4Cdo/204/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ Y. T., bývajúceho v Q. XX, a 2/ H. T., bývajúceho v F., S. XX, zastúpených JUDr. Vladimírom Pochom, advokátom v Bardejove, Hviezdoslavova 3, proti žalovaným 1/ E. V., bývajúcemu v Q. XX, a 2/ X. V., bývajúcej v Q. XX, zastúpených JUDr. Dušanom Remetom, advokátom v Prešove, Masarykova 2, o usporiadanie práv a povinností k neoprávnenej stavbe, vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 7 C 181/2012, o dovolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 25. apríla 2019 sp. zn. 24 Co 130/2018, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaní 1/ a 2/ majú proti žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1.1. Okresný súd Bardejov rozsudkom z 24. apríla 2018 č. k. 7 C 181/2012-186 zriadil v prospech vlastníkov žumpy (v čase vyhlásenia rozsudku žalovaných 1/ a 2/), postavenej na parcele registra „C“ č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 10 m2 pre kat. úz. Q. (vytvorenej na základe geometrického plánu č. X/XXXX vyhotoveným geodetom R. J.), vecné bremeno stavby spočívajúce v práve stavbu nerušene užívať, ktoré sú vlastníci parcely, na ktorej je postavená (v čase vyhlásenia rozsudku žalobcovia 1/ a 2/), povinní strpieť, a to za jednorazovú odplatu vo výške 20,- eur, ktorú sú žalovaní povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň rozhodol, že žalobcom priznáva proti žalovaným spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a štátu priznáva nárok na náhradu trov konania proti žalovaným v sume 34,98 eur. 1.2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že mal preukázané, že stavba žumpy je neoprávnenou stavbou, žalovanými postavenou z väčšej časti na pozemku žalobcov bez ich súhlasu, ale na jej odstránenie (§ 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka) neboli splnené podmienky, pretože parcela žalobcov č. 295, na ktorej sa stavba žumpy nachádza, nie je významne hospodársky užívaná a ani svojím tvarom, polohou a umiestením (ide o pobrežný pozemok miestneho potoka) nie je spôsobilá na relevantné využitie, výstavbu či iné užívanie, avšak stavba žumpy je nevyhnutne potrebná pre užívanie rodinnéhodomu ako hlavnej stavby. Jej odstránenie by bolo neprimeranou sankciou vo vzťahu k žalovaným ako stavebníkom, navyše uplatnenou po dlhom čase jej pokojného užívania, pričom z hľadiska doterajšieho využitia pozemku a prípadnej perspektívy jeho využívania nebolo preukázané reálne obmedzenie výkonu vlastníckych práv žalobcov v takej miere, aby mohla byť takáto sankcia dôvodná. Podľa názoru súdu do úvahy neprichádzalo ani prikázanie stavby žumpy do vlastníctva žalobcov ako vlastníkov pozemku za náhradu (§ 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka), pretože (i) stavba žumpy je príslušenstvom k stavbe rodinného domu (hlavnej veci), spolu s ktorým na užívanie je trvalo určená a pre ktorý má bezprostredný hospodársky význam, čo znamená, že musí vlastnícky vždy patriť vlastníkovi hlavnej veci, (ii) žalobcovia o nadobudnutie tejto stavby neprejavili záujem a (iii) svojím umiestnením presahuje pozemok žalobcov a sčasti je postavená aj na pozemku tretej osoby, čo súdu znemožňuje prikázať ju do výlučného vlastníctva žalobcov. Preto dospel k záveru, že najvhodnejším a spravodlivým spôsobom usporiadania práv a povinností medzi stranami je zriadenie vecného bremena pôsobiaceho in rem v prospech vlastníkov stavby spočívajúce v práve stavbu nerušene užívať a v povinnosti vlastníkov pozemku toto užívanie strpieť, a to za primeranú jednorazovú náhradu (§ 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka), pri určení výšky ktorej vychádzal zo záverov predloženého odborného stanoviska, ktorú zvýšil s prihliadnutím na všeobecnú hodnotu pozemku. 1.3. Napokon dodal, že námietku žalobcov o rozpore zriadenia a umiestnenia stavby žumpy s dobrými mravmi vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože žalobcovia nepreukázali (ani netvrdili), žeby zásah do ich vlastníckeho práva žalovanými postavením žumpy na ich pozemku bol sprevádzaný takými výnimočnými okolnosťami, ktoré by vylučovali možnosť usporiadania ich vzájomného vzťahu jedným zo spôsobov vyplývajúcim z § 135c Občianskeho zákonníka.

2. Krajský súd v Prešove na odvolanie žalobcov a žalovaných rozsudkom z 25. apríla 2019 sp. zn. 24 Co 130/2018 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a sporovým stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré považoval za dostatočné a presvedčivé, sa v celom rozsahu stotožnil. Odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky strán ako neopodstatnené, pričom uviedol, že v konaní nezistil žalobcami namietané vady dokazovania, hodnotenia dôkazov a zisťovania skutkového stavu, rovnako ako ani žalovanými namietané vady týkajúce sa nesprávneho rozhodnutia o trovách konania.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali žalobcovia dovolanie, ktorého prípustnosť a opodstatnenosť vyvodzovali z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p. Súdom oboch nižších inštancií vytýkali, že nevykonali nimi navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (vyžiadanie úplnej spisovej dokumentácie k stavebnému povoleniu a kolaudácii stavby rodinného domu spolu so stavbou žumpy), na základe vykonaných dôkazov dospeli k nesprávnym skutkovým zisteniam (pričom poukázali na nepravdivé tvrdenia znalkyne o tom, že predmetný pozemok neužívajú) a ich rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ich názoru žalovaní mali na svojom pozemku dostatok priestoru pre situovanie stavby žumpy, o čom veľmi dobre vedeli, ale len zo špekulatívnych dôvodov ju na ňom nepostavili, preto je ich konanie v rozpore s dobrými mravmi a súd mal správne rozhodnúť tak, že mal žalobe vyhovieť a žalovaným uložiť povinnosť stavbu z ich pozemku odstrániť. Ďalej namietli, že žumpa je potenciálnym zdrojom znečistenia životného prostredia, pretože je deravá a splašky z nej pretekajú na pozemok žalobcov a následne do potoka, z čoho je zrejmý zámer žalovaných preniesť ťarchu znečistenia na cudzí pozemok. Napokon uviedli, že odstránenie stavby žumpy považujú za účelné, pretože účelnosť treba posudzovať so zreteľom na záujmy vlastníka pozemku a možnosť využiť tento pozemok, ktorý sa dá užívať aj na hospodárske účely, pre neho ekonomicky výhodnejšie. Zriadenie novej žumpy podobných rozmerov predstavuje sumu (cenu) cca 800,- až 850,- eur, čo podľa nich neodôvodňuje zriadenie vecného bremena na ich pozemku v prospech žalovaných na úkor jeho využívania žalobcami a ani záver, že odstránenie neoprávnene postavenej žumpy nie je účelné. Navrhli, aby dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo aby ho zmenil tak, že rozhodne o odstránení stavby žumpy z ich pozemku.

4. Žalovaní vo vyjadrení k dovolaniu žalobcov uviedli, že namietaný dovolací dôvod nie je vymedzenýspôsobom, aký vyžaduje zákon, a navyše žalobcovia namietajú okolnosti skutkového charakteru, prvýkrát prezentované až v dovolaní, preto na ne dovolací súd nemôže prihliadať. Navrhli, aby dovolací súd dovolanie žalobcov odmietol ako procesne neprípustné, alebo zamietol ako nedôvodné.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C.s.p.) strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C.s.p.) preskúmal, či sú dané procesné predpoklady pre uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu napadnutého rozhodnutia a dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne treba ako procesne neprípustné odmietnuť (§ 447 písm. f/ C.s.p.).

6. Žalobcovia prípustnosť svojho dovolania vyvodzovali z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p., podľa ktorého dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.

7. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).

8. Ak dovolateľ odôvodňuje prípustnosť svojho dovolania odklonom od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p., potom je povinný v dovolaní výslovne uviesť právne posúdenie odvolacieho súdu, ktoré považuje za nesprávne, konkretizovať, ako mal odvolací súd právnu otázku správne vyriešiť a zároveň musí špecifikovať ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, od ktorej sa mal podľa jeho názoru odvolací súd pri svojom rozhodovaní odkloniť (R 83/2018).

9. V prejednávanej veci žalobcovia, zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom, pri vymedzení dovolacieho dôvodu (nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom) spôsobom uvedeným v § 432 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p. nepostupovali, čo je zrejme dôsledkom toho, že dovolanie žalobcov je takmer v celom rozsahu doslovným opisom ich odvolania, pre ktoré ako riadny opravný prostriedok sa nevyžadujú tak prísne podmienky prípustnosti ako pre dovolanie, ktoré je mimoriadnym opravným prostriedkom. Žalobcovia v dovolaní vôbec nekonkretizovali právnu otázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, neuviedli, v čom nesprávnosť jej riešenia odvolacím súdom podľa ich názoru spočíva a ako mala byť táto otázka správne vyriešená, a ani nešpecifikovali konkrétnymi judikátmi, stanoviskami či rozhodnutiami ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu (porov. R 71/2018), od ktorej sa mal podľa ich názoru odvolací súd pri svojom rozhodovaní odkloniť, ale iba opätovne zopakovali vlastný pohľad na skutkový a právny stav veci. Len strohé konštatovanie, že konanie žalovaných bolo (podľa ich názoru) v rozpore s dobrými mravmi, a preto mal súd nariadiť odstránenie neoprávnenej stavby žumpy z ich pozemku, avšak bez nadväznosti na relevantnú právnu otázku (t. j. prečo v rozhodovanom spore bolo usporiadanie práv a povinností strán k neoprávnenej stavbe práve spôsobom uvedeným v § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka nesprávne a v čom sa takéto riešenie uvedenej právnej otázky odvolacím súdom odkláňa od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu) a na argumentáciu súdov oboch nižších inštancií o tom, prečo aplikácia ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v danom prípade neprichádzala do úvahy (porov. bod 30 a 31 rozsudku súdu prvej inštancie), nespĺňa zákonom stanovenú požiadavku kladenú na spôsob jeho vymedzenia v zmysle § 432 ods. 2 C.s.p. Samotné polemizovanie dovolateľov s právnymi názormi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu právnej otázky, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 C.s.p. Nedostatok tejto náležitosti Civilný sporový poriadok považuje za dôvod pre odmietnutie dovolania v zmysle § 447 písm. f/ C.s.p.

10. Vo vzťahu k argumentácii dovolateľov o účelnosti nariadenia odstránenia stavby žumpy z ich pozemku vzhľadom na výšku nákladov zriadenia novej žumpy podobných rozmerov sa žiada k uvedenému ešte dodať, že strana je povinná už v žalobe pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa sporu a pripojiť k nej dôkazy na ich preukázanie (§ 132 C.s.p.), resp. s ohľadom na princíp zákonnej koncentrácie konania je povinná tieto prostriedky procesného útoku či obrany uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 154 C.s.p.), pričom na neskôr uplatnené dôkazy a skutočnosti súd môže prihliadnuť len za splnenia zákonom stanovených podmienok (§ 366 a § 373 ods. 4 C.s.p.). Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia pred rozhodnutím o vyhlásení dokazovania za skončené uviedli, že okrem vyžiadania úplnej spisovej dokumentácie k stavebnému povoleniu a kolaudácii stavby nemajú žiadne ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania. Skutkovou okolnosťou a dôkazom o účelnosti nariadenia odstránenia stavby vzhľadom na výšku nákladov zriadenia novej stavby argumentovali prvýkrát až v odvolaní, a preto tak predstavujú prostriedok procesného útoku, ktorý nebol neuplatnený pred súdom prvej inštancie, pričom žalobcovia ani v odvolaní, ani v dovolaní neuvádzajú žiaden zo zákonných dôvodov (§ 366 C.s.p.), pre ktorý by bolo možné na túto novotu v konaní prihliadnuť, a takýto dôvod, ktorý by bránil žalobcom uvedené skutočnosti predostrieť už skôr, z obsahu spisu nevyplýva ani dovolaciemu súdu. Odvolací súd preto postupoval správne, ak na tieto skutočnosti neprihliadol. Z uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ na tento prostriedok procesného útoku nemohol prihliadnuť odvolací súd v opravnom konaní, nemôže naň prihliadnuť ani dovolací súd v mimoriadnom opravnom konaní, pretože inak by nastala celkom absurdná situácia, kedy by dovolací súd vykonával opravný prieskum konania a rozhodnutia odvolacieho súdu vo vzťahu k určitej argumentácii, hoci by však tento odvolací súd nemal žiaden dôvod, pre ktorý by sa mohol (a mal) touto argumentáciou zaoberať.

