4 Cdo 192/2009

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu JUDr. M. O., advokáta v B., proti žalovanej Ing. J. H., bývajúcej v B., o zaplatenie 331,94 € (10 000,-- Sk)   s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 18 C 57/2007,   o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 19. septembra 2008 sp.zn.   5 Co 193/08 rozhodol t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave   z 19. septembra 2008 sp.zn. 5 Co 193/08 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave označeným uznesením odmietol odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo 6. marca 2008 č.k. 18 C 57/2007-98, ktorým zamietol jeho žalobu, ktorou sa domáhal, aby žalovaná bola zaviazaná na zaplatenie   10 000,-- Sk (odmena za poskytnuté právne služby). Odmietnutie odvolania odôvodnil jeho oneskoreným podaním. Uviedol, že zásielka s napadnutým rozsudkom doručovaná žalobcovi bola po prvom neúspešnom pokuse o doručenie, ku ktorému došlo 9. apríla 2008 uložená   na pošte 10. apríla 2008, keď ani opakovaný pokus o doručenie uskutočnený v tento deň nebol úspešný. Pretože žalobca si rozsudok v lehote troch dní od uloženia zásielky   s predmetným rozhodnutím nevyzdvihol, nastali u neho účinky doručenia tohto rozsudku   v pondelok 14. apríla 2008 a tak odvolacia lehota žalobcovi uplynula 29. apríla 2008. Pokiaľ žalobca odvolanie podal osobne na súde prvého stupňa 6. mája 2008 podal ho oneskorene. Preto odvolací súd jeho odvolanie ako oneskorene podané odmietol (§ 218 ods. 1 písm.a/ O.s.p.). Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania   (§§ 224 ods. 1, 146 ods. 1 O.s.p.).

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie žalobca, keď namietal nesprávne posúdenie včasnosti ním podaného odvolania odvolacím súdom, v dôsledku čoho došlo k odňatiu možnosti pred súdom konať (§ 237 písm.f/ O.s.p.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie bolo podané včas účastníkom konania, preskúmal napadnuté uznesenie a dospel   k záveru, že dovolanie je dôvodné.

Podľa § 236 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu v ustanoveniach § 237 a § 239 O.s.p.

Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v § 237 O.s.p. K týmto vadám prihliada dovolací súd – ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom   z úradnej povinnosti (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.).

Podľa § 237 písm.f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.). Takýmto procesným právom účastníka je i to, aby rozhodnutie súdu prvého stupňa, s ktorým nesúhlasí bolo na základe jeho odvolania preskúmané odvolacím súdom. K odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádzala, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím môže byť aj uznesenie o odmietnutí odvolania z dôvodu jeho oneskorenosti, ak záver súdu o otázke včasnosti podaného dovolania je nesprávny, alebo je predčasný a teda rovnako nesprávny, pretože nebolo zistené, či odvolaním napadnuté rozhodnutie bolo riadne doručené, resp. či pri jeho doručovaní bol dodržaný zákonný postup.

Podľa § 47 ods. 2 O.s.p. (v znení do 15. októbra 2008) ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znova v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte, alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku do troch dní od uloženia nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.

Zákonná konštrukcia umožňujúca náhradné doručenie v zmysle citovaného ustanovenia § 47 ods. 2 O.s.p. vychádza z toho, že adresát sa v dobe doručenia (t.j.   v konkrétny deň) skutočne zdržuje v mieste doručenia. Aj keď tento pojem nie je výslovne definovaný, zjavne sa jedná o miesto, kde by adresát mohol byť v rozhodnej dobe doručovateľom zastihnutý, a to buď priamo alebo aspoň prostredníctvom upovedomenia   o uložení zásielky, ak bolo urobené vhodným spôsobom.

Pri doručovaní poštou sa miesto, deň a spôsob doručenia preukazuje zásadne doručenkou, ktorú pošta vracia späť odosielateľovi (odosielajúcemu súdu). Príslušnou poštou vystavená doručenka zachytávajúca postup pri doručení vrátane údajov vyžadovaných ustanovením § 47 ods. 2 O.s.p. potvrdzuje to, čo je v nej uvedené. Tento dôsledok však môže nastať len vo vzťahu k tomu, čo je na doručenke skutočne uvedené. Pokiaľ doručenka neobsahuje údaj, že sa adresát v mieste doručenia zdržoval nie je osvedčené, že táto podmienka náhradného doručenia je splnená. V takom prípade je povinnosťou súdu vykonať šetrenie na zistenie jej splnenia, pričom nie je povinnosťou účastníka, ktorému bolo doručované navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho prípadného tvrdenia, že sa v čase doručovania v mieste doručenia nezdržiaval (účastník nemá povinnosť preukazovať opak toho, čo doručenka nepotvrdzuje). Záver súdu o účinnom náhradnom doručení bude možný len ak bude zistené, že adresát sa v mieste doručenia v čase doručovania zdržoval a mal tak reálnu možnosť dozvedieť sa, že bude vykonaný opätovný pokus o doručenie v deň a hodinu uvedenú v oznámení doručovateľa.

V preskúmavanej veci je z obsahu doručenky založenej v spise na č.l. 101 zrejmé, že obsahuje len údaje o tom, že neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie bol vykonaný 9. apríla 2008, opakované doručenie bolo vykonané 10. apríla 2008 a zásielka bola uložená na pošte 10. apríla 2008. Okolnosť, že sa adresát zásielky, žalobca, v mieste doručenia 9. apríla 2008 zdržoval doručenka nepotvrdzuje, pretože žiaden takýto údaj na nej uvedený nie je (doručenka neobsahuje predtlač so slovami „hoci sa v mieste doručenia zdržuje“). Za týchto okolností bolo povinnosťou odvolacieho súdu vykonať šetrenie   na zistenie tejto okolnosti. Odvolací súd síce vykonal pokus o takéto zistenie, no i napriek tomu, že mu žalobca oznámil, že pre odstup času sa nepamätá, kde sa zdržiaval v dňoch   9. a 10. apríla 2008, odvolací súd ďalšie šetrenie nevykonal a vo veci rozhodol odmietnutím odvolania žalobcu. Jeho rozhodnutie o odmietnutí odvolania nie je správne.

Ak teda odvolací súd odmietol odvolanie žalobcu ako oneskorene podané bez toho, aby boli splnené podmienky pre takéto rozhodnutie, odňal mu týmto rozhodnutím možnosť pred súdom konať v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p. v spojení s § 10 ods. 1, § 201 a § 212 a nasl. O.s.p.

So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 1 O.s.p. uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. júla 2009

  JUDr. Eva Sakálová, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová