Najvyšší súd 4 Cdo 169/2011
4 Cdo 170/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného Ing. A. M., bývajúceho v Č., proti povinnej B. M., bývajúcej v Č., o neúplnom návrhu na vykonanie exekúcie, vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 8 Er 134/2008, o dovolaní
oprávneného proti uzneseniam Krajského súdu v Žiline z 29. decembra 2008 sp. zn.
8 CoE 103/2008 a z 31. mája 2010 sp. zn. 9 CoE 32/2010 takto
r o z h o d o l :
Dovolanie oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 31. mája 2010
sp. zn. 9 CoE 32/2010 o d m i e t a.
Dovolacie konanie o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline
z 29. decembra 2008 sp. zn. 8 CoE 103/2008 z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Oprávnený sa podaním doručeným súdu 28. marca 2008, označeným ako návrh
na vydanie exekúcie domáhal vydania exekúcie na povinnú B. M., nakoľko táto ako
vlastníčka bytu neplatila v období rokov 2004 – 2006 platby za byt.
Okresný súd Čadca uznesením z 20. júna 2008 č.k. 8 Er 134/2008-12 podanie
oprávneného odmietol s poukazom na ustanovenie § 43 ods. 1 O.s.p. a ustanovenia § 36
ods. 1,2, § 38 a § 39 ods. 1,2 zákona č. 233/195 Z.z o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) z dôvodu, že oprávnený ani na základe výzvy súdu neodstránil 4 Cdo 169/2011
4 Cdo 170/2011
vady nejasného podania, súdu nepredložil exekučný titul, a neuviedol ani exekútora, ktorému
je návrh určený.
Uvedené uznesenie napadol oprávnený odvolaním. Krajský súd v Žiline uznesením
z 29. decembra 2008 sp. zn. 8 CoE 103/2008 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.
Potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu napadol oprávnený dovolaním, keď mal zrejme za
to, že jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a konanie je tiež
postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Uznesením zo 4. decembra 2009 č.k. 8 Er 134/2008-41 Okresný súd Čadca nevyhovel
žiadosti oprávneného na ustanovenie zástupcu z radov advokátov na zastupovanie
v dovolacom konaní z dôvodu, že na strane oprávneného sa jedná o zrejme bezúspešné
uplatňovanie práva a taktiež z dôvodu, že súdu hodnoverným spôsobom nepreukázal svoje
majetkové a sociálne pomery, ktoré odôvodňujú jeho oslobodenie od súdnych poplatkov.
Takto rozhodol s poukazom na ustanovenia § 30 a § 138 ods. 1 O.s.p.
Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Žiline uznesením z 31. mája 2010 sp. zn.
9 CoE 32/2010 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Stotožnil sa v plnom rozsahu
s odôvodnením súdu prvého stupňa ako aj s jeho právnym posúdením. Toto uznesenie
odvolacieho súdu napadol dovolaním oprávnený, namietal, že má právo na spravodlivý súdny
proces, pričom zrejme namietal nesprávne právne posúdene danej veci.
Okresný súd Čadca pred predložením veci dovolaciemu súdu na rozhodnutie
o dovolaniach proti rozhodnutiam odvolacieho súdu vyzval dovolateľa na odstránenie vád
dovolania okrem iného doloženia plnomocenstva na zastupovanie v dovolacom konaní
advokátom. Dovolateľ podaním z 31. marca 2011 súdu oznámil, že vzhľadom k tomu, že sa
jedná o spor proti postupu justície, Centrum právnej pomoci v takýchto sporoch nezastupuje
a ak by mal peniaze na advokáta, žiaden advokát v Čadci jeho zastupovať nepôjde.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.)
predovšetkým skúmal, či je dovolanie prípustné proti uzneseniu, ktorým nebolo vyhovené
žiadosti žalobcu o ustanovenie zástupcu z radov advokátov.
4 Cdo 169/2011
4 Cdo 170/2011
Dovolateľ síce nie je v konaní zastúpený advokátom a ani sám nemá právnické
vzdelanie (§ 241 ods. 1 O.s.p.), povaha rozhodnutia, proti ktorému dovolanie smeruje však
vylučuje, aby v posudzovanej veci bolo možné nedostatok podmienky povinného zastúpenia
považovať za prekážku, ktorá by bránila vydaniu rozhodnutia, ktorým sa dovolacie konanie
končí. Za situácie, kedy predmetom dovolacieho konania je rozhodnutie, ktorým nebolo
vyhovené žiadosti účastníka o ustanovenie zástupcov z radov advokátov (§ 30 O.s.p.), by
trvanie na podmienke povinného zastúpenia viedlo k popretiu vlastného cieľa, ktorý účastník
podaním žiadosti sledoval a k popretiu zmyslu dovolacieho konania, v ktorom má byť záver,
že účastník právo na ustanovení zástupcu nemá, iba skúmaný.
Dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. Podmienky prípustnosti
dovolania proti takému rozhodnutiu upravuje ustanovenie § 239 O.s.p. V zmysle § 239 ods. 1
písm. a/ O.s.p. platí, že dovolanie je prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo
zmenené uznesenie súdu prvého stupňa. Tiež ak odvolací súd rozhodol vo veci postúpenia
návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.] na zaujatie
stanoviska. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo
odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania
podľa § 109 ods. 1 písm. c/ (§ 239 ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Dovolanie je tiež prípustné proti
uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa,
ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,
pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide
o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 O.s.p.). Dovolateľ napadol
dovolaním uznesenie odvolacieho súdu, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, teda
rozhodnutie, ktoré nevykazuje znaky žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Jeho dovolanie
preto podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. nie je prípustné.
Uvedené uznesenie by bolo možné napadnúť dovolaním, len ak by trpelo niektorou
z vád taxatívne uvedených v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p.
Dovolateľ v dovolaní namietal procesné vady, ktoré nekonkretizoval. Z celého obsahu
dovolania však vyplýva, že dovolateľ namietal nezohľadnenie jeho majetkových pomerov
odôvodňujúcich právo na ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov. Tieto tvrdenia 4 Cdo 169/2011
4 Cdo 170/2011
dovolateľa nenapĺňajú procesnú vadu v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. – odňatie
možnosti konať pred súdom. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký
závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia jeho
procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia
a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Ustanovenie § 237 písm. f/ O.s.p. odňatie
možnosti konať pred súdom teda výslovne dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu,
a nie s jeho právnym hodnotením veci, zaujatým v napadnutom rozhodnutí.
Ak by sa odvolací súd prípadne dopustil vady spočívajúcej v nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) išlo by síce o taký nedostatok, avšak taký, ktorý
má za následok vydanie vecne nesprávneho rozhodnutia, nie však odňatie možnosti konať
pred súdom a dôvod zakladajúci prípustnosť dovolania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.. