Najvyšší súd
4 Cdo 195/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ V. S., bývajúceho v T., právne zastúpeného Mgr. R. P., advokátkou so sídlom v B., 2/ V. S., bývajúceho v T. a 3/ T. S., bývajúceho v G., právne zastúpeného Mgr. R. P., advokátkou so sídlom v B.,
proti žalovaným 1/ K.O., právne zastúpenej JUDr. L. K., advokátom so sídlom v Š.,
2/ M. P., bývajúcej v K., 3/ J. S., bývajúcej v K., 4/ G. B., bývajúcemu v Š., 5/ V. M.,
bývajúcej v G., 6/ J. P., bývajúcemu v K., 7/ F. P., bývajúcemu v K., 8/ M. S., bývajúcej
v K., 9/ V. H., bývajúcej v B., 10/ I. S., bývajúcemu v K., 11/ J. S., bývajúcemu v B., 12/ A.
V., bývajúcej v K., o návrhu na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a o prikázanie
nehnuteľností do vlastníctva žalobcov, vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn.
25 C 273/2008, o dovolaniach žalobcov 1/ a 3/ proti rozsudku Krajského súdu v Trnave
z 18. júla 2012, sp. zn. 24 Co 173/2012, takto
r o z h o d o l :
Dovolacie konanie o dovolaní žalobcu 1/ z a s t a v u j e .
Dovolanie žalobcu 3/ o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Galanta rozsudkom z 27. septembra 2010, č. k. 25 C 273/2008-317,
žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobcov 1/ až 3/ zaviazal zaplatiť spoločne a nerozdielne
náhradu trov konania žalovanému 1/ v sume 813,46 Eur k rukám právneho zástupcu do troch
dní a ostatným žalovaným náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia 1/ až 3/ odvolanie, v ktorom navrhli
napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Alternatívne navrhli určiť
neplatnosť osvedčenia N X. z 3. októbra 2006, vydaného notárom JUDr. K. zo Š., neplatnosť
darovacej zmluvy z 23. marca 2007 medzi F. P., J. P. a K.O., vrátane dodatku č. 1 z 3. mája
2007, ktorým sa mení a dopĺňa darovacia zmluva spísaná 23. marca 2007, neplatnosť Dohody
o zrušení a vyporiadní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam z 10. septembra 2007
uzavretej medzi S. M., rod. H., H. V., rod. S., S. I., S. J., V. A., rod. S. a K.O., IČO : X.,
neplatnosť návrhu na vklad vlastníckeho práva z 10. septembra 2007 podaného na Katastrálny
úrad v N., Správa katastra v Š., ktorý bol vypracovaný na základe Dohody o zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam z 10. septembra 2007.
Žalobcovia 1/ až 3/ ďalej navrhli, aby súd prikázal do ich podielového spoluvlastníctva
v podiely 1/3 celkovú výmeru pozemkov X. m2, ktoré sú zapísané na LV č. X., k. ú. K. ako
parcela číslo X. - zastavané plochy o výmere X. m2, parcela číslo X. - záhrada o výmere X. m2
a parcela číslo X. - dvor o výmere X. m2.
Krajský súd v Trnave rozsudkom z 18. júla 2012, sp. zn. 24 Co 173/2012, rozsudok
súdu prvého stupňa potvrdil, žalovaným 2/ až 12/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal a žalobcov 1/ až 3/ zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 74,61 Eur k rukám právneho zástupcu žalovaného 1/ do troch
dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rozsudok krajského súdu nadobudol
právoplatnosť 26. júla 2012.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal 2. augusta 2012 na súde prvého stupňa
žalobca 1/ dovolanie, v ktorom navrhol rozsudky odvolacieho súdu ako aj súdu prvého stupňa
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania
vyvodil z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. (t. j., že mu postupom súdu bola odňatá možnosť
konať pred súdom) a dôvodnosť dovolania z ustanovení § 241 ods. 2 písm. a/ a c/ O.s.p.
(t. j., že v konaní došlo k vadám podľa § 237 a že rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci).
Podaním doručeným súdu prvého stupňa 20. novembra 2012 vzal žalobca 1/
dovolanie späť s tým, že „naďalej zostáva účastníkom konania v dovolaní T. S. zastúpený
V. S.“.
Podľa § 243b ods. 5 (veta druhá) O.s.p. ak dovolateľ vezme dovolanie späť, dovolací
súd konanie uznesením zastaví.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) so zreteľom
na dispozitívny úkon žalobcu 1/, ktorým vzal podané dovolanie späť, konanie o dovolaní
žalobcu 1/ podľa citovaného ustanovenia zastavil.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie aj žalobca 3/ (v spise
na č. l. 382 a nasl.). Jeho dovolanie bolo doručené súdu prvého stupňa 22. januára 2013.
Aj žalobca 3/ v dovolaní navrhol rozsudky odvolacieho súdu ako aj súdu prvého stupňa zrušiť
a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania žalobca 3/ vyvodil
z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. (t. j., že mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať
pred súdom) a dôvodnosť dovolania z ustanovení § 241 ods. 2 písm. a/ až c/ O.s.p. (t. j., že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci).
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) pred
preskúmaním vecnej správnosti rozhodnutia najprv zisťoval včasnosť podania dovolania,
pričom dospel k záveru, že dovolanie žalobcu 3/ bolo podané oneskorene.
Podľa § 240 ods. 1 O.s.p. účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca
od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni.
Ak odvolací súd vydal opravné uznesenie, plynie táto lehota od doručenia opravného
uznesenia.
Podľa § 240 ods. 2 (veta prvá) O.s.p., zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1 nemožno
odpustiť.
Podľa § 57 ods. 2 O.s.p., lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov
sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo
ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca.
Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty
najbližší nasledujúci pracovný deň.
V preskúmavanej veci je z obsahu súdneho spisu zrejmé, že dovolaním napadnutý
rozsudok Krajského súdu v Trnave z 18. júla 2012, sp. zn. 24 Co 173/2012, nadobudol
právoplatnosť 26. júla 2012. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade nebolo vydané opravné
uznesenie a nepripadá teda do úvahy použitie ustanovenia § 240 ods. 1 (veta druhá) O.s.p.,
pripadol koniec jednomesačnej lehoty na podanie dovolania počítanej od nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia na nedeľu 26. augusta 2012. V zmysle § 57 ods. 2 (veta druhá)
O.s.p. sa koniec lehoty posunul na najbližší nasledujúci pracovný deň, t. j. na pondelok
27. augusta 2012. Dovolanie žalobcu 3/ však bolo podané (osobne na súde prvého stupňa) až
22. januára 2013, teda zjavne po uplynutí zákonom stanovenej jednomesačnej lehoty.
So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobcu 3/ podľa § 218 ods. 1
písm. a/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. odmietol ako oneskorene podané.
Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné v súvislosti s oboma
posudzovanými dovolaniami zdôrazniť, že žalobca 3/ síce považoval svoje podanie označené
ako dovolanie len za doplnenie (o vlastnoručný podpis – pozn. súdu) dovolania, ktoré
v zákonnej lehote podal žalobca 1/, no dovolací súd posudzoval dovolanie žalobcu 3/
samostatne a to z dôvodu, že zo samotného textu dovolania žalobcu 1/ nevyplývalo, že by
žalobca 1/ dovolanie podával aj v mene žalobcov 2/ a 3/ ako ich splnomocnený zástupca.
Práve naopak, z textu dovolania žalobcu 1/ je evidentne zrejmé, že toto dovolanie podal
žalobca 1/ iba vo svojom mene. Vyplýva to jednak z použitého slovného spojenia „...podávam
dovolanie...“, tiež zo skutočnosti, že v celom texte dovolania žalobcu 1/ sa neuvádza žiadna
zmienka o tom, že by žalobca 1/ toto dovolanie podával aj v mene žalobcov 2/ a 3/ ako ich
splnomocnený zástupca a nakoniec aj zo samotného signovania tohto dokumentu
žalobcom 1/, navyše plné moci udelené žalobcami 2/ a 3/ pre žalobcu 1/ (v spise na č. l. 51
a 52) sa vzťahovali len na konanie pred súdom prvého a druhého stupňa (t. j. len na tzv.
základné konanie – pozn. súdu) a teda neoprávňovali žalobcu 1/ k podaniu dovolania
a v nadväznosti na uvedené potom ani nenastala povinnosť súdu odstraňovať vady dovolania
podľa § 241 O.s.p. vo vzťahu k žalobcovi 3/.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
(s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie
odseku 2 tohto ustanovenia, pretože trovy žalovaného 1/ vzniknuté v súvislosti s jeho vyjadrením k dovolaniu nepovažoval vzhľadom na jeho neprípustnosť za potrebné na účelné
bránenie práva a žalovaným 2/ až 12/ žiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. septembra 2013
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r. predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová