4Cdo/171/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu M., bývajúceho v Y., zastúpeného JUDr. Ivanom Jánošíkom, advokátom so sídlom v Bratislave, Klincová 35, proti žalovanej Rozhlasu a televízii Slovenska, so sídlom v Bratislave, Mlynská Dolina, IČO: 47 232 480, o náhradu mzdy s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 7 Cpr 55/2003, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 29. novembra 2017 sp. zn. 4 CoPr 3/2015, takto

rozhodol:

Dovolanie odmieta.

Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Bratislava IV (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 17. decembra 2014 č. k. 7 Cpr 55/2003-530 s poukazom na § 3 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 79 ods. 1, 2, § 134 ods. 1, 2, 4 a § 79 ods. 2 Zákonníka práce uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 45 876,- eur brutto spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 56 799,44 eur od 1. mája 2010 do zaplatenia, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie o trovách konania si vyhradil na samostatné rozhodnutie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu rozsudkom z z 29. novembra 2017 sp. zn. 4 CoPr 3/2015 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti, ktorou bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy 56 799,44 eur od 1. mája 2010 do zaplatenia, s poukazom na § 388 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) zmenil tak, že žalobu žalobcu v tejto časti uplatneného nároku na zaplatenie úroku z omeškania zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, ktoré odôvodnil ustanovením § 420 písm. f/ C.s.p. Navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.) pred tým, než by pristúpil k posúdeniu opodstatnenosti dovolania a než by sa napadnutým rozhodnutím zaoberal z hľadiska jeho vecnej správnosti, skúmal najskôr, či dovolanie bolo podané v zákonom určenej lehote, pričom dospel k záveru, že dovolanie žalobcu bolo podané oneskorene.

5. Podľa § 427 ods. 1 C.s.p. dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

6. Podľa § 427 ods. 2 C.s.p. dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

7. Podľa § 121 ods. 2 C.s.p. do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty.

8. Podľa § 121 ods. 3 C.s.p. lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca.

9. Podľa § 121 ods. 4 C.s.p. ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

10. Podľa § 125 ods. 2 C.s.p. podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

11. V preskúmavanej veci je z obsahu súdneho spisu zrejmé, že dovolaním napadnuté rozhodnutie, t. j. rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 29. novembra 2017 sp. zn. 4 CoPr 3/2015, bol doručený zástupcovi žalobcu ako oprávneného subjektu na podanie dovolania dňa 18. decembra 2017. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade nebolo vydané opravné uznesenie a nepripadá do úvahy použitie ustanovenia § 427 ods. 1 (veta druhá) C.s.p., pripadol koniec dvojmesačnej lehoty na podanie dovolania počítanej od doručenia napadnutého rozhodnutia dovolateľovi na 18. februára 2018. Nakoľko koniec lehoty pripadol na deň pracovného pokoja (nedeľa), podľa § 121 ods. 4 C.s.p. bolo potrebné považovať za posledný deň lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň, a teda lehota na podanie dovolania uplynula polnocou dňa 19. februára 2018. Dovolanie žalobcu však bolo podané v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu až 3. apríla 2018 a následne doplnené v listinnej podobe (§ 125 ods. 2 C.s.p.) prostredníctvom poštovej prepravy 4. apríla 2018 (súdu prvej inštancie doručené 5. apríla 2018), teda zjavne po uplynutí zákonom stanovenej dvojmesačnej lehoty.

12. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobcu podľa § 447 písm. a/ C.s.p. odmietol ako oneskorene podané. Pritom, riadiac sa právnou úpravu dovolacieho konania, nezaoberal sa vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.

13. Žalovaná bola v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešná (§ 255 ods. 1 C.s.p.) a vznikol jej nárok na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov rozhodol najvyšší súd podľa ustanovení § 453 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

14. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.