11. Pre prípad, že žalobcovia dovolací dôvod v zmysle § 432 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p. spájajú s vadou neúplne a nesprávne zisteného skutkového stavu, je potrebné poznamenať, že tieto námietky (vady) nemôžu byť relevantné pre založenie prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Námietka nevykonania všetkých navrhovaných dôkazov stranou alebo nesprávne zisteného skutkového stavu teda obsahovo nemôže naplniť predpoklady dovolacieho dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a požiadavky na jeho vymedzenie v zmysle § 432 C.s.p., čo má za následok odmietnutie dovolania dovolacím súdom v zmysle § 447 písm. f/ C.s.p.

12.1. Naostatok, dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie. Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. 12.2. Inými slovami, na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú teda povolané súdy prvej a druhej inštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací súd, ktorý je v zmysle § 442 C.s.p viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil odvolací súd, a jeho prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (porov. I. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f/ C.s.p., ktorá ale dovolateľmi v prejednávanej veci nebola namietaná, pričom dovolací súd je v súlade s dispozičnou zásadou v zmysle § 440 C.s.p. dovolacímidôvodmi viazaný, vrátane ich obsahového a rozsahového vymedzenia, a z iných než dovolateľmi namietaných dôvodov napadnuté rozhodnutie preskúmavať nemôže. 12.3. Nad rámec dovolacieho prieskumu však dovolací súd dopĺňa, že takéto vady v prejednávanej veci nezistil, pretože nevykonaním navrhovaného dôkazu by k porušeniu práva na spravodlivý proces mohlo dôjsť len vtedy, ak by záver o jeho nevykonaní bol zjavne neodôvodnený, chýbala by mu predchádzajúca racionálna úvaha vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania v jeho rámci, či ak by jeho nevykonaním bola strana postavená do podstatne nevýhodnejšej pozície ako druhá strana v konaní (I. ÚS 350/08), pričom podľa názoru dovolacieho súdu súdy oboch nižších inštancií primeraným spôsobom odôvodnili, prečo vykonanie dôkazu oboznámením sa s úplnou spisovou dokumentáciou k stavebnému povoleniu a kolaudácii stavby nepovažovali pre meritórne rozhodnutie - aj s ohľadom na stav už vykonaného dokazovania v konaní - za potrebné (porov. bod 25 rozsudku súdu prvej inštancie), a pokiaľ išlo o „nepravdivé tvrdenia“ znalkyne o nevyužívaní predmetnej parcely žalobcami uvádzané v jej odbornom stanovisku, túto námietku treba považovať za zmätočnú, lebo predmetom dovolacieho prieskumu nie je odborné stanovisko znalkyne, ale rozsudok odvolacieho súdu, ktorý tvorí s potvrdzovaným rozsudkom súdov prvej inštancie organickú (kompletizujúcu) jednotu, pričom súdy oboch nižších inštancií skutkový stav týkajúci sa predmetnej skutkovej okolnosti ustálili v súlade so žalobcami prezentovaným riešením (porov. bod 27 rozsudku súdu prvej inštancie), a teda z dovolania žalobcov nie je zrejmé, akú nesprávnosť v tejto súvislosti rozhodnutiam súdov vytýkajú.

13. Konkludujúc uvedené dovolací súd uzatvára, že vymedzenie dovolacieho dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, aké žalobcovia predkladajú vo svojom dovolaní a aké z jeho obsahu (§ 124 ods. 1 C.s.p.) možno vyvodiť, nezodpovedá spôsobu vymedzenia v zmysle § 431 až § 435 C.s.p. Absenciu takej náležitosti považuje Civilný sporový poriadok za dôvod pre odmietnutie dovolania v zmysle § 447 písm. f/ C.s.p. Z tohto dôvodu dovolací súd dovolanie žalobcov ako procesne neprípustné odmietol.

14. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 druhá veta C.s.p.). O výške náhrady trov dovolacieho konania žalovaných rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

15. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.