Najvyšší súd  

4 Cdo 195/2013

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ V. S., bývajúceho v T., právne zastúpeného Mgr. R. P., advokátkou so sídlom v B., 2/ V. S., bývajúceho v T. a 3/ T. S., bývajúceho v G., právne zastúpeného Mgr. R. P., advokátkou so sídlom v B.,

proti žalovaným 1/ K.O., právne zastúpenej JUDr.   L.   K.,   advokátom   so   sídlom   v   Š.,  

2/ M. P., bývajúcej v K., 3/ J. S., bývajúcej v K., 4/ G. B., bývajúcemu v Š., 5/ V. M.,

bývajúcej v G., 6/ J. P., bývajúcemu v K., 7/ F. P., bývajúcemu v K., 8/ M. S., bývajúcej

v K., 9/ V. H., bývajúcej v B., 10/ I. S., bývajúcemu v K., 11/ J. S., bývajúcemu v B., 12/ A.

V., bývajúcej v K., o návrhu na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a o prikázanie

nehnuteľností do vlastníctva žalobcov, vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn.  

25 C 273/2008, o dovolaniach žalobcov 1/ a 3/ proti rozsudku Krajského súdu v Trnave  

z 18. júla 2012, sp. zn. 24 Co 173/2012, takto

r o z h o d o l :

Dovolacie konanie o dovolaní žalobcu 1/ z a s t a v u j e .

Dovolanie žalobcu 3/ o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Galanta rozsudkom z 27. septembra 2010, č. k. 25 C 273/2008-317,

žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobcov 1/ až 3/ zaviazal zaplatiť spoločne a nerozdielne

náhradu trov konania žalovanému 1/ v sume 813,46 Eur k rukám právneho zástupcu do troch

dní a ostatným žalovaným náhradu trov konania nepriznal.

Proti   tomuto   rozsudku   podali   žalobcovia   1/ až 3/   odvolanie,   v ktorom   navrhli

napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Alternatívne navrhli určiť

neplatnosť osvedčenia N X. z 3. októbra 2006, vydaného notárom JUDr. K. zo Š., neplatnosť

darovacej zmluvy z 23. marca 2007 medzi F. P., J. P. a K.O., vrátane dodatku č. 1 z 3. mája

2007, ktorým sa mení a dopĺňa darovacia zmluva spísaná 23. marca 2007, neplatnosť Dohody

o zrušení a vyporiadní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam z 10. septembra 2007

uzavretej medzi S. M., rod. H., H. V., rod. S., S. I., S. J., V. A., rod. S. a K.O., IČO : X.,

neplatnosť návrhu na vklad vlastníckeho práva z 10. septembra 2007 podaného na Katastrálny

úrad v N., Správa katastra v Š., ktorý bol vypracovaný na základe Dohody o zrušení a

vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam z 10. septembra 2007.

Žalobcovia 1/ až 3/ ďalej navrhli, aby súd   prikázal do ich podielového spoluvlastníctva

v podiely 1/3 celkovú výmeru pozemkov X. m2, ktoré sú zapísané na LV č. X., k. ú. K. ako

parcela číslo X. - zastavané plochy o výmere X. m2, parcela číslo X. - záhrada o výmere X. m2

a parcela číslo X. - dvor o výmere X. m2.

Krajský súd v Trnave rozsudkom z 18. júla 2012, sp. zn. 24 Co 173/2012, rozsudok

súdu prvého stupňa potvrdil, žalovaným 2/ až 12/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal a žalobcov 1/ až 3/ zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov

odvolacieho konania vo výške 74,61 Eur k rukám právneho zástupcu žalovaného 1/ do troch

dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rozsudok krajského súdu nadobudol  

právoplatnosť 26. júla 2012.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal 2. augusta 2012 na súde prvého stupňa  

žalobca 1/ dovolanie, v ktorom navrhol rozsudky odvolacieho súdu ako aj súdu prvého stupňa

zrušiť   a   vec   vrátiť   súdu   prvého   stupňa   na   ďalšie   konanie.   Prípustnosť   dovolania  

vyvodil z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. (t. j., že mu postupom súdu bola odňatá možnosť

konať pred súdom) a dôvodnosť dovolania z ustanovení § 241 ods. 2 písm. a/ a c/ O.s.p.  

(t. j., že v konaní došlo k vadám podľa § 237 a že rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci).

Podaním doručeným súdu prvého stupňa 20. novembra 2012 vzal žalobca 1/

dovolanie späť s tým, že „naďalej zostáva účastníkom konania v dovolaní T. S. zastúpený  

V. S.“.

Podľa § 243b ods. 5 (veta druhá) O.s.p. ak dovolateľ vezme dovolanie späť, dovolací

súd konanie uznesením zastaví.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) so zreteľom

na dispozitívny úkon žalobcu 1/, ktorým vzal podané dovolanie späť, konanie o dovolaní

žalobcu 1/ podľa citovaného ustanovenia zastavil.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie aj žalobca 3/ (v spise  

na č. l. 382 a nasl.). Jeho dovolanie bolo doručené súdu prvého stupňa 22. januára 2013.  

Aj žalobca 3/ v dovolaní navrhol rozsudky odvolacieho súdu ako aj súdu prvého stupňa zrušiť

a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania žalobca 3/ vyvodil

z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. (t. j., že mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať

pred súdom) a dôvodnosť dovolania z ustanovení § 241 ods. 2 písm. a/ až c/ O.s.p. (t. j., že  

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) pred

preskúmaním vecnej správnosti rozhodnutia najprv zisťoval včasnosť podania dovolania,

pričom dospel k záveru, že dovolanie žalobcu 3/ bolo podané oneskorene.

Podľa § 240 ods. 1 O.s.p. účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca  

od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni.

Ak odvolací súd vydal opravné uznesenie, plynie táto lehota od doručenia opravného

uznesenia.  

Podľa § 240 ods. 2 (veta prvá) O.s.p., zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1 nemožno

odpustiť.

Podľa § 57 ods. 2 O.s.p., lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov  

sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo  

ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca.

Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty

najbližší nasledujúci pracovný deň.

V preskúmavanej veci je z obsahu súdneho spisu zrejmé, že dovolaním napadnutý  

rozsudok Krajského súdu v Trnave z 18. júla 2012, sp. zn. 24 Co 173/2012, nadobudol

právoplatnosť 26. júla 2012. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade nebolo vydané opravné

uznesenie a nepripadá teda do úvahy použitie ustanovenia § 240 ods. 1 (veta druhá) O.s.p.,

pripadol koniec jednomesačnej lehoty na podanie dovolania počítanej od nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia na nedeľu 26. augusta 2012. V zmysle § 57 ods. 2 (veta druhá)

O.s.p. sa koniec lehoty posunul na najbližší nasledujúci pracovný deň, t. j. na pondelok  

27. augusta 2012. Dovolanie žalobcu 3/ však bolo podané (osobne na súde prvého stupňa) až

22. januára 2013, teda zjavne po uplynutí zákonom stanovenej jednomesačnej lehoty.  

So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobcu 3/ podľa § 218 ods. 1  

písm. a/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. odmietol ako oneskorene podané.

Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné v súvislosti s oboma

posudzovanými dovolaniami zdôrazniť, že žalobca 3/ síce považoval svoje podanie označené

ako dovolanie len za doplnenie (o vlastnoručný podpis – pozn. súdu) dovolania, ktoré

v zákonnej lehote podal žalobca 1/, no dovolací súd posudzoval dovolanie žalobcu 3/

samostatne a to z dôvodu, že zo samotného textu dovolania žalobcu 1/ nevyplývalo, že by

žalobca 1/ dovolanie podával aj v mene žalobcov 2/ a 3/ ako ich splnomocnený zástupca.

Práve naopak, z textu dovolania žalobcu 1/ je evidentne zrejmé, že toto dovolanie podal

žalobca 1/ iba vo svojom mene. Vyplýva to jednak z použitého slovného spojenia „...podávam

dovolanie...“, tiež zo skutočnosti, že v celom texte dovolania žalobcu 1/ sa neuvádza žiadna

zmienka o tom, že by žalobca 1/ toto dovolanie podával aj v mene žalobcov 2/ a 3/ ako ich

splnomocnený   zástupca   a   nakoniec   aj   zo   samotného   signovania   tohto   dokumentu  

žalobcom 1/, navyše plné moci udelené žalobcami 2/ a 3/ pre žalobcu 1/ (v spise na č. l. 51  

a 52) sa vzťahovali len na konanie pred súdom prvého a druhého stupňa (t. j. len na tzv.

základné konanie – pozn. súdu) a teda neoprávňovali žalobcu 1/ k podaniu dovolania

a v nadväznosti na uvedené potom ani nenastala povinnosť súdu odstraňovať vady dovolania

podľa § 241 O.s.p. vo vzťahu k žalobcovi 3/.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.  

(s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie

odseku 2 tohto ustanovenia, pretože trovy žalovaného 1/ vzniknuté v súvislosti s jeho vyjadrením k dovolaniu nepovažoval vzhľadom na jeho neprípustnosť za potrebné na účelné

bránenie práva a žalovaným 2/ až 12/ žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom  

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. septembra 2013  

  JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.   predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová