4 Cdo 226/2009

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M. K., proti žalovaným 1/ M. B., bytom K., A., 2/ M. B., bytom K., A., 3/ M. B., bytom K., A., v konaní o návrhu na určenie hranice medzi pozemkami, vedenej na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp.zn. 5 C 81/2004, o dovolaní žalovaných proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 23.

apríla 2009 sp.zn. 12 Co 85/2009, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie žalovaných 1/, 2/ a 3/ o d m i e t a.

  Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom z 1. decembra 2008 č.k. 5 C 81/2004-244

určil, že hranica medzi parcelou C.C., v prírode zastavané plochy a nádvoria s výmerou X. m2

kat. úz. K., a C.C. zastavané plochy a nádvoria s výmerou X. m2, ďalej C. parc. č. X. záhrady

s výmerou X. m2 vedené na LV č. X. kat. úz. K. vedie od doterajšieho lomového bodu č. X.

cez novo určený lomový bod č. X. a novourčený lomový bod č. X. a končí na doterajšom

lomovom bode č. X. podľa znaleckého posudku č. X. zo dňa X. grafická príloha č. X.,

vypracovaného Ing. A. K., znalcom z oboru geodézie a kartografie. Žalovaným uložil

povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania do rúk právneho zástupcu

JUDr. A. V. v sume 8 642,-- Sk v lehote 3 dní a rozhodol o trovách štátu a o zaplatení

súdneho poplatku.

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 23. apríla 2009 sp.zn. 12 Co 85/2009  

na odvolanie žalovaných rozsudok okresného súdu potvrdil a žalobcovi náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a dospel k správnemu právnemu záveru.

Rozsudok okresného súdu považoval preto za vecne správny. K námietkam žalovaných

týkajúcich sa znaleckého posudku uviedol, že znalec svoj znalecký posudok riadne odôvodnil,

nielen v grafickej časti posudku, ale aj v jeho písomnej časti. Navyše, reagoval aj  

na pripomienky a prípadné sporné okolnosti, ktoré by mohli viesť i k inému záveru. Návrhu

žalovaných na vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania preto nevyhovel.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali včas dovolanie žalovaní. Navrhli

rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedli, že odvolací súd

postupoval nesprávne, keď bez bližšieho zdôvodnenia nenariadil vo veci pojednávanie.

Vytýkali mu, že nenapravil pochybenia súdu prvého stupňa, ktorý na preukázanie pôvodných

hraníc nenariadil kontrolné znalecké dokazovanie a nevykonal dôkaz výsluchom pôvodnej

vlastníčky parcely P. X., hoci tieto dôkazy navrhli vykonať. Z hľadiska objasnenia

skutkového stavu veci a teda vecnej správnosti rozsudku súdu prvého stupňa išlo o dôležité

návrhy, ktoré aj odvolací súd ponechal bez povšimnutia. Týmto postupom im odvolací súd

znemožnil vyjadriť sa k správnosti znaleckého posudku a k celej veci v konaní  

pred odvolacím súdom. Konanie tak zaťažil vadou uvedenou v § 237 písm. f/ O.s.p.

Dovolanie odôvodnili tiež tým, že odvolací súd (rovnako aj súd prvého stupňa) nezistil

náležitým spôsobom skutkový stav veci a preto aj jeho právne závery sú predčasné.

Žalobca sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,

že dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpení advokátom (§ 241

ods. 1, druhá veta O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia

dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný.

Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom.

V zmysle ustanovenia § 238 O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok  

(§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak  

len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide  

po právnej stránke o rozhodnutie zásadného významu (§ 238 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom

do 28. februára 2010).

V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného  

v § 238 ods. 1 a 3 O.s.p., pretože nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku

ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolanie nie je

prípustné ani podľa ustanovenia § 238 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, že dovolací súd vo veci

doposiaľ nerozhodoval.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných

vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie  

nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania,

riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne

rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci

bol podľa zákona potrebný, odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania

vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným).

Vady uvedené v tomto zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.

Pokiaľ dovolatelia namietali odňatie možnosti konať pred súdom, ktoré malo spočívať

v nevykonaní nimi navrhnutých dôkazov treba uviesť, že nevykonanie všetkých účastníkom

navrhnutých dôkazov nie je odňatím možnosti konať pred súdom, pretože v zmysle

ustanovenia § 120 ods. 1 veta druhá O.s.p. je vecou súdu, aby rozhodol, ktoré  

z navrhovaných dôkazov vykoná. Za odňatie možnosti konať pred súdom nie je možné

považovať ani to, ako súd hodnotil vykonané dôkazy, v tomto prípade znalecký posudok

znalca Ing. A. K..

Nenáležité je aj tvrdenie žalovaných, že odvolací súd ponechal ich návrhy  

na doplnenie dokazovania bez povšimnutia. Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia

podrobne vysvetlil, prečo nepovažoval za potrebné vykonať žalovanými navrhnuté kontrolné

znalecké dokazovanie.

Nemožno prisvedčiť ani námietke dovolateľov, podľa ktorej odvolací súd postupoval

nesprávne, keď bez bližšieho zdôvodnenia nenariadil vo veci pojednávanie.

V zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. v znení platnom od 15.10.2008 odvolací súd

totiž môže o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania, ak nejde o niektorý  

z prípadov uvedených v odseku 1 tohto ustanovenia, teda ak nejde o prípad, kedy je potrebné

zopakovať alebo doplniť dokazovanie (rozhodnutie o tejto otázke však patrí ako už bolo

uvedené vyššie výlučne odvolaciemu súdu a nie účastníkom konania), alebo ak súd prvého

stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania, alebo ak to vyžaduje dôležitý

verejný záujem. Keďže odvolanie v predmetnej veci bolo podané 22. januára 2009, t.j.  

za účinnosti novely Občianskeho súdneho poriadku vykonanej zákonom č. 384/2008 Z.z., a nešlo o žiaden z prípadov vyplývajúcich z § 214 ods. 1 O.s.p., odvolací súd bol oprávnený

podľa odseku 2 tohto ustanovenia rozhodnúť o odvolaní bez nariadenia pojednávania a sám

bol oprávnený posúdiť, či doplní dokazovanie alebo nie.  

Odvolací súd postupoval v zmysle príslušných zákonných ustanovení, pri prejednaní

odvolania procesne nepochybil a teda svojim postupom žalovaným neodňal možnosť konať

pred súdom podľa § 237 písm. f/ O.s.p.

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovenia  

§ 238 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené

v ustanovení § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaných podľa  

§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom,

riadiac sa právnou úpravu dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Žalobca mal v dovolacom konaní úspech, preto mu patrí právo na náhradu trov

konania proti žalovaným, ktorí úspech nemali (§ 243b od. 5 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Žalobcovi v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli,

preto mu neboli priznané.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. júla 2010

  JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.  

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová