Najvyšší súd

4 Cdo 189/2012

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky PaedDr. S. G., bývajúcej v T., proti odporcovi I. B., bývajúcemu vo P., o príspevok na výživu rozvedenej manželky, vedenej na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn. 15 C 96/2010, o dovolaní

navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 16. júna 2011 sp. zn.  

7 CoP 54/2011, takto

r o z h o d o l :

  Dovolacie konanie z a s t a v u j e.

  Žiadnemu z účastníkov náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

  Okresný súd Trebišov rozsudkom z 24. novembra 2010 č.k. 15 C 96/2010-96 uložil

odporcovi prispievať na výživu navrhovateľky sumou 10 Eur mesačne vždy do 25. dňa

v mesiaci, dlžné výživné v sume 82,87 Eur za obdobie od 16. marca 2010 do 24. novembra

2010 mu povolil zaplatiť v splátkach po 5 Eur mesačne, vo zvyšku návrh zamietol

a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

  Krajský súd v Košiciach na základe odvolania odporcu rozsudkom zo 16. júna 2011  

sp. zn. 7 CoP 54/2011 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti

týkajúcej sa dlžného výživného zmenil tak, že návrh zamietol a náhradu trov konania

účastníkom nepriznal. V odôvodnení rozsudku uviedol, že súd prvého stupňa dostatočne zistil

skutkový stav veci, avšak nedostatočne vyhodnotil podstatné okolnosti rozhodujúce  

pre posudzovanie príspevku na výživu rozvedenej manželky a preto rozsudok v jeho

vyhovujúcej časti zmenil.

  Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie navrhovateľka a žiadala, aby

dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a „aby nadobudol právoplatnosť rozsudok  

1. stupňa“.   Namietla, že rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho právneho

názoru, odporca skresľuje svoje výdavky, vymýšľa si a klame, nemôže mať také výdavky,

ako uvádza v konaní.

  Odporca sa k dovolaniu nevyjadril.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) predovšetkým

skúmal, či sú splnené podmienky, za ktorých môže o dovolaní konať. Zistil, že tieto

podmienky konania splnené nie sú.

  Kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže

konať vo veci (§ 103 O.s.p.).

  Ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre to

vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie,

ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie

zastaví (§ 104 ods. 2 O.s.p.).

  Dovolateľ v dovolacom konaní musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické

vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná (§ 241 ods. 1 veta

druhá O.s.p.).

  Okresný súd Trebišov uznesením z 20. decembra 2011 navrhovateľku vyzval  

na predloženie plnej moci pre zastupovanie advokátom v dovolacom konaní a poučil ju podľa

§ 30 O.s.p. o práve požiadať súd o ustanovenie zástupcu z radov advokátov.

  Navrhovateľka prípisom z 28. decembra 2011 požiadala o ustanovenie zástupcu z radov

advokátov. Prípisom zo 16. januára 2012 Okresný súd Trebišov odkázal navrhovateľku  

na Centrum právnej pomoci a určil jej lehotu 15 dní na oznámenie podania žiadosti

o ustanovenie advokáta na Centrum právnej pomoci. Navrhovateľka v určenej lehote súdu

neoznámila, či žiadosť o ustanovenie advokáta na Centrum právnej pomoci podala.  

Na základe žiadosti súdu z 29. marca 2012 Centrum právnej pomoci 10. apríla 2012 oznámilo (č.l. 206), že 6. marca 2012 rozhodlo o nepriznaní nároku navrhovateľke na poskytnutie

právnej pomoci. Uznesením z 18. apríla 2012 č.k. 15 C 96/2010-209 súd prvého stupňa

vyzval navrhovateľku na predloženie plnej moci na zastupovanie advokátom v dovolacom

konaní i s poučením o dôsledku nesplnenia uloženej povinnosti. Prípisom doručeným súdu

23. mája 2012 navrhovateľka oznámila súdu, že požiadala JUDr. Jána Fečka o zastupovanie

v dovolacom konaní, plnú moc na zastupovanie však do spisu nezaložila. Z úradného

záznamu súdu z 24. mája 2012 (č.l. 212) vyplýva, že nepotvrdil prevzatie zastupovania

navrhovateľky v dovolacom konaní.

  Keďže navrhovateľka napriek súdnym výzvam obsahujúcim poučenie v zmysle § 30

O.s.p. nezaložila do spisu plnú moc udelenú advokátovi na zastupovanie v dovolacom konaní,

nedostatok uvedenej osobitnej podmienky dovolacieho konania v dôsledku jej nečinnosti

zostal neodstránený do vydania tohto uznesenia dovolacieho súdu.

Z uvedených dôvodov preto Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o dovolaní

navrhovateľky zastavil (§ 243c O.s.p. v spojení s § 241 ods. 1 O.s.p. a § 104 ods. 2 O.s.p.).

Vzhľadom na dôvod, pre ktorý zastavil dovolacie konanie, nezaoberal sa otázkou procesnej

prípustnosti (a ani dôvodnosti) dovolania.

O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.

v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 146 ods. 2 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 16. augusta 2012

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová