Najvyšší súd Slovenskej republiky
4 Cdo 200/2015
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne L., so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej Advokátskou kanceláriou C., so sídlom v B., IČO: X., proti žalovanému J.,
bývajúcemu v R., o zaplatenie 14,27 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde
Revúca pod sp. zn. 3 Ro 68/2013, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu
v Banskej Bystrici z 10. októbra 2014 sp. zn. 13 Co 989/2014, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Revúca uznesením z 10. júna 2014, č.k. 3 Ro 68/2013-23, zastavil
konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku zo žaloby [§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“)]. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa.
Uznesením z 10. októbra 2014, sp. zn. 13 Co 989/2014, Krajský súd v Banskej
Bystrici napadnuté uznesenie potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.), keď sa v celom rozsahu stotožnil
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatoval správnosť jeho dôvodov.
Proti uvedenému uzneseniu podala žalobkyňa dovolanie s tým, že jej v konaní bola
odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). V danom prípade bolo podľa nej
potrebné vychádzať z toho, že žaloba bola podaná už v roku 2006, preto v roku 2013
už nebola povinná zaplatiť súdny poplatok za žalobu. Ak súd napriek tomu konanie zastavil, odňal žalobkyni možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Vzhľadom
na to dovolateľka žiadala zrušiť obe rozhodnutia súdov nižšieho stupňa a vec vrátiť
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podala včas žalobkyňa zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), skúmal, či tento opravný
prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom
ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho
istého dovolateľa – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. 3 Cdo 331/2013,
3 Cdo 335/2013, 3 Cdo 336/2013, 3 Cdo 338/2013, 3 Cdo 340/2013, 3 Cdo 341/2013,
3 Cdo 350/2013, 3 Cdo 355/2013, 1 Cdo 294/2013, 4 Cdo 79/2014, 5 Cdo 416/2013,
5 Cdo 434/2013, 6 Cdo 38/2014, 7 Cdo 60/2014, 8 Cdo 98/2014. Dovolací súd
sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu
stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.
Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne podľa § 237 a 239 O.s.p. v znení účinnom
do 31. decembra 2014 prípustné nie je, najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. júna 2015
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová