Najvyšší súd

4 Cdo 226/2008

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ RNDr. P. S., bývajúceho v B. a 2/ Ing. P. S., bývajúceho v B., proti žalovaným 1/ A. S., bývajúcemu   v Ž., 2/ J. S., bývajúcemu vo S., 3/ M. S., bývajúcemu v M., 4/ E. K., bytom S. a 5/ G. P., bytom R., žalovaní 1/, 2/ a 3/ zastúpení JUDr. J. K., advokátom so sídlom v M., o určenie nehnuteľnosti do dedičstva, vedenej na Okresnom súde Michalovce pod sp.zn. 6 C 1812/99, o dovolaní žalovaných 1/, 2/ a 3/ proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach   zo 6. decembra 2007 sp.zn. 1 Co 87/2007 v spojení s opravným uznesením z 31. júla 2008 sp.zn. 1 Co 87/2007 rozhodol t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Košiciach označeným rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu Michalovce zo 17. júna 2003 č.k. 6 C 1812/99-139 vo výroku, ktorým bolo určené, že   do dedičstva po nebohom J. S., zomrelom X., patria bližšie označené nehnuteľnosti (pozemky) nachádzajúce sa v kat. úz. Ž.. Potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa   v uvedenom výroku odôvodnil jeho vecnou správnosťou vychádzajúc z právneho záveru, že napriek faktickému odňatiu vecí právnemu predchodcovi žalobcov štátom nedošlo k zániku jeho vlastníckeho práva.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali dovolanie žalovaní 1/, 2/ a 3/. Žiadali, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okrem nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom namietali, že odvolací súd sa dôsledne neriadil právnym názorom dovolacieho súdu vysloveným v rozsudku z 26. mája 1999 sp.zn. 4 Cdo 48/99.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.

Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O.s.p. neprichádza do úvahy. Nejde totiž o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Dovolací súd v tejto veci rozhodoval rozsudkom z 26. mája 1999 sp.zn. 4 Cdo 48/99, ktorým na dovolanie žalobcov zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 12. novembra 1998   sp.zn.   11 Co 105/98 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V tomto rozsudku vyslovil záväzný právny názor na otázku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v súvislosti s otázkou vzťahu reštitučných predpisov a všeobecných občianskoprávnych predpisov, a tiež na otázku, či pôvodný vlastník JUDr. J. S. bol dotknutý na svojich vlastníckych právach zásahom štátu vykonaným podľa zákona č. 46/1948 Zb. Tieto otázky riešil tak, že naliehavý právny záujem na žiadanom určení daný je a že pôvodný vlastník uvedeným zásahom štátu   na svojich vlastníckych právach dotknutý nebol. Dovolací súd v tomto rozsudku nezaujal záväzný právny názor k otázke platnosti právneho úkonu o prevode vlastníctva sporných nehnuteľností medzi JUDr. J. S. a A. S., vytýkajúc odvolaciemu súdu (str. 8 ods. 3 rozsudku), že týmto okolnostiam nevenoval pozornosť a neskúmal ich v dôsledku svojho nesprávneho právneho názoru o nedostatku naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe. Už len z tej skutočnosti, že odvolací súd dovolaním napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v časti určenia predmetu dedičstva, je zrejmé, že rozhodol v súlade s už skôr vysloveným právnym názorom dovolacieho súdu o existencii naliehavého právneho záujmu na tomto určení. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu (str. 9 posledný odsek) tiež vyplýva, že rozhodol aj v súlade s právnym názorom dovolacieho súdu, podľa ktorého pôvodný vlastník JUDr. J. S. nebol vo svojich vlastníckych právach dotknutý zásahom štátu vykonaným podľa zákona č. 46/1948 Zb. Zo strany odvolacieho súdu nejde ani o potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť odvolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v § 237 O.s.p., nezistil však existenciu žiadnej podmienky uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Nezistil ani podmienky prípustnosti dovolania podľa písm.d/ a f/ tohto ustanovenia, na ktoré len všeobecne, bez akejkoľvek konkretizácie, poukazovali dovolatelia. Zo spisu nevyplývajú žiadne skutočnosti o existencii prekážky právoplatne rozsúdenej veci alebo prekážky už prv začatého konania (§ 237 písm.d/ O.s.p.), ani taký postup súdu, ktorým by dovolateľom bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm.f/ O.s.p.).

So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie podľa § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. ako neprípustné odmietol.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p.   (s použitím analógie) v spojení s § 243 ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalobcom v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. februára 2009  

  JUDr. Rudolf Čirč, v.r.  

predseda senátu  

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová