4 Cdo 222/2007
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ž, B, so sídlom v B, proti žalovaným l/ JUDr. D. H., správkyni konkurznej podstaty D. s.r.o. K., so sídlom v K., 2/ Ing. I. H., bývajúcemu v K., 3/ V. S., bývajúcej v K., 4/ I. D., bývajúcemu v K., 5/ D. D., bývajúcemu v K., o neplatnosť kúpnych zmlúv a o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 29 C 108/1999, o dovolaní žalovaného 5/ proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 27. marca 2007 sp.zn. 6 Co 330/2006, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie žalovaného 5/ o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Košice II rozsudkom z 1. júna 2006 č.k. 29 C 108/99-170 v spojení s opravným uznesením z 24. júla 2006 č.k. 29 C 108/1999-182 určil, že kúpne zmluvy uzatvorené medzi žalovaným 4/ a 5/ ako aj právnou predchodkyňou žalovaných 2/ a 3/ so žalovanou l/, ktorých predmetom je prevod vlastníckeho práva parcely č. X. zapísanej na LV č. X. kat.úz. K. zapísané v katastri nehnuteľnosti pod V., V. a V. sú absolútne neplatné. Žalobu o určenie, že žalobca je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností zamietol. Uložil žalovaným 1/ až 5/ spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania.
Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 27. marca 2007 sp.zn. 6 Co 330/2006, na odvolanie žalovaných 2/ až 5/ rozsudok okresného súdu v napadnutej vyhovujúcej časti potvrdil a náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal. Stotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa, že kúpnopredajná zmluva uzavretá medzi žalovaným 1/ a právnou predchodkyňou žalovaných 2/ a 3/ a žalovanými 4/ a 5/ je neplatná. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že vlastníkom sporných nehnuteľností bol pôvodne Československý štát, v súčasnosti Slovenská republika na základe platnej kúpnej zmluvy z roku 1974. Samotná skutočnosť, že pozemkový úrad v rámci reštitúcie vrátil pozemky právnej predchodkyni žalovaných 2/ a 3/ a žalovaným 4/ a 5/ nespôsobuje neplatnosť tejto kúpnopredajnej zmluvy a neuprednostňuje platnosť nových kúpnopredajných zmlúv, práve naopak, všetky následne kúpnopredajné zmluvy sú absolútne neplatné z dôvodu, že predávajúci odpredali niečo, čoho neboli vlastníkmi.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie žalovaný 5/. Navrhol rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Podľa obsahu úvodnej časti jeho dovolania je zrejmé, že prípustnosť dovolania vyvodzoval zo skutočnosti, že odvolací súd potvrdil rozsudok, ktorým okresný súd rozhodol inak než v prvšom rozsudku, pretože bol viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý prvšie jeho rozhodnutie zrušil. Dovolanie odôvodnil tým, že právny názor uvedený v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu, ktorým bol súd prvého stupňa viazaný a na ktorom je založený aj napadnutý potvrdzujúci rozsudok, spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.). Uviedol, že existujúcu situáciu vo vlastníckych vzťahoch k dotknutým nehnuteľnostiam vôbec nezavinili, konali v rámci zákona a tento v ničom neporušili. Na daný prípad preto ani jeden z dôvodov neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy v zmysle § 39 OZ neobstojí.
Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že rozsudok krajského súdu považuje za vecne správny. Navrhol preto dovolanie žalovaného 5/ ako nedôvodné zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, že dovolanie podal účastník konania, skúmal predovšetkým jeho prípustnosť. Dospel pritom k záveru, že dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V preskúmavanej veci žalovaný 5/ napadol dovolaním rozsudok odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (§ 219 O.s.p.).
Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 ods. 2 a ods. 3 O.s.p.
Rozhodnutiu odvolacieho súdu nepredchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu obsahujúce právny názor v tejto veci. Preto dovolanie podľa § 238 ods. 2 O.s.p. neprichádza do úvahy. Nejedná sa ani o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Dovolanie nie je preto prípustné ani podľa § 238 ods. 3 O.s.p.
Pokiaľ žalovaný 5/ prípustnosť dovolania vyvodzoval zo skutočnosti, že odvolací súd potvrdil rozsudok, ktorým okresný súd rozhodol inak než v prvšom rozsudku, pretože bol viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý prvšie jeho rozhodnutie zrušil, treba uviesť, že dovolanie bolo v zmysle § 238 ods. 3 písm.b/ O.s.p. prípustné proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu aj v takomto prípade. Citované zákonné ustanovenie však bolo v účinnosti len do 31. augusta 2005. Novela Občianskeho súdneho poriadku vykonaná zákonom č. 341/2005 Z.z. s účinnosťou od 1. septembra 2005 totiž z § 238 jeho tretieho odseku vypustila písm.b/. Od uvedeného dátumu tretí odsek § 238 znie tak, že dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Keďže žalovaný 5/ podal dovolanie 11. júna 2007, jeho prípustnosť nebolo možné založiť na základe skutočností uvedených v § 238 ods. 3 písm.b/ O.s.p.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ až g/ O.s.p. (t.j., či v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom).
Vady uvedené v tomto ustanovení žalovaný 5/ v dovolaní výslovne nenamietal a ani dovolací súd nezistil, že by konanie pred odvolacím súdom trpelo niektorou z nich. Dovolanie v tejto veci preto ani podľa § 237 O.s.p. prípustné nie je.
Pokiaľ dovolateľ namietal, že odvolací súd nesprávne právne vec posúdil, treba uviesť, že uvedená námietka nespôsobuje existenciu vady v zmysle § 237 O.s.p. Námietka účastníka konania, ktorou vytýka súdu existenciu omylu pri aplikácii práva, treba považovať za dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p., ktorý však sám osebe prípustnosť dovolania nezakladá. Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom posúdení veci, môže byť len odôvodnením dovolania za predpokladu, ak je toto prípustné, nie však dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl. O.s.p.
So zreteľom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že dovolanie žalovaného 5/ smerovalo proti takému rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému prípustné nie je (§ 238 ods. 2 a 3 O.s.p.) a keďže neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolanie ako neprípustné odmietol (§ 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 veta prvá O.s.p.) bez toho, aby mohla byť preskúmaná vecná správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p. (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalobcovi v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy nevznikli. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 25. novembra 2008
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová