4 Cdo 21/2009
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne PaedDr. M. M., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. H. D., advokátkou so sídlom v B., proti žalovanému PhDr. R. M., CSc.,
bývajúcemu v B., o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom
súde Bratislava III pod sp. zn. 27 C 1/2000, v konaní o dovolaní žalobkyne proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave z 24. apríla 2008 sp. zn. 9 Co 281/2006 rozhodol
t a k t o :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
z 24. apríla 2008 sp. zn. 9 Co 281/2006 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 31. marca 2004 č. k. 27 C 1/2000-222 v spojení
s opravným uznesením zo 7. apríla 2005 č.k. 27 C 1/2000-275 zamietol žalobu v časti uloženia
povinnosti žalovanému strpieť ospravedlnenie žalobkyni v denníku N. Žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy v sume 1.659,70 € (50.000,- Sk)
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy
(1.659,70 €) žalobu zamietol. Zároveň žalovanému uložil povinnosť zaplatiť právnej zástupkyni
žalobkyne náhradu trov konania v sume 2.056,70 € (61.960,- Sk) do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 11 a § 13 Občianskeho
zákonníka, čl. 19 a čl. 26 Ústavy SR a čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba bola
podaná dôvodne, pretože došlo k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti
žalobkyne nepravdivý výrokom žalovaného na tlačovej konferencii Š. a.s., ktorý výrok, resp. 2 4 Cdo 21/2009
jeho zmysel potom autor článku uverejnil v denníku No. („N.“). Okresný súd mal na základe
vykonaného dokazovania za to, že výrok žalovaného, že "ž.“, je neoprávnené skutkové tvrdenie,
ktoré neoprávnene stavia žalobkyňu do pozície bitkárky. Žalobu v časti uloženia povinnosti
žalovanému strpieť uverejnenie ospravedlnenia žalobkyni v denníku N. však zamietol. A to
z toho dôvodu, že denník No., v ktorom žalobkyňa pôvodne žiadala uverejnenie ospravedlnenia,
zanikol v roku X. a uverejnenie v denníku N. by bolo podľa jeho názoru neprimerané svojim
dosahom, vzhľadom k jeho vysokej čítanosti v čase rozhodovania (31. marec 2004), oproti
čítanosti denníka No. v jeho prvom ročníku v roku X., kedy bol článok uverejnený. Okresný súd
žalobkyni priznal náhradu nemajetkovej ujmy v sume 1.659,70 € (50.000,- Sk), keď
zadosťučinenie v podobe ospravedlnenia by nebolo postačujúce z dôvodu, že bola v značnej
miere znížená vážnosť žalobkyne v spoločnosti. Výšku tejto náhrady určil s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy (žalobkyňa bola podpredsedníčkou, druhou najvyššou funkcionárkou
S., dosiahla vo svojej športovej kariére významné úspechy, cez ktoré ju verejnosť vníma ako
úspešnú o.) a okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo (generálny riaditeľ ako vrcholný
predstaviteľ Š., a.s. verejne, na tlačovej konferencii vyslovil nepravdivé tvrdenie o žalobkyni
a následne v denníku No. bol tento jeho výrok publikovaný, čím mal tak neoprávnený zásah do
práva na ochranu osobnosti žalobkyne širokú publicitu, keďže išlo o periodikum s celoslovenskou pôsobnosťou). Okresný súd pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy
zohľadnil, že článok bol uverejnený v prvom ročníku periodika a z tejto krátkodobosti
vychádzania periodika vyvodil nižší predpokladaný čitateľský dosah.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie oboch účastníkov konania rozsudkom z 24. apríla
2008 sp. zn. 9 Co 281/2006 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti spolu
s opravným uznesením potvrdil. Vo zvyšnej napadnutej časti, ktorou bol žalovaný zaviazaný
k povinnosti zaplatiť žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy v sume 1.659,70 € (50.000,- Sk)
rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol. Žalobkyňu zaviazal k povinnosti
zaplatiť žalovanému trovy konania v sume 2.681,64 € (80.787,- Sk) k rukám jeho právneho
zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Podľa názoru krajského súdu, súd prvého
stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci, ale túto nesprávne posúdil tým, že nesprávne vyložil
ustanovenia § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka. Krajský súd, vychádzajúc z vykonaného
dokazovania pred súdom prvého stupňa, mal za to, že žalovaný nezasiahol žalobkyni do jej 3 4 Cdo 21/2009
osobnostných práv. Rozsudok preto v časti, v ktorej okresný súd zamietol žalobu (strpieť
uverejnenie ospravedlnenia žalobkyni v denníku N.) a v časti, v ktorej zamietol žalobu
o náhradu nemajetkovej ujmy potvrdil, ale z iných dôvodov ako súd prvého stupňa. Výrok
generálneho riaditeľa Š., a.s. („k.“) podľa jeho názoru nebol objektívne spôsobilý zásahu do
osobnostných práv žalobkyne, keďže vychádzal z pravdivého skutkového základu, ktorým bol
incident, ku ktorému došlo 28. mája 1999 v B. v zasadacej miestnosti S.. Poukázal na to, že
tomuto incidentu sa venovali viaceré média. Z uvedeného dôvodu preto aj rozsudok v časti, v
ktorej okresný súd žalobe vyhovel, zmenil tak, že žalobu zamietol.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa dovolanie podľa § 237 písm. f/
a § 238 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) z dôvodov uvedených v § 241
ods. 2 písm. a/, b/ a c/ O.s.p. Namietala nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu,
čím jej bola odňatá možnosť konať pred súdom tým, že ako účastníčka konania bola zbavená
možnosti v dovolaní reagovať na všetky skutočnosti, ktoré majú byť obsahom rozsudku a tiež
tým, že odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa z iných dôvodov. V dovolaní potom
podrobne rozobrala, v čom vidí nesprávne právne posúdenie. Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky navrhla napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Žalovaný sa k dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1
O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1
O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 a 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
dovolanie je dôvodné.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon
pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
4 4 Cdo 21/2009
Dovolací súd je podľa ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. viazaný rozsahom podaného
dovolania i uplatnenými dovolacími dôvodmi. Dovolacie dôvody, ktorými bolo dovolanie
odôvodnené, dovolací súd pritom neposudzuje podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa
obsahu tohto opravného prostriedku. Obligátorne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými
vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.
Zákonné ustanovenie § 237 O.s.p. pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu
(rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté
niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia
(ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne
rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania
vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).
Dovolateľka nenamietala, že by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle § 237
písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. a existencia procesnej vady takejto povahy nevyšla v dovolacom konaní najavo.
So zreteľom na obsah dovolania, dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní (ne)došlo
k odňatiu možnosti konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/
O.s.p.).
Odňatím možnosti pred súdom konať sa rozumie taký závadný procesný postup súdu,
ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom
súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Dovolateľka v dovolaní uviedla, že v konaní pred odvolacím súdom došlo k odňatiu jej
možnosti konať pred súdom tým, že krajský súd nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, čím
bola zbavená možnosti v dovolaní reagovať na všetky skutočnosti.
5 4 Cdo 21/2009
Podľa § 211 ods. 2 O.s.p. (pozn. NS SR - príslušné ustanovenie i nasledujúce ustanovenia
účinné v čase rozhodovania odvolacieho súdu), ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie
na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný
účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané
a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo
nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.
V posudzovanom prípade z výroku rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že potvrdil
rozhodnutie súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti, avšak z odôvodnenia vyplýva, že
rozhodnutie v tejto časti potvrdil z iných dôvodov ako súd prvého stupňa, následne z ktorých
dôvodov aj zamietol žalobu v časti, v ktorej súd prvého stupňa žalobe vyhovel. Svoje rozhodnutie
odôvodnil len konštatovaním, že výrok označený v žalobnom petite nebol objektívne spôsobilý
zásahu do osobnostných práv žalobkyne, keďže vychádzal z pravdivého skutkového základu,
ktorým bol incident, ku ktorému došlo 28. mája 1999. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho
súdu tak neobsahuje vysvetlenie, na základe čoho dospel k takému záveru, že ide o výrok, ktorý
vychádza z pravdivého skutkového základu.
Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu, ktorým tento súd mení rozhodnutie súdu
nižšieho stupňa musí podľa názoru dovolacieho súdu obsahovať zákonné náležitosti uvedené
v § 157 ods. 2 O.s.p. (§ 211 O.s.p.), pretože pri zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa
odvolacím súdom, tento súd svojim rozhodnutím nahrádza napadnuté prvostupňové rozhodnutie.
Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia preto musí vyporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne
vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce
skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je
logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. 6 4 Cdo 21/2009
Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom
pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. V prípade, že rozhodnutie nie je dostatočne
odôvodnené, nie je z neho zrejmé, z akých skutkových záverov súd vychádzal, ktoré dôkazy mal
za preukázané a ktoré nie, z ktorých výpovedi svedkov vychádzal, z ktorých vyvodil skutkové
zistenia odlišné od zistení, z ktorých vychádzal súd prvého stupňa, ide o procesne nesprávne
rozhodnutie. Rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nemá náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p.,
je potom nepreskúmateľný a účastníkovi je takýmto rozhodnutím odňatá možnosť konať pred
súdom, nakoľko nemá možnosť v dovolacom konaní náležite argumentovať.
Ako vadu podľa § 237 písm. f/ O.s.p. dovolateľka ďalej uviedla, že hoci súd prvého
stupňa jej žalobu v časti strpenia ospravedlnenia v denníku N. zamietol z "technických dôvodov",
odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa z úplne iných dôvodov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako už bolo vyššie uvedené, je viazaný rozsahom
podaného dovolania a uplatnenými dovolacími dôvodmi, ktorými bolo dovolanie odôvodnené,
pričom tieto dôvody neposudzuje podľa toho, ako boli v dovolaní označené, ale podľa obsahu
tohto opravného prostriedku, pričom sa zaoberá aj inými vadami, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky
dospel k záveru, že konanie odvolacieho súdu je takou (inou) vadou postihnuté.
Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak nie je dovolaním
namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p.
nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je
porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní.
Po preskúmaní veci Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že súd prvého stupňa
na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že došlo k neoprávnenému zásahu do práv
na ochranu osobnosti žalobkyne. Návrh na uloženie povinnosti žalovanému strpieť uverejnenie
ospravedlnenia žalobkyni v denníku N. však zamietol z toho dôvodu, že denník No., v ktorom
žalobkyňa pôvodne žiadala uverejnenie ospravedlnenia, zanikol v roku X. a uverejnenie v
denníku N. by bolo neprimerané svojim dosahom, vzhľadom k jeho vysokej čítanosti v čase 7 4 Cdo 21/2009
rozhodovania (31. marec 2004), oproti čítanosti denníka No. v jeho prvom ročníku v roku X.,
kedy bol článok uverejnený. Naproti tomu odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa
v zamietajúcej časti, avšak z iných dôvodov bez toho, aby sám vykonal, resp. zopakoval
dokazovanie. Na základe dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa mal odvolací súd za to,
že žalovaný nezasiahol žalobkyni do jej osobnostných práv. Podľa jeho názoru výrok
generálneho riaditeľa Š., a.s. („k.“) nebol objektívne spôsobilý zásahu do osobnostných práv
žalobkyne, keďže vychádzal z pravdivého skutkového základu, ktorým bol incident, ku ktorému
došlo 28. mája 1999.
Dovolací súd z odôvodnenia rozhodnutia zistil, že odvolací súd z dokazovania
vykonaného súdom prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové a na ich základe aj právne závery
ako súd prvého stupňa bez toho, aby sám vykonal (zopakoval) dokazovanie. I keď odvolací súd
vo výroku i v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdil podľa § 219 O.s.p., keď prevzal jeho skutkové zistenia a nestotožnil sa s jeho právnymi
závermi, z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva, že z dokazovania vyvodil aj odlišné skutkové
závery ako súd prvého stupňa. Podľa názoru dovolacieho súdu tak svojim rozhodnutím zmenil
rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu, hoci uviedol, že jeho rozhodnutie
v zamietajúcej časti potvrdil. Z vyššie uvedeného dôvodu odvolací súd potom zmenil aj
rozhodnutie prvostupňového súdu v časti, v ktorej tento súd žalobe vyhovel tak, že návrh
žalobkyne zamietol.
Odvolací súd podľa § 219 O.s.p. rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Vecnou správnosťou sa pritom rozumie správnosť skutkových zistení a správnosť právneho
posúdenia. Znaky tzv. inej vady konania má tiež procesný postup odvolacieho súdu, ktorý sa
prieči ustanoveniu § 213 O.s.p. Medzi tzv. iné vady konania, majúce za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, patrí aj skutočnosť, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzal
z iného skutkového základu než súd prvého stupňa bez toho, že by postupoval podľa § 213 ods. 2
O.s.p. a zopakoval dôkazy, na ktorých založil svoje skutkové zistenia súd prvého stupňa, resp.
sám doplnil dokazovanie.
Podľa § 122 ods. 1 O.s.p., dokazovanie vykonáva súd na pojednávaní, ak neboli splnené 8 4 Cdo 21/2009
podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania. Z ustanovenia § 220 O.s.p.
vyplýva, že odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak nie sú splnené podmienky
pre jeho potvrdenie (§ 219), ani jeho zrušenie (§ 221 ods. 1). Podľa § 213 ods. 1 O.s.p. odvolací
súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami
ustanovenými v odsekoch 2 až 4. Ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom
rozsahu opakuje sám (§ 213 ods. 2 O.s.p.).
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom toho, aby odvolací súd
mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, že súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je opakovanie
dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia v takomto
prípade je teda skutočnosť, že odvolací súd sám opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie,
na základe ktorého dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu zisteného
prvostupňovým súdom, tvoriacemu podklad pre rozhodnutie v danej veci. Len takýto postup je aj
v súlade so zásadou priamosti a ústnosti občianskoprávneho konania. Je neprípustné, aby
odvolací súd ku svojim odlišným skutkovým zisteniam, vedúcim v konečnom dôsledku k záveru o zmene rozsudku súdu prvého stupňa (hoci odvolací súd uviedol, že ho v uvedených častiach
potvrdzuje) v tom smere, že tvrdenie žalovaného sa zakladá na pravde, a tak nedošlo k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobkyne, dospel iba na základe
prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa. Ak odvolací súd v prejednávanej veci
tento zákonný postup nedodržal, potom pri hodnotení dôkazov zaťažil svoje rozhodnutie
a konanie, ktoré mu predchádzalo vadou a konal v rozpore s princípmi spravodlivého procesu
chránenými Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. I keď
odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku výslovne uviedol, že súd prvého stupňa
v danom prípade dostatočne zistil skutkový stav (ale ho nesprávne právne posúdil), z obsahu
rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že dospel k odlišným skutkovým zisteniam ako súd
prvého stupňa (či tvrdenie bolo pravdivé alebo nebolo pravdivé je bez akýchkoľvek pochybností
zistenie skutkovej povahy). Súd prvého stupňa dokazovaním, ktoré bolo vykonané aj
výpoveďami svedkov dospel k záveru, že tvrdenie generálneho riaditeľa Š., a.s. nebolo pravdivé
a došlo k neoprávnenému zásahu do práv na ochranu osobnosti žalobkyne. Odvolací súd ale 9 4 Cdo 21/2009
v porovnaní s ním vychádzal z odlišných skutkových zistení – konštatoval, že tvrdenie bolo
pravdivé, vychádzalo z pravdivého skutkového základu, ktorým bol incident, ku ktorému došlo
28.5.1999. Obsah spisu svedčí o tom, že odvolací súd si dostatočne neuvedomil, že ak nie sú
skutkové zistenia súdu prvého stupňa správne, treba dokazovanie v potrebnom rozsahu
zopakovať (§ 213 ods. 3 O.s.p.). Z obsahu zápisnice z pojednávania pred odvolacím súdom (viď
č.l. 326 spisu) vyplýva, že odvolací súd žiadne dokazovanie nevykonal. Oboznámil sa len
s napadnutým rozsudkom z č.l. 222, opravným uznesením z č.l. 275, odvolaním žalovaného
z č.l. 278, odvolaním žalobkyne z č.l. 290, vyjadrením žalobkyne k odvolaniu z č.l. 301.
Na pojednávaní potom právni zástupcovia účastníkov len uviedli v podstate, že sa pridržiavajú
svojich odvolaní. Odvolací súd nezopakoval ani dôkazy vykonané súdom prvého stupňa, napriek
tomu, že z nich vyvodil opačné závery, ako súd prvého stupňa. Bez toho, aby v odvolacom
konaní sám podrobne vypočul účastníkov, a tým zabezpečil bezprostrednosť vykonania tohto
dôkazu pred svojím rozhodnutím, ku skutočnostiam, ktoré prehodnotil v odôvodnení svojho
rozhodnutia, ponechal na odvolacom pojednávaní len priestor na prednes právnych zástupcov
účastníkov. To znamená, že odvolací súd si v prejednávanej veci nezadovážil rovnocenný
podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O.s.p. V tejto súvislosti považuje
dovolací súd za potrebné uviesť, že podanie správy predsedom senátu alebo povereným členom
senátu o doterajšom priebehu konania, ktorá povinnosť vyplýva odvolaciemu súdu z ustanovenia
§ 215 O.s.p., nie je zopakovaním dokazovania v zmysle § 122 a nasledujúcich O.s.p. Na základe
uvedeného sú potom skutkové a na ne nadväzujúce právne závery odvolacieho súdu zatiaľ
predčasné.
Pokiaľ dovolateľka ako dovolací dôvod ďalej uviedla, že napadnuté rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), dovolací súd uvádza, že
napadnutý rozsudok nemohol v dovolacom konaní podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti
zaujatých právnych záverov vzhľadom na už spomenuté vady, z dôvodu ktorých rozhodnutie
odvolacieho súdu nie je pre toto posúdenie dostatočným podkladom.
Dovolací súd z dôvodov vyššie uvedených zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil
odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p.) bez toho, aby pristúpil k posúdeniu
opodstatnenosti námietky dovolateľky, že rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom 10 4 Cdo 21/2009
právnom posúdení veci.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§
243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 20. decembra 2010
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. M. Melocíková