4Cdo/216/2020

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu O. T., bývajúceho v J., I. XXX, zastúpeného JUDr. Jurajom Kusom, advokátom so sídlom v Michalovciach, Nám. osloboditeľov 10, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Račianska 71, o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci, vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 25 C 72/2015, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 23. januára 2020 sp. zn. 2 Co 4/2019, o návrhu žalovanej na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky o d k l a d á vykonateľnosť rozsudku Okresného súdu Košice I č. k. 25 C 72/2015-165 z 13. septembra 2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 2 Co 4/2019-218 z 23. januára 2020 do právoplatnosti rozhodnutia o dovolaní žalovanej.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Košice I rozsudkom č. k. 25 C 72/2015-165 z 13. septembra 2018 zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť žalobcovi 50.000,- eur s 8,05 % ročným úrokom z omeškania od 29. januára 2015 do zaplatenia, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 2 Co 4/2019-218 z 23. januára 2020 rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom zaväzujúcom výroku a vo výroku o trovách konania potvrdil. Žalobcovi priznal proti žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

3. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná dovolanie, v rámci ktorého žiadala odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia s odôvodnením, že súdy priznali žalobcovi právo na peňažné plnenie v nezanedbateľnej výške a je možné v blízkej budúcnosti očakávať, že pristúpi k nútenému výkonu rozhodnutia. Zároveň poukázala na to, že žalovanou stranou je štát (Slovenská republika zastúpená orgánom štátu), od ktorej nie je možné očakávať platobnú neschopnosť, a práve naopak vo vzťahu k žalobcovi ako fyzickej osobe budú v prípade úspechu žalovanej v dovolacom konaní možnosti spätného vymoženia akejkoľvek sumy výrazne obmedzené.

4. Podľa § 444 ods. 1 Civilného sporového poriadku dovolací súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.

5. Dovolanie nemá suspenzívne účinky, a preto nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť ním napadnutého rozhodnutia. Ide o zachovanie princípu právnej istoty strán v existenciu právoplatného rozhodnutia. Zákon však pripúšťa, aby dovolací súd odložil vykonateľnosť takto dotknutého rozhodnutia alebo jeho právoplatnosť, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

6. Odloženie vykonateľnosti je dočasným, preventívnym a predbežným procesným úkonom súdu, účelom ktorého je ochrana dovolateľa pred nepriaznivými účinkami rozhodnutia odvolacieho súdu napadnutého dovolaním. Súd spravidla odloží vykonateľnosť, ak výsledky konania alebo samotné dovolanie osvedčujú predpoklad úspešnosti dovolania (napr. ak je zo spisu zrejmé, že rozhodnutie trpí zmätočnosťou), ďalej ak existuje hrozba vzniku nenapraviteľnej ujmy alebo ťažko napraviteľnej ujmy (napr. v prípade pravdepodobnosti, že rozhodnutie bude zrušené a následky zrušeného rozhodnutia by už nebolo možné reštituovať), alebo ak by výkonom rozhodnutia mohol byť zmarený význam a účinok preskúmania a rozhodnutia o dovolaní. Uvedené dôvody vymenúva komentár k Civilnému sporovému poriadku (Števček, M., Ficová, S., Baricová, S., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1425) len príkladmo a nie sú vylúčené ani ďalšie dôvody odkladu vykonateľnosti. O odložení vykonateľnosti rozhodnutia napadnutého dovolaním môže dovolací súd rozhodnúť kedykoľvek v priebehu konania, pričom nie je viazaný žiadnou lehotou.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“ resp.,,najvyšší súd“) príslušný na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP), po preskúmaní návrhu na odklad vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí, dospel k záveru, že vzhľadom na výšku priznanej istiny, viazanosť finančných prostriedkov na rozpočtové prostriedky orgánu štátu, návrhu žalovanej na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia vyhovel.

8. Účelom odkladu vykonateľnosti rozhodnutia je zabrániť výkonu exekúcie počas dovolacieho konania, v dôsledku ktorého by strane sporu, ktorá dovolanie podala, v prípade jej úspechu vznikla škoda, zároveň sa odložením vykonateľnosti predíde aj prípadným komplikáciám vzniknutým zrealizovaním napadnutého rozhodnutia (R 90/2000).

9. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.