UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne F. V., bývajúcej v O., proti žalovaným 1/ P. A., bývajúcemu v U., Š. XXX, 2/ UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom v Bratislave, Šancová 1/A, IČO: 47 251 336, 3/ ALTER IURIS s.r.o., so sídlom v Bratislave, Tolstého 9, IČO: 36 708 771, 4/ P.. I. X., sudkyni Okresného súdu Trnava, vedenom na Okresnom súde Senica pod sp. zn. 3 C 5/2019, o ospravedlnenie a odškodnenie 10.000,- eur, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 19. mája 2021 sp. zn. 24 Co 82/2020, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovaným 1/ až 4/ nárok na náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Senica (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) uznesením zo 6. februára 2020 č. k. 3 C 5/2019-82 podanie žalobkyne zo dňa 09. novembra 2018 odmietol (výrok I); výrokom II. žalovaným náhradu trov konania nepriznal. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že z podania žalobkyne zo dňa 13. augusta 2019 zistil, že toto nemá riadne náležitosti žaloby, nakoľko žalobkyňa v ňom riadne neoznačila strany konania a taktiež podanie nedoplnila o výrok v intenciách výzvy zo dňa 12. júla 2019, pričom len uviedla, že trvá na odškodnení 10.000,- eur za páchanie ekonomickej likvidácie zo strany žalovaných. Riadna žaloba je nutnou podmienkou konania a v prejednávanej veci sa jej neexistenciu nepodarilo odstrániť, pretože žalobkyňa ani v doplnení jej podania neodstránila vady podania doručeného Okresnému súdu Trnava dňa 09. novembra 2018. Preto súd prvej inštancie podanie žalobkyne zo dňa 09. novembra 2018 v zmysle ustanovení § 127 ods. 1, § 129 ods. 3, § 132 ods. 1 až 3, § 133 ods. 1 a 2, § 262 ods. 1, § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) odmietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol analogicky ako pri zastavení konania podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP a s použitím čl. 4 ods. 1 základných princípov CSP.
2. Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 19. mája 2021 sp. zn. 24 Co 82/2020 podľa § 387 ods. 1 CSP žalobkyňou napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil; žalovaným náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (§ 396 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 a 2 a § 255 ods. 1CSP). Odvolací súd po preskúmaní veci dospel rovnako k záveru, že podanie žalobkyne doručené súdu prvej inštancie dňa 09. novembra 2018, označené ako „Verejná žaloba za genocídu slovenského národa“ trpelo viacerými vadami a nedostatky neboli na výzvu okresného súdu žalobkyňou odstránené ani v jej podaní z 12. augusta 2019, doručenom súdu prvej inštancie 13. augusta 2019. Odvolací súd doplnil, že vyššie uvedené podania žalobkyne boli nezrozumiteľné, vzbudzovali pochybnosti o ich obsahu z hľadiska ich náležitostí, žalobkyňa uvádzala nezmyslené argumenty nesúvisiace s vecou, neformulovala svoje požiadavky a rozhodujúce skutočnosti dostatočne zrozumiteľne, medzi skutkovými okolnosťami a formuláciou petitu nebola logická a vecná súvislosť. Ani pri použití výkladového pravidla (§ 124 ods. 1 CSP) nebolo možné zistiť, ktoré tvrdenia sú pre rozhodnutie podstatné. Ani v odvolacom konaní žalobkyňa podanie/žalobu riadne neopravila ani nedoplnila, opäť uvádzala nezmyselné argumenty nesúvisiace s vecou, neuviedla najmä pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností/konkrétne skutkové tvrdenia, ktoré by odôvodňovali jej nárok voči každému žalovanému osobitne, ktorého sa domáha, neuviedla označenie dôkazov na preukázanie rozhodujúcich skutočností a zrozumiteľný, jasný, určitý a vykonateľný žalobný návrh, keď ňou uvádzaný žalobný návrh bol naďalej zmätočný. V posudzovanej veci žalobkyňa žiadala aj ospravedlnenie, ktoré žiadnym spôsobom nenaformulovala.
3. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie s tým, že rozhodnutia súdov nižších inštancií sú nesprávne; žiadala opakovane o pridelenie advokáta.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v zákonom stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), skúmal bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), či sú dané procesné predpoklady pre uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu; dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:
5. Podľa § 429 ods. 1, 2 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
6. Podľa § 436 ods. 1 CSP ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ nebol riadne o povinnosti podľa § 429 poučený v odvolacom konaní, súd prvej inštancie vyzve dovolateľa na odstránenie vád a poučí ho o následkoch neodstránenia vád dovolania. Citované ustanovenie predstavuje jedinú (výnimočnú) procesnú situáciu, v ktorej súd prvej inštancie prihliada na existenciu vád dovolania a dovolateľa vyzýva na ich odstránenie. Tento postup súdu prvej inštancie sa týka výlučne vád dovolania v zmysle § 429 ods. 1 CSP a ich výskytu v prípade úplnej absencie alebo nedostatočného poučenia dovolateľa odvolacím súdom.
7. V danom prípade odvolací súd v zmysle § 393 ods. 1 CSP v napadnutom rozhodnutí (č. l. 113 a nasl. spisu) strany poučil o povinnom zastúpení dovolateľa advokátom v zmysle § 429 ods. 1 CSP. Je nepochybné, že dovolateľka nemá právnické vzdelanie, nevykazuje znaky dovolateľa uvedeného v § 429 ods. 2 CSP a podala dovolanie, ktoré nespísal advokát.
8. Pokiaľ dovolateľka súčasne v dovolaní uviedla, že žiada o „pridelenie advokáta“, najvyšší súd z obsahu spisu zistil, že žalobkyňa bola ešte súdom prvej inštancie o práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci riadne poučená v zmysle § 160 ods. 2 CSP (viď č.l. 67 až 70). Napriek uvedenému si doposiaľ advokáta vo veci neustanovila a ani sa na Centrum právnej pomoci podľa vlastného vyjadrenia „neobráti“. Podľa novej procesno-právnej úpravy Civilného sporového poriadku súd už nerozhoduje o ustanovení advokáta účastníkovi konania.
9. Najvyšší súd vec uzatvára, že napriek náležitému poučeniu dovolateľky odvolacím súdom, je z obsahu spisu zrejmé, že dovolateľka nepreukázala zastúpenie advokátom v dovolacom konaní a ani nepreukázala zodpovedajúce právnické vzdelanie, oprávňujúce ju na spísanie dovolania (§ 429 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 468 CSP).
10. Podľa § 447 písm. e/ CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak neboli splnené podmienky podľa § 429 CSP.
11. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. decembra 2019 sp. zn. 4 Cdo 190/2019, schváleného Občianskoprávnym kolégiom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 16. septembra 2020 na uverejnenie v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, spísanie dovolania advokátom je obligatórnou podmienkou dovolacieho konania, ktorá musí byť splnená už pri podaní dovolania; jej nedostatok musí byť odstránený do uplynutia zákonnej lehoty na podanie dovolania. To neplatí, ak dovolateľ nebol riadne poučený odvolacím súdom.
12. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd konštatuje, že nie je splnená osobitná podmienka dovolacieho konania (§ 429 ods. 1 CSP), pretože žalobkyňa ako dovolateľka nie je v dovolacom konaní zastúpená advokátom a nejde o dovolateľa uvedeného v § 429 ods. 2 CSP pričom dovolateľka bol o uvádzanej podmienke dovolacieho konania riadne poučená (už v písomnom vyhotovení uznesenia odvolacieho súdu, pre ktoré neboli potrebnými ani ďalšie úkony súdu prvej inštancie). Na tomto základe dovolací súd dovolanie žalobkyne podľa § 447 písm. e/ CSP odmietol pre nesplnenie podmienky dovolacieho konania spočívajúcej v nedostatku právneho zastúpenia bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.
13. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
14. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.