UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne S., bývajúcej v X., zastúpenej Mgr. Jurajom Berčom, advokátom v Spišskej Novej Vsi, Zimná 59, proti žalovanému Spoločenstvu vlastníkov bytov JANTÁR, Levoča, Sídlisko Pri prameni 16, IČO: 37 963 239, zastúpenému Mgr. Adriánom Bobkom, advokátom v Poprade, Námestie sv. Egídia 78, o náhradu nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 10 C 203/2015, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 6. júna 2017 sp. zn. 5 Co 290/2016, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom z 21. apríla 2016 č.k. 10 C 203/2015-80 zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala uloženia povinnosti žalovanému písomne sa jej ospravedlniť oznamom zverejneným v televízii TA3 a TV JOJ za neoprávnený zásah do jej osobnostných práv spočívajúci v nadmernom hluku z kotolne a zároveň zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 29 020,- eur s príslušenstvom. Právne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil § 11, § 13 Občianskeho zákonníka, vecne tým, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovanému bola rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 9 C 200/2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1 Co 533/2013 uložená povinnosť zdržať sa obťažovania matky žalobkyne hlukom z prevádzky kotolne a vedie sa exekučné konanie, v ktorom je ustanovený znalec na posúdenie, či došlo k zníženiu hlučnosti kotolne. Žalobkyňa sa domáha v tomto konaní ospravedlnenia a nemajetkovej ujmy z dôvodu týrania žalovaným nadmerným hlukom z kotolne, pričom z obsahu žaloby aj vykonaného dokazovania vyplýva, že sa domáha prešetrenia správnosti kontrolného znaleckého posudku, správnosti umiestnenia kotolne v spojení so zistením, či sa nejedná o čiernu stavbu a poukazuje na správanie sa vlastníkov bytov v bytovom dome voči svojej osobe. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalovaný bol zriadený na správu domu, zastupuje všetkých vlastníkov bytov v bytovom dome a nie je zodpovedný za ich správanie, pričom predmetom tohto sporu nie sú vzájomné vzťahy vlastníkov bytov. Znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že hluk v byte spôsobuje prevádzkakotolne, pričom najvyššiu prípustnú hladinu presahuje nevýrazne len veľmi krátko v noci a intenzita hluku podľa správy z regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Poprade nie je spôsobilá privodiť zdravotné problémy a nejedná sa o neoprávnený zásah, pretože na zriadenie kotolne bolo vydané stavebné povolenie. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že konanie žalovaného nevykazuje znaky neoprávneného zásahu do osobnostných práv žalobkyne, žalovaný hlučnosťou kotolne neznižuje dôstojnosť a vážnosť žalobkyne, zásah nie je neoprávnený a objektívne nie je spôsobilý privodiť žalobkyni závažnú ujmu. V konaní tak nebola splnená základná podmienka a to zásah do osobnej integrity žalobkyne zo strany žalovaného, preto návrh v celom rozsahu zamietol a odôvodnil, prečo neakceptoval návrhy žalobkyne na doplnenie dokazovania. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil poukazom na § 142 ods. 1, § 150 ods. 1 O.s.p.
2. Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalobkyne rozsudkom zo 6. júna 2017 sp. zn. 5 Co 290/2016 rozsudok súdu prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Uviedol, že sa plne stotožnil so záverom vysloveným v napadnutom rozsudku, rozsudok je vecne správny, rovnako aj jeho dôvody, preto sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, na čom nič nemení ani odvolanie, v ktorom sa iba opakujú skutočnosti uvádzané počas konania na súde prvej inštancie a s ktorými sa súd výstižne a presvedčivo vyporiadal. Napadnutý rozsudok zodpovedá aj požiadavkám vyplývajúcim z § 157 ods. 2 O.s.p. a zásadám súdnej praxe, preto nie je nepreskúmateľný, ani arbitrárny. Vo vzťahu k namietanému nedostatočne vykonanému dokazovaniu súdom prvej inštancie uviedol, že súd správne nevykonal žalobkyňou označené dôkazy z dôvodov ktoré uviedol v odôvodnení svojho rozsudku a tiež so zreteľom na to, že skutkový stav bol dostatočne zistený z vykonaných dôkazov. Všetky skutkové zistenia na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke sú správne, lebo majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalobkyňou uvedené skutočnosti v odvolaní neumožňujú záver o existencii tvrdeného odvolacieho dôvodu. Súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil § 396 ods. 1 a § 257 C.s.p.
3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa, ktorá prípustnosť dovolania vyvodzovala z § 420 písm. f/ C.s.p. Navrhla napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Naplnenie dôvodu dovolania v zmysle § 420 písm. f/ C.s.p. videla v tom, že skúmanie intenzity hluku z kotolne a jeho vplyvu na osobnosť žalobkyne malo byť kľúčovým podkladom na rozhodnutie v danej veci, súd však takéto dokazovanie odmietol. Nestotožňuje sa so závermi súdov, že zásah do osobnostných práv žalobkyne spôsobený hlukom z kotolne nie je zásahom neoprávneným a nie je spôsobilý privodiť žalobkyni závažnú ujmu a nesúhlasí s tvrdením súdu, že nadmerný hluk existoval iba v noci a v krátkom trvaní. Žalobkyňa je presvedčená, že v prípade vykonania ňou navrhovaných dôkazov by bolo zachované jej právo na spravodlivý proces, čo sa týka aj nevykonania dokazovania nahrávkami z relácie Reflex. Rozhodnutie bez vykonania ňou navrhovaného dokazovania považuje za nedostatočné a arbitrárne.
4. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol dovolanie zamietnuť z dôvodu, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a správne rozhodol keď žalobu zamietol, pretože v konaní nebolo preukázané, že by došlo k zásahu do osobnej integrity žalobkyne. V súvislosti s dovolacím konaním si uplatnil právo na náhradu trov konania.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C.s.p.) strana sporu zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 C.s.p.), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.), skúmal prípustnosť dovolania bez nariadenia pojednávania (§ 443 C.s.p.) a dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne treba odmietnuť.
6. Aj po zmene právnej úpravy civilného sporového konania (vrátane dovolacieho konania), ktorú priniesol C.s.p. v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou, treba dovolanie naďalej považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporovéhokonania osobitné postavenie. Dovolanie aj podľa novej právnej úpravy nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (k tomu porovnaj napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 113/2012, 2 Cdo 132/2013, 3 Cdo 18/2013, 4 Cdo 280/2013, 5 Cdo 275/2013, 6 Cdo 107/2012 a 7 Cdo 92/2012).
7. Dovolací súd už v rozhodnutiach vydaných do 30. júna 2016 opakovane vyjadril záver aktuálny aj v súčasnosti, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania. Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, je otázkou zákonnosti a jej riešenie patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (m. m. napr. IV. ÚS 35/02, II. ÚS 324/2010, III. ÚS 550/2012).
8. Pri uplatnení tézy vyplývajúcej z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej rozhodnutia súdov predstavujúce res iudicata „majú zostať nedotknuté“, je potrebné na možnosť prelomenia záväznosti a nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí hľadieť ako na krajnú výnimku z tejto zásady. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých sa môže táto výnimka uplatniť, nemožno v žiadnom prípade interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad (k tomu porovnaj napríklad rozhodnutia dovolacieho súdu 1 Cdo 348/2013, 3 Cdo 357/2016). V súlade s tým aj odborná právnická literatúra konštatuje, že „narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím) musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti - to platí o všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch“ (por. publikáciu Civilný sporový poriadok, Nakladatelství C. H. Beck, Praha, 2016, na str. 1326).
9. Naďalej je tiež plne opodstatnené konštatovanie, že ak by dovolací súd bez ohľadu na neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane (por. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 172/03).
10. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 C.s.p. je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 C.s.p.
11. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 C.s.p.). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 C.s.p.). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ C.s.p., je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 C.s.p. v spojení s § 431 ods. 1 C.s.p. a § 432 ods. 1 C.s.p.). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.
12. Podstatnou zmenou oproti právnej úprave účinnej do 30. júna 2016 je, že zákon už nestanovuje povinnosť (ani možnosť) dovolacieho súdu ex offo skúmať, či v konaní došlo k procesným vadám tejto povahy. Vzhľadom na viazanosť dovolacím dôvodom sa dovolací súd zameriava výlučne na skúmanie existencie tej vady zmätočnosti, ktorá bola uplatnená v dovolaní. Pritom aj naďalej platí, že pre záver o prípustnosti dovolania z dôvodu zmätočnosti nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (por. napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 127/2012, 2 Cdo 609/2015, 3 Cdo 29/2016, 4 Cdo 133/2015, 5 Cdo 467/2014, 6 Cdo 5/2014, 7 Cdo 7/2016, 8 Cdo 450/2015).
13. Podľa § 420 C.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
14. V danom prípade žalobkyňa uplatnila dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f/ C.s.p., podľa ktorého je dovolanie prípustné (proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí), ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolateľka existenciu tejto vady konania vidí predovšetkým v tom, že tak súd prvej inštancie ako aj odvolací súd nevykonali ňou navrhované dôkazy - výsluchy navrhovaných svedkov, spis stavebného úradu Mesta Levoča, nahrávky z relácie Reflex, správu Regionálneho úradu verejného zdravotníctva a pod.
15. Odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle § 420 písm. f/ C.s.p. sa rozumie nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných práv účastníka občianskeho súdneho konania (napr. práva zúčastniť sa na pojednávaní, vyjadrovať sa k veci, navrhovať dôkazy, podať opravný prostriedok alebo vyjadrenie, v stanovenej lehote urobiť procesný úkon a pod). V prejednávanej veci z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobkyni bolo niektoré z týchto práv odňaté.
16. Žalobkyňa namieta vady súvisiace s dokazovaním. Dokazovanie je časť občianskeho súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci (por. § 187 ods. 1, 2 C.s.p.). Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (por. § 120 ods. 1 O.s.p., teraz § 185 C.s.p.), a nie účastníkov konania. Postup súdu, ktorý v priebehu konania nevykonal všetky účastníkom navrhované dôkazy, nezakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 420 písm. f/ C.s.p., lebo týmto postupom súd neznemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Prípustnosť dovolania v zmysle tohto ustanovenia nie je spôsobilé založiť ani nesprávne vyhodnotenie dôkazov, pretože do obsahu práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97).
17. V prejednávanej veci odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C.s.p., keď napadnutý rozsudok považoval vo výroku za vecne správny a v celom rozsahu sa stotožnil aj s jeho odôvodnením. Nebol preto dôvod na opakovanie, či dopĺňanie dokazovania vykonaného už súdom prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 384 ods. 1, 2 C.s.p.
18. Vzhľadom na uvedené dovolací súd uzatvára, že dovolateľka neopodstatnene tvrdí, že súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalobkyne proti rozsudku krajského súdu nie je podľa § 420 písm. f/ C.s.p. dôvodné, preto ho ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, odmietol (§ 447 písm. c/ C.s.p.).
19. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C.s.p.). O výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie.
20. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.