k. 5 C 81/2004-244
určil, že hranica medzi parcelou C.C., v prírode zastavané plochy a nádvoria s výmerou X. m2
kat. úz. K., a C.C. zastavané plochy a nádvoria s výmerou X. m2, ďalej C. parc. č. X. záhrady
s výmerou X. m2 vedené na LV č. X. kat. úz. K. vedie od doterajšieho lomového bodu č. X.
cez novo určený lomový bod č. X. a novourčený lomový bod č. X. a končí na doterajšom
lomovom bode č. X. podľa znaleckého posudku č. X. zo dňa X. grafická príloha č. X.,
vypracovaného Ing. A. K., znalcom z oboru geodézie a kartografie. Žalovaným uložil
povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania do rúk právneho zástupcu
JUDr. A. V. v sume 8 642,-- Sk v lehote 3 dní a rozhodol o trovách štátu a o zaplatení
súdneho poplatku.
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 23. apríla 2009 sp.zn. 12 Co 85/2009
na odvolanie žalovaných rozsudok okresného súdu potvrdil a žalobcovi náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a dospel k správnemu právnemu záveru.
Rozsudok okresného súdu považoval preto za vecne správny. K námietkam žalovaných
týkajúcich sa znaleckého posudku uviedol, že znalec svoj znalecký posudok riadne odôvodnil,
nielen v grafickej časti posudku, ale aj v jeho písomnej časti. Navyše, reagoval aj
na pripomienky a prípadné sporné okolnosti, ktoré by mohli viesť i k inému záveru. Návrhu
žalovaných na vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania preto nevyhovel.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali včas dovolanie žalovaní. Navrhli
rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedli, že odvolací súd
postupoval nesprávne, keď bez bližšieho zdôvodnenia nenariadil vo veci pojednávanie.
Vytýkali mu, že nenapravil pochybenia súdu prvého stupňa, ktorý na preukázanie pôvodných
hraníc nenariadil kontrolné znalecké dokazovanie a nevykonal dôkaz výsluchom pôvodnej
vlastníčky parcely P. X., hoci tieto dôkazy navrhli vykonať. Z hľadiska objasnenia
skutkového stavu veci a teda vecnej správnosti rozsudku súdu prvého stupňa išlo o dôležité
návrhy, ktoré aj odvolací súd ponechal bez povšimnutia. Týmto postupom im odvolací súd
znemožnil vyjadriť sa k správnosti znaleckého posudku a k celej veci v konaní
pred odvolacím súdom. Konanie tak zaťažil vadou uvedenou v § 237 písm. f/ O.s.p.
Dovolanie odôvodnili tiež tým, že odvolací súd (rovnako aj súd prvého stupňa) nezistil
náležitým spôsobom skutkový stav veci a preto aj jeho právne závery sú predčasné.
Žalobca sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpení advokátom (§ 241
ods. 1, druhá veta O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti
rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti
rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom.
V zmysle ustanovenia § 238 O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,
vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok
(§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak
len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide
po právnej stránke o rozhodnutie zásadného významu (§ 238 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom
do 28. februára 2010).
V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného
v § 238 ods. 1 a 3 O.s.p., pretože nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku
ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolanie nie je
prípustné ani podľa ustanovenia § 238 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, že dovolací súd vo veci
doposiaľ nerozhodoval.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných
vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie
nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania,
riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne
rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci
bol podľa zákona potrebný, odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania
vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným).
Vady uvedené v tomto zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.
Pokiaľ dovolatelia namietali odňatie možnosti konať pred súdom, ktoré malo spočívať
v nevykonaní nimi navrhnutých dôkazov treba uviesť, že nevykonanie všetkých účastníkom
navrhnutých dôkazov nie je odňatím možnosti konať pred súdom, pretože v zmysle
ustanovenia § 120 ods. 1 veta druhá O.s.p. je vecou súdu, aby rozhodol, ktoré
z navrhovaných dôkazov vykoná. Za odňatie možnosti konať pred súdom nie je možné
považovať ani to, ako súd hodnotil vykonané dôkazy, v tomto prípade znalecký posudok
znalca Ing. A. K..
Nenáležité je aj tvrdenie žalovaných, že odvolací súd ponechal ich návrhy
na doplnenie dokazovania bez povšimnutia. Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia
podrobne vysvetlil, prečo nepovažoval za potrebné vykonať žalovanými navrhnuté kontrolné
znalecké dokazovanie.
Nemožno prisvedčiť ani námietke dovolateľov, podľa ktorej odvolací súd postupoval
nesprávne, keď bez bližšieho zdôvodnenia nenariadil vo veci pojednávanie.
V zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. v znení platnom od 15.10.2008 odvolací súd
totiž môže o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania, ak nejde o niektorý
z prípadov uvedených v odseku 1 tohto ustanovenia, teda ak nejde o prípad, kedy je potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (rozhodnutie o tejto otázke však patrí ako už bolo
uvedené vyššie výlučne odvolaciemu súdu a nie účastníkom konania), alebo ak súd prvého
stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania, alebo ak to vyžaduje dôležitý
verejný záujem. Keďže odvolanie v predmetnej veci bolo podané 22. januára 2009, t.j.
za účinnosti novely Občianskeho súdneho poriadku vykonanej zákonom č. 384/2008 Z.z., a nešlo o žiaden z prípadov vyplývajúcich z § 214 ods. 1 O.s.p., odvolací súd bol oprávnený
podľa odseku 2 tohto ustanovenia rozhodnúť o odvolaní bez nariadenia pojednávania a sám
bol oprávnený posúdiť, či doplní dokazovanie alebo nie.
Odvolací súd postupoval v zmysle príslušných zákonných ustanovení, pri prejednaní
odvolania procesne nepochybil a teda svojim postupom žalovaným neodňal možnosť konať
pred súdom podľa § 237 písm. f/ O.s.p.
Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovenia
§ 238 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené
v ustanovení § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaných podľa
§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti
rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom,
riadiac sa právnou úpravu dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom
odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
Žalobca mal v dovolacom konaní úspech, preto mu patrí právo na náhradu trov
konania proti žalovaným, ktorí úspech nemali (§ 243b od. 5 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Žalobcovi v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli,
preto mu neboli priznané.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 14. júla 2010
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová