Najvyšší súd Slovenskej republiky

4 Cdo 183/2014

 

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne I., so sídlom v B., IČO: X., proti žalovanej B., so sídlom v B., IČO: X., o zaplatenie 1 586,83 Eur s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 17 C 51/2013, o dovolaní žalovanej proti

uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 29. októbra 2013 sp. zn. 9 Co 551/2013, 9 Co

555/2013, 9 Co 556/2013, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie žalovanej o d m i e t a.

Žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II platobným rozkazom z 28. januára 2013, č.k.  

31 Ro 17/2013-45, uložil žalovanej, aby do 15 dní odo dňa jeho doručenia zaplatila žalobcovi

sumu 1 586,83 Eur, úrok z omeškania vo výške 8,75 %   p. a. zo sumy 1 586,83 Eur  

od 16. decembra 2012 do zaplatenia a nahradila trovy konania vo výške 95 Eur a trovy

právneho zastúpenia vo výške 189,82 Eur právnemu zástupcovi žalobkyne. Žalovaná proti

platobnému rozkazu podala odpor, za ktorý jej bol uznesením súdu z 25. februára 2013, č.k.

17 C 51/2013-61, vyrubený súdny poplatok vo výške 95 Eur. Uznesením z 26. júla 2013, č.k.

17 C 51/2013-97, súd žalovanej nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov.

Uznesením Okresného súdu Bratislava II z 11. júna 2013, č.k. 17 C 51/2013-83, súd

pripustil zmenu žaloby, konanie v časti istiny 1 572,08 Eur na základe späťvzatia žaloby

v tejto časti zastavil a žalobkyni vrátil zaplatený súdny poplatok za podanú žalobu.

Na odvolanie žalovanej proti uvedeným uzneseniam Krajský súd v Bratislave

uznesením z 29. októbra 2013, sp. zn. 9 Co 551/2013, 9 Co 555/2013, 9 Co 556/2013,

napadnuté uznesenie z 25. februára 2013, č.k. 17 C 51/2013-61, a uznesenie z 26. júla 2013,

č.k. 17 C 51/2013-97, ako vecne správne potvrdil a odvolanie proti uzneseniu z 11. júna 2013,

č.k. 17 C 51/2013-83, ako neprípustné podľa § 202 ods. 3 písm. f/ O.s.p. odmietol.  

Rozhodnutie odvolacieho súdu v potvrdzujúcich výrokoch napadla dovolaním bez

zákonných náležitosti podľa § 241 ods. 1 O.s.p. žalovaná, ktorá ho žiadala zrušiť a vrátiť súdu

na ďalšie konanie, prípadne zmeniť tak, že bude zaviazaná na zaplatenie súdneho poplatku  

za odpor v splátkach alebo v nižšej výške.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) pred

preskúmaním vecnej správnosti rozhodnutia najprv zisťoval včasnosť podania dovolania,

pričom dospel k záveru, že dovolanie žalovanej bolo podané oneskorene. Vzhľadom k tejto

skutočnosti dovolací súd potom nedostatok spočívajúci v chýbajúcich zákonných

náležitostiach dovolania už neodstraňoval a v ďalšom na ne neprihliadal.

Podľa § 240 ods. 1 O.s.p. účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca  

od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni.

Ak odvolací súd vydal opravné uznesenie, plynie táto lehota od doručenia opravného

uznesenia.  

Podľa § 240 ods. 2 (veta prvá) O.s.p. zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1 nemožno

odpustiť.

Podľa § 57 ods. 2 O.s.p. lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia

uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo ku skutočnosti

určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty

pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci

pracovný deň.

V preskúmavanej veci je z obsahu súdneho spisu zrejmé, že dovolaním napadnuté

rozhodnutie, t.j. uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 29. októbra 2013, sp. zn.  

9 Co 551/2013, 9 Co 555/2013, 9 Co 556/2013, nadobudlo právoplatnosť 13. decembra 2013 (v tento deň bolo rozhodnutie doručené obom účastníkom). Vzhľadom k tomu, že v danom

prípade nebolo vydané opravné uznesenie a nepripadá teda do úvahy použitie ustanovenia  

§ 240 ods. 1 (veta druhá) O.s.p., pripadol koniec jednomesačnej lehoty na podanie dovolania

počítanej od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia na 13. január 2014. Tento deň bol

pracovný (pondelok), k posunutiu lehoty podľa § 57 ods. 2 (veta druhá) O.s.p. teda nedošlo

a lehota na podanie dovolania uplynula polnocou uvedeného dňa. Dovolanie žalovanej však

bolo podané poštou až 13. februára 2014, teda zjavne po uplynutí zákonom stanovenej

jednomesačnej lehoty.  

So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalovanej podľa § 218 ods. 1 písm. a/

O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. odmietol ako oneskorene podané.

V dovolacom konaní úspešnej žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti žalovanej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224  

ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však žiadne trovy

dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že jej žiadne nevznikli a žalobkyňa si ich ani

neuplatňovala.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. júla 2014  

  JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová