4 Cdo 210/2009
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu B. D. H., so sídlom v H., proti žalovaným 1/ T. L., bývajúcej v H., a 2/ Ing. M. L., bývajúcemu v H., o zaplatenie 1 602,17 € (48 267,-- Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp.zn. 6 C 260/2004, o dovolaní žalovaných 1/, 2/ proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 25. novembra 2008 sp.zn. 13 Co 51/2008, 13 Co 52/2008 a proti uzneseniu zo 6. mája 2009 sp.zn. 3 Co 65/2009 rozhodol
t a k t o :
Dovolanie žalovaných 1/, 2/ proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo 6. mája 2009 sp.zn. 3 Co 65/2009 o d m i e t a.
Dovolacie konanie o dovolaní žalovaných 1/, 2/ proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 25. novembra 2008 sp.zn. 13 Co 51/2008, 13 Co 52/2008 z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Humenné uznesením z 10. decembra 2004 č.k. 6 C 260/2004-13 uložil žalovaným 1/, 2/ zaplatiť súdny poplatok za podaný odpor proti platobnému rozkazu z 20. októbra 2004 č.k. 8 Ro 162/2004-7, vo výške 2 410,-- Sk.
Na odvolanie žalovaných proti označenému uzneseniu a o vznesenej námietke žalovaných proti sudkyni Okresného súdu Humenné JUDr. Jane Kurucovej, Krajský súd v Prešove uznesením z 25. novembra 2008 sp.zn. 13 Co 51/2008, 13 Co 52/2008 menovanú sudkyňu nevylúčil z prejednávania a rozhodovania veci, uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a účastníkom nepriznal náhradu odvolacieho konania.
Proti tomuto uzneseniu podali dovolanie žalovaní 1/, 2/, svoje odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa považovali za dôvodné a preto rozhodnutie odvolacieho súdu za nesprávne.
Uznesením z 13. marca 2009 č.k. 6 C 260/2004-146 Okresný súd Humenné zamietol návrh žalovaných 1/, 2/ na ustanovenie zástupcu z radov advokátov, keď mal za to, že pomery žalovaných 1/, 2/ vyhovenie takémuto návrhu neodôvodňujú.
Na odvolanie žalovaných 1/, 2/ Krajský súd v Prešove uznesením zo 6. mája 2009 sp.zn. 3 Co 65/2009 uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil (§ 219 O.s.p.).
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podali dovolanie žalovaní 1/, 2/ majúc za to, že sú u nich splnené predpoklady na ustanovenie zástupcu z radov advokátov podľa § 30 O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) predovšetkým skúmal, či je dovolanie prípustné proti uzneseniu, ktorým nebolo vyhovené žiadosti žalovaných 1/, 2/ o ustanovenie zástupcu z radov advokátov.
Dovolatelia síce nie sú v konaní zastúpení advokátom a ani sami nemajú právnické vzdelanie (§ 241 ods. 1 O.s.p.), povaha rozhodnutia, proti ktorému dovolanie smeruje však vylučuje, aby v posudzovanej veci bolo možné nedostatok podmienky povinného zastúpenia považovať za prekážku, ktorá by bránila vydaniu rozhodnutia, ktorým sa dovolacie konanie končí. Za situácie, kedy predmetom dovolacieho konania je rozhodnutie, ktorým nebolo vyhovené žiadosti účastníka o ustanovenie zástupcu z radov advokátov (§ 30 O.s.p.), by trvanie na podmienke povinného zastúpenia viedlo k popretiu vlastného cieľa, ktorý účastník podaním žiadosti sledoval a k popretiu zmyslu dovolacieho konania, v ktorom má byť záver, že účastník právo na ustanovení zástupcu nemá, iba skúmaný.
Dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. Podmienky prípustnosti dovolania proti takému rozhodnutiu upravuje ustanovenie § 239 O.s.p. V zmysle § 239 ods. 1 písm.a/ O.s.p. platí, že dovolanie je prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa. Tiež ak odvolací súd rozhodol vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm.c/ O.s.p.] na zaujatie stanoviska. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm.c/ (§ 239 ods. 1 písm.b/ O.s.p.). Dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 O.s.p.). Žalovaní 1/, 2/ napadli dovolaním uznesenie odvolacieho súdu, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, teda rozhodnutie, ktoré nevykazuje znaky žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Ich dovolanie preto podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.
Uvedené uznesenie by bolo možné napadnúť dovolaním, len ak by trpelo niektorou z vád taxatívne uvedených v § 237 písm.a/ až g/ O.s.p.
Dovolatelia netvrdili, že by konanie v danej veci bolo postihnuté vadou konania uvedenou v ustanovení § 237 O.s.p. Existencia takej vady v dovolacom konaní ani nevyšla najavo. Prípustnosť ich dovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť. Pokiaľ dovolatelia tvrdia, že odvolací súd nesprávne posúdil splnenie podmienok pre ustanovenie zástupcu z radov advokátov, dovolací súd poznamenáva, že rozhodnutím o neustanovení zástupcu z radov advokátov v dovolacom konaní nebola žalovaným 1/, 2/ odňatá možnosť pred súdom konať. Tento záver vyplýva z toho, že Občiansky súdny poriadok dáva odňatie možnosti pred súdom konať výslovne do súvislosti s faktickým procesným postupom súdu, nie s jeho právnym posúdením určitej otázky.
Keďže prípustnosť dovolania žalovaných 1/, 2/ nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239 O.s.p. ani z § 237 O.s.p., dovolací súd ich dovolanie odmietol (§ 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p.).
V nadväznosti na tento výrok skúmal dovolací súd, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci dovolania proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 25. novembra 2008 sp.zn. 13 Co 51/2008, 13 Co 52/2008. Zistil, že nie je splnená podmienka povinného zastúpenia kvalifikovaným zástupcom.
Podľa § 241 ods. 1 vety druhej O.s.p. dovolateľ musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná.
Dovolatelia v dovolacom konaní nepreukázali, že majú právnické vzdelanie a pri podaní dovolania neboli zastúpení advokátom. Ich žiadosti o ustanovenie zástupcu z radov advokátov nebolo vyhovené a i napriek následnej výzve na doloženie plnomocenstva advokátovi na zastupovanie v dovolacom konaní (uznesenie súdu prvého stupňa z 24. júna 2009 č.k. 6 C 260/2004-157) žalovaní 1/, 2/ nedostatok tejto podmienky dovolacieho konania neodstránili.
Dovolací súd preto dovolacie konanie proti vyššie označenému uzneseniu zastavil podľa § 104 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243c O.s.p.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p. (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalobcovi v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. augusta 2009
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová