Najvyšší súd   Slovenskej republiky  

4 Cdo 181/2014

 

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne P., so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej F., so sídlom v B., v mene ktorej koná doc. JUDr. B., PhD., advokát a konateľ,

proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu majetkovej škody

a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 6 C 244/2012,

o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 28. marca 2013 sp. zn. 6 NcC

368/2013, takto

r o z h o d o l :

Dovolacie konanie z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e

Žalobkyňa podala 27. septembra 2012 na Okresnom súde Žilina žalobu, ktorou sa voči

žalovanej domáhala náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona  

č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“).

V žalobe medziiným uviedla, že predmetnú ujmu jej spôsobil nesprávnym úradným postupom

Okresný súd Žilina, preto jeho sudcovia nemôžu danú vec prejednať a rozhodnúť. Vzhľadom

na to žiadala, aby nadriadený súd rozhodol o prikázaní tejto veci inému súdu toho istého

stupňa (§ 12 ods. 1 O.s.p.).

Okresný súd Žilina považoval žalobu v uvedenej časti za námietku zaujatosti

smerujúcu proti všetkým sudcom tohto súdu, preto po ich vyjadrení sa k predmetnej námietke

predložil spis krajskému súdu na rozhodnutie. Zároveň bolo krajskému súdu predložené oznámenie sudcu Mgr. Andreja Kekelyho, ktorému bola vec pridelená na rozhodnutie,

o skutočnostiach pre vylúčenie zákonného sudcu z 9. novembra 2012.  

Krajský súd v Žiline uznesením z 28. marca 2013, sp. zn. 6 NcC 368/2013, rozhodol,

že sudca Mgr. Andrej Kekely nie je z prejednávania a rozhodovania vo veci vylúčený.

V odôvodnení uviedol, že nezistil také kvalifikované skutočnosti podľa § 14 ods. 1 O.s.p.,

ktoré by boli spôsobilé vzbudiť odôvodnené pochybnosti o nezaujatosti sudcu. Podľa názoru

krajského súdu by takouto kvalifikovanou skutočnosťou mohla byť len situácia, ak by sudca

ako zákonný vystupoval v pôvodnom konaní, t.j. v konaní exekučnom, z ktorého si žalobkyňa

uplatňuje svoj nárok. Uvedené však nie je tento prípad, nakoľko zo spisového materiálu

vyplynulo, že zákonnou sudkyňou v tejto veci bola Mgr. Mária Košíková.  

Proti tomuto uzneseniu Krajského súdu v Žiline podala žalobkyňa dovolanie, ktoré

odôvodnila tým, že v konaní rozhodoval vylúčený sudca (§ 237 písm. g/ O.s.p.), dovolaním

napadnuté rozhodnutie je vecne nesprávne a zasahuje do jej práva na nestranný súd  

a zákonného sudcu. Žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu  

na ďalšie konanie.

Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.)  

po preskúmaní dovolania zistil, že nie sú splnené procesné podmienky na vecné preskúmanie

napadnutého rozhodnutia v dovolacom konaní.

  V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu, ktorým Krajský súd v Žiline

rozhodoval nie ako odvolací súd (po podaní odvolania niektorým z účastníkov konania proti

rozhodnutiu súdu prvého stupňa), ale ako nadriadený súd (§ 16 ods. 1 O.s.p.).

Z ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

  Podľa § 10a ods. 1, 2 O.s.p. o dovolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako

súdov odvolacích rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky a o dovolaniach proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho súdu rozhoduje iný

senát tohto súdu.

  Citované ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku upravuje funkčnú príslušnosť

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že tento súd je príslušný rozhodovať  

o dovolaniach vtedy, ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie krajského súdu vydané  

v odvolacom konaní. Zhodne s tým je podľa § 236 ods. 1 O.s.p. spôsobilým predmetom

dovolania len také rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým tento súd rozhodoval v konaní  

o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa.

Rozhodovanie krajského súdu o námietke zaujatosti podľa § 16 ods. 1 O.s.p. nemožno

považovať za rozhodnutie odvolacieho súdu. Aby mohol krajský súd v zmysle citovaného

zákonného ustanovenia o námietke zaujatosti rozhodnúť, musí zákonom vymedzeným

postupom (§ 15, § 15a ods. 1 O.s.p.) predseda okresného súdu, alebo vec prejednávajúci

sudca okresného súdu túto predložiť nadriadenému súdu (v danom prípade krajskému súdu).

Nadriadený súd o tom, či sú sudcovia vylúčení alebo nie rozhoduje nie na základe odvolania,  

ale na základe zákonom predpokladaného postupu inštančne nižšieho súdu. Krajský súd,

resp. Najvyšší súd Slovenskej republiky, v daných prípadoch rozhodujú ako súdy vyššieho

stupňa (v zmysle hierarchického usporiadania súdnej sústavy), teda ako súdy, ktoré v súdnej

sústave zaujímajú vyššie postavenie.

  Rozhodnutie krajského súdu o tom, či sú (nie sú) sudcovia okresného súdu vylúčení,  

je síce rozhodnutím konečným, ale vyneseným mimo rámec inštančného postupu, kedy

nerozhoduje ani ako súd prvého stupňa ani ako súd druhého stupňa. Proti takémuto

rozhodnutiu nie sú potom zákonom pripustené žiadne opravné prostriedky, preto tu neexistuje

ani žiaden funkčne príslušný súd, ktorý by mohol o takomto neprípustnom opravnom

prostriedku rozhodnúť.

  Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá

inak do právomoci súdov patrí, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania,

preto muselo byť konanie podľa ustanovenia § 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243c O.s.p.

zastavené.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky o trovách dovolacieho konania nerozhodoval  

z dôvodu, že dovolaním napadnuté uznesenie nie je rozhodnutím, ktorým by sa konanie medzi

účastníkmi končilo. Vo veci bude ďalej konať súd prvého stupňa, ktorý rozhodne aj o trovách

doterajšieho konania, t.j. vrátane trov dovolacieho konania.

  Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.  

V Bratislave 18. júna 2014

  JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová