Najvyšší súd  

4 Cdo 190/2010

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne MUDr. V. L., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. J. F., advokátkou so sídlom v B., proti žalovaným 1/ T., s.r.o. v likvidácii, so sídlom v T., 2/ M. S., bývajúcej v T., 3/ D. S., bývajúcemu v T., o zaplatenie   3 374,87 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 37 C 143/2007,

v konaní o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 9. februára 2010,

sp. zn. 10 Co 185/2009, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z   9. februára

2010, sp. zn. 10 Co 185/2009 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trnava rozsudkom z 23. februára 2009 č. k. 37 C 143/2007-173 zaviazal

žalovanú 1/ k povinnosti zaplatiť žalobkyni 3 374,87 € s 0,019 %-ným denným úrokom

z omeškania z tejto sumy od 2. apríla 2006 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti

rozsudku z titulu nezaplatenia nájomného za mesiac apríl 2006, ktoré nájomné bola žalovaná

1/ povinná platiť žalobkyni na základe Nájomnej zmluvy o nájme nebytových priestorov  

z 27. júna 2002 (ďalej len „nájomná zmluva“). Spolu so žalovanou 1/ zaviazal zaplatiť  

0,019 %-ný denný úrok z omeškania zo sumy 3 374,87 € od 2. apríla 2006 do zaplatenia aj

žalovanú 2/ a žalovaného 3/ a tiež ich zaviazal zaplatiť aj sumu 1 659,70 €, to všetko do troch

dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že zaplatením 1 659,70 € žalovanou 2/ zaniká jej

povinnosť a zaplatením 1 659,70 € žalovaným 3/ zaniká jeho povinnosť. Žalovaných 2/ a 3/

zaviazal k tejto povinnosti ako spoločníkov žalovanej 1/ z titulu ich ručenia za záväzky

žalovanej 1/ do výšky ich nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. Žalovaných

1/ až 3/ zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni aj trovy konania vo výške 386,54 €

a len žalovanú 1/ aj trovy konania vo výške 399,44 €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám jej právnej zástupkyne. Vykonaným dokazovaním mal prvostupňový súd

preukázané, že žalovaná 1/ napriek opakovaným výzvam žalobkyne neuhradila nájomné za

apríl 2006 na základe nájomnej zmluvy a žalovaní 2/ a 3/ ako jej spoločníci nemali splatenú

svoju časť vkladu do základného imania, a to každý v sume 1 659,70 €. Povinnosť žalovanej

1/ zaplatiť žalobkyni nájomné právne odôvodnil ustanoveniami § 488, § 489, § 494 a § 671

ods. 1 Občianskeho zákonníka, úroky z omeškania § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka

v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka a uloženú povinnosť žalovaným 2/ a 3/ § 106 Obchodného

zákonníka.

Na odvolanie všetkých účastníkov konania Krajský súd v Trnave rozsudkom  

z 9. februára 2010, sp. zn. 10 Co 185/2009 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že

k povinnosti zaplatiť žalobkyni 3 374,87 € s 0,019 %-ným denným úrokom z omeškania  

od 7. októbra 2006 do zaplatenia do troch dní zaviazal len žalovanú 1/ spolu s povinnosťou

zaplatiť žalobkyni i náhradu trov konania v sume 1 481,67 € k rukám jej právnej zástupkyne.

Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovaným 2/ a 3/ náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 106 Obchodného zákonníka, § 3 ods. 2 až 4 Zákona  

č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej len „zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov“), § 457, 458 ods. 1, § 517 ods. 1 a § 563 Občianskeho

zákonníka. Mal preukázané, že nájomná zmluva bola podľa § 3 ods. 4 zákona o nájme

a podnájme nebytových priestorov absolútne neplatnou, keďže neobsahovala všetky

náležitosti podľa § 3 ods. 3 tohto zákona, a to účel nájmu, na ktorú neplatnosť prihliadal

z úradnej povinnosti. Z tohto dôvodu bol potom podľa § 457 Občianskeho zákonníka každý

z účastníkov nájomnej zmluvy povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Odvolací

súd poukázal na § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa musí vydať všetko, čo

sa nadobudlo bezdôvodným obohatením a ak to nie je dobre možné, najmä preto, že

obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Žalovaná 1/ za tohto

stavu, keď užívala priestory žalobkyne bez právneho dôvodu, tak nebola povinná platiť

nájomné, ale mala povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie spočívajúce v neznížení jej

majetku o to, čo by inak musela na prenájom nebytových priestorov v apríli 2006 vynaložiť.

Za bezdôvodné obohatenie v takomto prípade považoval odvolací súd sumu bežného

(obvyklého) nájomného, ktorou bola v prejednávanej veci podľa jeho názoru prinajmenšom

suma požadovaná žalobkyňou. Pri určení splatnosti pohľadávky žalobkyne vychádzal z § 563

Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa  

po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. V preskúmavanom prípade mal odvolací súd

preukázané, že žalobkyňa vyzvala žalovanú 1/ na zaplatenie požadovanej sumy vo výpovedi

z nájmu, ktorú výpoveď žalovaná 1/ prevzala 5. októbra 2006. V súlade s § 563 Občianskeho

zákonníka, keď nesplnila svoj dlh prvý deň po tom, čo ju žalobkyňa požiadala o plnenie, teda

6. októbra 2006, od 7. októbra 2006 sa dostala do omeškania a žalobkyni patrí od tohto času

i úrok z omeškania. Zamietnutie žaloby voči žalovaným 2/ a 3/ krajský súd odôvodnil tým, že

v spoločnosti s ručením obmedzeným (ďalej len „s.r.o.“) sa obmedzená zodpovednosť

prejavuje v obmedzení zodpovednosti spoločníkov s.r.o. za záväzky s.r.o., ktorí ručia za

prípadné záväzky s.r.o. len do výšky nesplateného vkladu. Mal za to, že uvedený strop ručenia

spoločníka s.r.o. je absolútny a vzťahuje sa na súbor všetkých záväzkov s.r.o., preto  

pri posudzovaní možnosti uloženia povinnosti takémuto spoločníkovi, čo i len na čiastočné

splnenie záväzku s.r.o. nemá význam len výška nesplateného vkladu, ale aj posúdenie

okolnosti, či tu už neexistuje plnenie za spoločnosť, započítateľné na splatenie vkladu, alebo

za určitých okolností aj čo i len povinnosť na plnenie na základe právoplatného súdneho

rozhodnutia v rozsahu, ktorá možnosť ďalšieho trvania ručenia za záväzky spoločnosti

vylučuje ako v preskúmavanom prípade. Podľa názoru krajského súdu, ak by sa potom malo

bezvýhradne trvať na ukladaní povinností spoločníkom s.r.o. aj v tých prípadoch, v ktorých už

existuje prinajmenšom jedno súdne rozhodnutie vyčerpávajúce zákonom ustanovenú mieru

ručenia spoločníka (hoci ešte nebolo ani splnené, či nútené vymožené), viedlo by to

k pomerne absurdnej situácii, v ktorej by spoločníkovi s.r.o. s nesplateným vkladom mohla

byť povinnosť na zaplatenie sumy zodpovedajúcej jeho nesplatenému vkladu uložená

v konaní o prakticky každom záväzku s.r.o. a ručenie spoločníka s.r.o. by potom nebolo len

v rozsahu nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri, ale v rozsahu úhrnu

všetkých voči spoločníkovi prisúdených súm. Preto zistenie existencie právoplatného

a vykonateľného súdneho rozhodnutia ukladajúceho spoločníkovi s.r.o. plniť titulom ručenia

za záväzky s.r.o. bráni, aby z rovnakého dôvodu mohla byť uložená povinnosť aj v inom,

neskoršie skončenom konaní.

Proti tomuto rozhodnutiu podala dovolanie podľa § 238 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „O.s.p.“) žalobkyňa z dôvodov uvedených v § 241 ods. 2 písm. a/, b/ a c/

O.s.p. Z obsahu dovolania vyplýva, že namietala nesprávne právne posúdenie otázky ručenia

žalovaných 2/ a 3/ ako spoločníkov žalovanej 1/ za jej záväzky podľa § 106 Obchodného

zákonníka. Poukázala na to, že každý spoločník s.r.o. ručí za všetky záväzky s.r.o. do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. Zdôraznila, že práve

v obchodnom registri zapísaná skutočnosť je jedine právne relevantnou. Skúmať, či došlo

k platnému splateniu vkladu mohol podľa jej názoru len registrový súd v rámci rozhodovania

o povolení zápisu do obchodného registra. O tom, že (ne)bol vklad do spoločnosti riadne

splatený nemôže rozhodovať súd v spore o zaplatenie pohľadávky, ale registrový súd

v konaní podľa § 200a ods. 2 O.s.p. Preto ručenie spoločníka s.r.o. nezávisí na tom, akú

čiastku svojho vkladu do s.r.o. splatil, ale na tom, aká výška splatenia je zapísaná

v obchodnom registri. Pokiaľ splatenie vkladu spoločníka v dobe rozhodovania súdu prvého

stupňa nebolo zapísané do obchodného registra, súd prvého stupňa podľa jej názoru

nepochybil, keď žalobe vyhovel. Poukázala na to, že krajský súd musel v čase rozhodovania

o odvolaní vedieť, že v obchodnom registri je na žalovaných 2/ a 3/ ako spoločníkov

žalovanej 1/ stále zapísaná nesplatená časť u každého 50 000,-- Sk, teda 1 659,70 €.

Z uvedených dôvodov preto navrhla rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť  

na ďalšie konanie.

Žalovaní 1/ až 3/ vo vyjadrení k dovolaniu poukázali na to, že krajský súd vysvetlil

nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, hoci podľa ich názoru aj on prehliadol dojednanie v nájomnej zmluve o výške nájomného. V ďalšej časti svojho vyjadrenia sa

zaoberali len povinnosťou účastníkov nájomnej zmluvy navzájom si vrátiť všetko, čo podľa

neplatnej nájomnej zmluvy dostali.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.), po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241  

ods. 1 O.s.p.),   proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom  

(§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.)

preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 a 2 O.s.p.

a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom.

Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu

v ustanoveniach § 237 a § 238.

Podľa § 238 ods. 1 O.s.p., dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. O takýto rozsudok v danom

prípade ide.

Dovolací súd je podľa ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. viazaný rozsahom podaného

dovolania i uplatnenými dovolacími dôvodmi. Dovolacie dôvody, ktorými bolo dovolanie

odôvodnené, dovolací súd pritom neposudzuje podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale

podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích

návrhov len v prípadoch uvedených v § 242 ods. 2 O.s.p. Obligátorne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa

zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež inými vadami, pokiaľ mali za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Zákonné ustanovenie § 237 O.s.p. pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu

(rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je

postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka konať  

pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Dovolateľka síce v dovolaní všeobecne namietala ako dovolací dôvod vadu konania

podľa § 237 písm. f/ O.s.p., konkrétne však neuviedla k akej procesnej vade v konaní malo

dôjsť v zmysle tohto ustanovenia a existencia procesnej vady takejto povahy, ani ďalšie vady

podľa § 237 O.s.p. nevyšli v dovolacom konaní najavo.

Inou vadou konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), na ktorú musí dovolací súd

prihliadať aj vtedy, ak nie je dovolaním namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád

taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je

vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup

súdu v občianskom súdnom konaní. Dovolací súd sa vzhľadom na zákonnú povinnosť a tiež

vzhľadom na obsah dovolania, zaoberal i tým, či konanie bolo postihnuté vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Existencia ani takejto vady namietanej dovolateľkou (rovnako bez konkrétneho uvedenia) nevyšla

v dovolacom konaní najavo.

Dovolateľka ďalej namietala, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva  

na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). V ďalšom sa dovolací

súd zameral na posúdenie danosti tohto dovolacieho dôvodu.

Právne posúdenie veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym

právnym posúdením veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je omyl súdu pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd

použil iný právny predpis ako mal správne použiť, alebo aplikoval síce správny právny

predpis, ale nesprávne ho vyložil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky posudzoval opodstatnenosť dovolania žalobkyne

smerujúceho proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým tento súd zmenil rozsudok

súdu prvého stupňa tak, že žalobu voči žalovaným 2/ a 3/ zamietol.

Predmetom konania bolo žalobkyňou uplatnené i uloženie povinnosti zaplatiť nájomné z titulu nájomnej zmluvy tiež voči žalovaným 2/ a 3/ ako spoločníkom žalovanej 1/, ktorí  

zo zákona ručia za jej záväzky do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného

v obchodnom registri.

Okresný i krajský súd uvedenú otázku správne posudzovali podľa § 106 Obchodného

zákonníka, rozdielne ho ale vyložili. Okresný súd bol toho právneho názoru, že žalovaní 2/

a 3/, ktorí ako spoločníci žalovanej 1/ nemali podľa výpisu z obchodného registra splatenú

celú časť svojho vkladu, ručia za jej záväzky do výšky nesplateného vkladu zapísaného

v obchodnom registri, teda každý do výšky 1 659,70 €. Naproti tomu krajský súd mal za to, že

ručenie spoločníkov za záväzky spoločnosti do výšky nesplateného vkladu sa vzťahuje  

na súbor všetkých záväzkov s.r.o., preto pri posudzovaní uloženia povinnosti takémuto

spoločníkovi čo i len na čiastočné splnenie záväzku s.r.o. nemá význam len výška nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri, ale aj posúdenie okolnosti, či tu už

neexistuje plnenie za spoločnosť, započítateľné na splatenie vkladu, alebo povinnosť  

na plnenie daná právoplatným súdnym rozhodnutím v rozsahu, ktorá možnosť ďalšieho

trvania ručenia za záväzky s.r.o. vylučuje, hoci táto skutočnosť nebola ešte zapísaná

v obchodnom registri.  

Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, že rozsudok odvolacieho súdu

nemožno považovať za vecne správny.

Podľa § 56 ods. 6 prvej a druhej vety Obchodného zákonníka, ustanovenia upravujúce

jednotlivé formy spoločností ustanovujú, v akom rozsahu ručia spoločníci za záväzky

spoločnosti. Pre ich ručenie sa použijú ustanovenia o ručení (§ 303 a nasledujúce), pokiaľ

z iných ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné. Pri spoločnosti s ručením obmedzeným

iné vyplýva z § 106 Obchodného zákonníka.

Podľa § 106 Obchodného zákonníka, spoločnosť zodpovedá za porušenie svojich

záväzkov celým svojím majetkom. Spoločník ručí za záväzky spoločnosti do výšky svojho

nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. Plnenie za spoločnosť poskytnuté z dôvodu ručenia sa započítava na splatenie vkladu, inak môže spoločník požadovať náhradu

od spoločnosti. Ak nemôže dosiahnuť túto náhradu, môže požadovať náhradu od každého

z ostatných spoločníkov v rozsahu, v akom sa svojím vkladom podieľa na základnom imaní

spoločnosti.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že spoločnosť s ručením obmedzeným zodpovedá

za svoje záväzky celým svojím majetkom, teda neobmedzene. Jej spoločníci, ako subjekty

odlišné od samej spoločnosti, za záväzky spoločnosti ručia zo zákona taktiež celým svojím

majetkom, avšak len do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri.

Teda rozsah i čas ich ručenia je obmedzený. Rozsah do výšky ich nesplateného vkladu  

do s.r.o. zapísaného v obchodnom registri a čas do chvíle, keď spoločník splatí celý svoj

vklad a splnenie vkladovej povinnosti je zapísané do obchodného registra. Táto právna úprava

(hrozba plnenia ručiteľskej povinnosti) má motivovať spoločníkov splatiť svoj vklad  

do spoločnosti čo najskôr, čím sa tak zbavia hrozby plnenia svojej ručiteľskej povinnosti.

Skutočnosť, že rozhodujúci pre určenie rozsahu ručiteľskej povinnosti spoločníka je údaj o výške jeho splateného vkladu zapísaný v obchodnom registri, umožňuje veriteľom

spoločnosti, i   každému jednoducho si overiť, ktorý spoločník v akom rozsahu ručí za

záväzky spoločnosti a podľa toho sa domáhať splnenia svojich pohľadávok voči spoločnosti  

i od jednotlivých spoločníkov ako ručiteľov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že zápis splatenia vkladu v plnej

výške (resp. čiastočne) do obchodného registra má konštitutívne účinky na zánik  

(resp. čiastočný zánik) ručenia spoločníka s.r.o., pretože podľa znenia § 106 Obchodného

zákonníka, spoločník ručí za záväzky s.r.o. do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného

v obchodnom registri, a tak účinky splatenia vkladu nastávajú najskôr dňom zápisu  

do obchodného registra.

Ručenie spoločníka s.r.o. tak nezávisí na tom, akú čiastku svojho vkladu spoločnosti

(ne)splatil, ale na tom, aká výška splatenia je zapísaná v obchodnom registri. Podmienky, za

ktorých vzniká a trvá ručiteľský vzťah spoločníka za záväzky s.r.o. upravuje Obchodný

zákonník objektívne a trvanie ručenia viaže nielen na splatenie vkladu, ale aj podanie návrhu

na zápis do obchodného registra, k čomu pristupuje ešte rozhodnutie registrového súdu o povolení zápisu splatenia vkladu, ktorý registrový súd posudzuje v konaní o zápis zmeny

zapisovaných údajov, či bol vklad riadne splatený, teda či došlo k platnému splateniu vkladu

(konanie podľa § 200a O.s.p.).

V preskúmavanom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky ručenia

žalovaných 2/ a 3/, ktoré ručenie je ručením zákonným. Vzniklo zo zákona, preto na jeho

vznik sa nevyžadovalo ručiteľské vyhlásenie ani dohoda o ručení, ale iba zápis v obchodnom

registri, z ktorého je zrejmé, že spoločník nesplatil celú výšku svojho vkladu. V konaní bolo

z výpisu z obchodného registra preukázané, že vklad každého spoločníka žalovanej 1/ bol  

100 000,-- Sk a v obchodnom registri je poznamenané, že bol splatený každým spoločníkom

(žalovanými 2/ a 3/) len vo výške 1 659,70 € (50 000,-- Sk). Vo výške 1 659,70 € tak zostal

nesplatený. Ručenie žalovaných 2/ a 3/ je ručením akcesorickej povahy, vznikajúce len za

predpokladu, že existuje záväzkový vzťah medzi veriteľom a spoločnosťou, čo bolo taktiež

preukázané, keď nájomná zmluva uzavretá medzi žalobkyňou ako veriteľom a žalovanou 1/

ako s.r.o. je síce neplatnou, záväzkový vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou 1/ však existuje

z titulu bezdôvodného obohatenia, keďže účastníci sú povinní navzájom si vrátiť všetko, čo

podľa neplatnej nájomnej zmluvy dostali. Spoločník s.r.o. ručí za záväzky s.r.o. subsidiárne, preto sa veriteľ môže domáhať splnenia záväzku od spoločníka s.r.o. ako ručiteľa iba

v prípade, ak s.r.o. ako dlžník nesplnila voči nemu záväzok v primeranej dobe po tom, čo ju

písomne vyzval (okrem prípadu, keď výzva nie je potrebná, ak ju veriteľ nemôže uskutočniť,

alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní). V preskúmavanom prípade je  

zo spisu zrejmé, že žalobkyňa ako veriteľ vyzvala písomne žalovanú 1/ ako dlžníka (č.l. 11)

na splnenie záväzku, ktoré oznámenie žalovaná 1/ prevzala 5. októbra 2006. Svoj záväzok

žalovaná 1/ nesplnila, preto žalobkyňa podala dôvodne žalobu nielen voči nej, ale i voči

žalovaným 2/ a 3/ ako jej spoločníkom.

Pokiaľ ide o prípady, ak spoločník s.r.o. z titulu svojho ručenia poskytol veriteľovi

plnenie za s.r.o., v zmysle tretej vety § 106 Obchodného zákonníka dochádza k zákonnému

započítaniu plnenia spoločníka proti pohľadávke s.r.o. na splatenie vkladu, ktorú s.r.o. voči

spoločníkovi má. Toto ustanovenie má kogentný charakter. Tým, že k započítaniu dochádza

priamo zo zákona, nie je na započítanie potrebný ďalší právny úkon ani zo strany s.r.o., ani  

zo strany spoločníka. Avšak je a najmä musí byť v záujme spoločníka, aby skutočnosť, že

plnil za s.r.o., oznámil s.r.o. bez zbytočného odkladu, aby konateľ na základe uvedeného

oznámenia mohol bezodkladne podať návrh na zápis splatenia jeho vkladu do obchodného

registra, pretože až týmto zápisom sa spoločník svojej ručiteľskej povinnosti za spoločnosť

zbaví. V prípadoch, ak zákonné započítanie plnenia spoločníka proti pohľadávke s.r.o.   na splatenie vkladu nie je možné, hoci spoločník plnil z titulu ručenia, spoločník je oprávnený

potom požadovať náhradu od spoločnosti (keď nemôže náhradu požadovať od spoločnosti,

tak ju môže postupne požadovať aj od ostatných spoločníkov - § 106 tretia a štvrtá veta

Obchodného zákonníka). Takáto situácia nastáva vtedy, keď spoločník síce splatil svoj vklad

do základného imania spoločnosti v plnej výške, avšak v čase, keď ho veriteľ (či už ten istý

z iného právneho dôvodu, alebo iný veriteľ) vyzval na plnenie z titulu ručenia, splatenie jeho

vkladu ešte nebolo zaregistrované v obchodnom registri. Z hľadiska ručenia spoločníkov za

záväzky s.r.o. totiž nie je dôležitý faktický stav rozsahu splatenia vkladov (teda stav

skutočný), ale stav zapísaný v obchodnom registri (stav registrový).

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podporu svojho právneho názoru považuje za

potrebné poukázať na právne ustanovenie § 106 Obchodného zákonníka, ktoré bolo v Českej

republike v rovnakom znení ako v Slovenskej republike do 31. decembra 2000. S účinnosťou

od 1. januára 2001 bolo v tomto ustanovení okrem iného, ručenie spoločníkov s.r.o. podľa

stavu zápisu v obchodnom registri spresnené tak, že ručenie zaniká zápisom splatenia všetkých vkladov do obchodného registra a zaplatením ktorémukoľvek z veriteľov ručenie

nezaniká ani sa neznižuje jeho rozsah, čím sa odstránili výkladové rozpory a bolo

jednoznačne ustálené, že za okamih zániku ručiteľského záväzku spoločníka s.r.o., ktorého

vklad nebol splatený v celom rozsahu sa považuje až zápis v obchodnom registri (odhliadnuc

od inej právnej úpravy rozsahu ručenia spoločníkov s.r.o. za záväzky s.r.o. od 1. mája 2001

v Českej republike), nie už samotné zaplatenie ktorémukoľvek veriteľovi (bez ohľadu na to,

že takéto plnenie za spoločnosť poskytnuté z dôvodu ručenia sa započítava na splatenie

vkladu spoločníka, ktorý plnenie veriteľovi poskytol, resp. vzniká možnosť požadovať

náhradu od spoločnosti, prípadne za podmienok zákona od spoločníkov). Uvedený právny

záver, že rozhodujúcim je zápis splatenia vkladu spoločníka s.r.o. v obchodnom registri, ktorý

zápis má konštitutívne účinky, jednoznačne vyplýva i z českých súdnych rozhodnutí

najvyššieho i ústavného súdu (vychádzajúcich z právnej úpravy § 106 Obchodného zákonníka

v znení totožnom so slovenskou právnou úpravou) - napríklad (Rc) 29 Cdo 281/2000;  

(Rc) 2 Odon 125/97(SJS) 10 Ca 169/2000; /Rc) 30 Ca 110/2001; (ÚS) I. ÚS 323/98.

So zreteľom na uvedené, v spojení s § 242 ods. 2 písm. d/ O.s.p., dovolací súd

dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil  

na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p.).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

(§ 243d ods. 1 O.s.p.).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. apríla 2011

  JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová