Najvyšší súd Slovenskej republiky
4 Cdo 183/2014
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne I., so sídlom v B., IČO: X., proti žalovanej B., so sídlom v B., IČO: X., o zaplatenie 1 586,83 Eur s príslušenstvom,
vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 17 C 51/2013, o dovolaní žalovanej proti
uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 29. októbra 2013 sp. zn. 9 Co 551/2013, 9 Co
555/2013, 9 Co 556/2013, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie žalovanej o d m i e t a.
Žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava II platobným rozkazom z 28. januára 2013, č.k.
31 Ro 17/2013-45, uložil žalovanej, aby do 15 dní odo dňa jeho doručenia zaplatila žalobcovi
sumu 1 586,83 Eur, úrok z omeškania vo výške 8,75 % p. a. zo sumy 1 586,83 Eur
od 16. decembra 2012 do zaplatenia a nahradila trovy konania vo výške 95 Eur a trovy
právneho zastúpenia vo výške 189,82 Eur právnemu zástupcovi žalobkyne. Žalovaná proti
platobnému rozkazu podala odpor, za ktorý jej bol uznesením súdu z 25. februára 2013, č.k.
17 C 51/2013-61, vyrubený súdny poplatok vo výške 95 Eur. Uznesením z 26. júla 2013, č.k.
17 C 51/2013-97, súd žalovanej nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov.
Uznesením Okresného súdu Bratislava II z 11. júna 2013, č.k. 17 C 51/2013-83, súd
pripustil zmenu žaloby, konanie v časti istiny 1 572,08 Eur na základe späťvzatia žaloby
v tejto časti zastavil a žalobkyni vrátil zaplatený súdny poplatok za podanú žalobu.
Na odvolanie žalovanej proti uvedeným uzneseniam Krajský súd v Bratislave
uznesením z 29. októbra 2013, sp. zn. 9 Co 551/2013, 9 Co 555/2013, 9 Co 556/2013,
napadnuté uznesenie z 25. februára 2013, č.k. 17 C 51/2013-61, a uznesenie z 26. júla 2013,
č.k. 17 C 51/2013-97, ako vecne správne potvrdil a odvolanie proti uzneseniu z 11. júna 2013,
č.k. 17 C 51/2013-83, ako neprípustné podľa § 202 ods. 3 písm. f/ O.s.p. odmietol.
Rozhodnutie odvolacieho súdu v potvrdzujúcich výrokoch napadla dovolaním bez
zákonných náležitosti podľa § 241 ods. 1 O.s.p. žalovaná, ktorá ho žiadala zrušiť a vrátiť súdu
na ďalšie konanie, prípadne zmeniť tak, že bude zaviazaná na zaplatenie súdneho poplatku
za odpor v splátkach alebo v nižšej výške.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) pred
preskúmaním vecnej správnosti rozhodnutia najprv zisťoval včasnosť podania dovolania,
pričom dospel k záveru, že dovolanie žalovanej bolo podané oneskorene. Vzhľadom k tejto
skutočnosti dovolací súd potom nedostatok spočívajúci v chýbajúcich zákonných
náležitostiach dovolania už neodstraňoval a v ďalšom na ne neprihliadal.
Podľa § 240 ods. 1 O.s.p. účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca
od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni.
Ak odvolací súd vydal opravné uznesenie, plynie táto lehota od doručenia opravného
uznesenia.
Podľa § 240 ods. 2 (veta prvá) O.s.p. zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1 nemožno
odpustiť.
Podľa § 57 ods. 2 O.s.p. lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia
uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo ku skutočnosti
určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty
pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci
pracovný deň.
V preskúmavanej veci je z obsahu súdneho spisu zrejmé, že dovolaním napadnuté
rozhodnutie, t.j. uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 29. októbra 2013, sp. zn.
9 Co 551/2013, 9 Co 555/2013, 9 Co 556/2013, nadobudlo právoplatnosť 13. decembra 2013 (v tento deň bolo rozhodnutie doručené obom účastníkom). Vzhľadom k tomu, že v danom
prípade nebolo vydané opravné uznesenie a nepripadá teda do úvahy použitie ustanovenia
§ 240 ods. 1 (veta druhá) O.s.p., pripadol koniec jednomesačnej lehoty na podanie dovolania
počítanej od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia na 13. január 2014. Tento deň bol
pracovný (pondelok), k posunutiu lehoty podľa § 57 ods. 2 (veta druhá) O.s.p. teda nedošlo
a lehota na podanie dovolania uplynula polnocou uvedeného dňa. Dovolanie žalovanej však
bolo podané poštou až 13. februára 2014, teda zjavne po uplynutí zákonom stanovenej
jednomesačnej lehoty.
So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalovanej podľa § 218 ods. 1 písm. a/
O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. odmietol ako oneskorene podané.
V dovolacom konaní úspešnej žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania proti žalovanej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však žiadne trovy
dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že jej žiadne nevznikli a žalobkyňa si ich ani
neuplatňovala.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 23. júla 2014
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová