Najvyšší súd Slovenskej republiky
4 Cdo 216/2013
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne P., so sídlom v B., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., so sídlom v B. proti žalovanej Slovenskej republike,
za ktorú koná M., o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, vedenej
na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 10 C 180/2012, o dovolaní žalobkyne proti
uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 22. januára 2013, sp. zn. 5 Co 45/2013, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Žalobkyňa podala 27. septembra 2012 na Okresnom súde Bratislava I žalobu, ktorou
sa voči žalovanej domáhala náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona
č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“). V žalobe medziiným uviedla,
že predmetnú ujmu jej spôsobil nesprávnym úradným postupom Okresný súd Bratislava I,
preto jeho sudcovia nemôžu danú vec prejednať a rozhodnúť. Vzhľadom na to žiadala,
aby Krajský súd v Bratislave rozhodol o prikázaní tejto veci inému súdu toho istého stupňa
(§ 12 ods. 1 O.s.p.).
Okresný súd Bratislava I majúc za to, že obsahom žaloby v uvedenej časti je námietka
zaujatosti sudcov tohto súdu, predložil spis po ich vyjadrení sa k argumentácii žalobkyne
na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave (§ 16 ods. 1 O.s.p.).
Krajský súd v Bratislave uznesením z 19. októbra 2012, sp. zn. 9 NcC 69/2012,
rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Bratislava I JUDr. B., JUDr. B., JUDr. D., JUDr. D.,
JUDr. G., JUDr. H., JUDr. H., JUDr. K., JUDr. K., JUDr. K., JUDr. K., JUDr. K., JUDr.
M., JUDr. R., JUDr. T., Mgr. D., Mgr. S., Mgr. Š., Mgr. U., Mgr. Ž., Mgr. B., JUDr. B.,
JUDr. B., JUDr. B., JUDr. D., JUDr. G., JUDr. H., JUDr. H., Mgr. K., JUDr. M., JUDr. O.,
JUDr. S., JUDr. S., Mgr. D., JUDr. D., JUDr. J., JUDr. K., JUDr. M., Mgr. T., JUDr. H.,
JUDr. M. nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde
Bratislava I pod sp. zn. 10 C 180/2012.
Okresný súd Bratislava I uznesením zo 4. októbra 2012, č.k. 10 C 180/2012-12, uložil
žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 66 € za vznesenú námietku zaujatosti
podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“), ktorý tvorí
prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
(ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“).
Označené uznesenie Okresného súdu Bratislava I napadla žalobkyňa odvolaním
argumentujúc tým, že v danom prípade nepodala námietku zaujatosti, ale návrh na prikázanie
veci inému súdu toho istého stupňa (§ 12 ods. 1 O.s.p.). Navyše, i keby predsa len išlo o námietku zaujatosti, nezaťažovala by ju povinnosť zaplatiť súdny poplatok, lebo konanie
je v danom prípade vecne oslobodené od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 písm. k/ zákona
č. 71/1992 Zb.
Krajský súd v Bratislave uznesením z 22. januára 2013, sp. zn. 5 Co 45/2013,
odvolaním napadnuté uznesenie potvrdil. V odôvodnení sa stotožnil s názorom súdu prvého
stupňa, že z hľadiska obsahového išlo v podanej žalobe aj o námietku zaujatosti vznesenú
proti sudcom tohto okresného súdu; za správny označil tiež následný postup súdu prvého
stupňa pri vyrubení súdneho poplatku za námietku zaujatosti. Dodal, že sa stotožnil s názorom
Ústavného súdu Slovenskej republiky vyjadreným v uznesení z 30. marca 2011,
sp. zn. II. ÚS 124/2011, podľa ktorého vecné oslobodenie občianskeho súdneho konania
od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. sa nevzťahuje aj na súdny
poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom žiadala
zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila tým, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, a že vo veci rozhodoval vylúčený sudca. Za nepodanie návrhu na začatie
konania považovala nepodanie námietky zaujatosti, pretože to nebolo obsahom jej vôle.
Rozhodovanie vylúčeným sudcom v konaní pred súdom prvého stupňa vyvodzovala z toho,
že išlo o sudcu súdu, ktorého nezákonným postupom jej mala byť spôsobená žalovaná ujma.
Vyčítala odvolaciemu súdu aj nesprávnosť jeho záveru, podľa ktorého sa vecné oslobodenie
konania od súdnych poplatkov nevzťahuje na súdny poplatok za vznesenie námietky
zaujatosti. Zároveň žalobkyňa navrhla odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia
dôvodiac, že jej hrozí značný zásah do základných práv, najmä práva vlastniť majetok a práva
majetok pokojne užívať a to nelegálnym znížením jej majetku pri vymáhaní bezpredmetnej
a neopodstatnenej justičnej pohľadávky.
Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skôr, než
sa mohol podaným dovolaním vecne zaoberať, skúmal včasnosť jeho podania, pričom zistil,
že bolo podané oneskorene.
Podľa § 240 ods. 1 veta prvá O.s.p., účastník môže podať dovolanie do jedného
mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom
stupni.
Podľa § 240 ods. 2 O.s.p. zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1 nemožno odpustiť.
Lehota je však zachovaná, ak sa dovolanie podá v lehote na odvolacom alebo dovolacom
súde.
Podľa § 57 ods. 2 O.s.p. lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia
sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti
určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty
pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci
pracovný deň.
V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že dovolaním napadnuté uznesenie
Krajského súdu v Bratislave z 22. januára 2013, sp. zn. 5 Co 45/2013, nadobudlo právoplatnosť 8. februára 2013. Pretože právoplatnosť je skutočnosťou určujúcou začiatok
jednomesačnej lehoty na podanie dovolania (§ 240 ods. 1 veta prvá O.s.p.), pripadol koniec
tejto lehoty na 8. marca 2013 (t.j. na piatok, ktorý bol riadnym pracovným dňom), ktorý
sa svojím označením zhoduje s dňom právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu.
Zo spisu nepochybne vyplýva, že dovolanie žalobkyne bolo
Okresnému súdu Bratislava I postúpené až 24. mája 2013 a to z Okresného súdu Bratislava V,
ktorému bolo dovolanie žalobkyne adresované. Dovolanie žalobkyne tak bolo
Okresnému súdu Bratislava I doručené zjavne po uplynutí lehoty na podanie dovolania,
preto dovolací súd dovolanie žalobkyne v zmysle § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218
ods. 1 písm. a/ O.s.p. ako oneskorene podané odmietol.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odloženie vykonateľnosti napadnutého
rozhodnutia v zmysle § 243 O.s.p. neprichádzalo do úvahy, pričom v súlade s ustálenou
praxou o tom Najvyšší súd Slovenskej republiky samostatné rozhodnutie nevydal.
O náhrade trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol
podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.
a § 224 ods. 1 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie ods. 2 tohto ustanovenia.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. apríla 2014
JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová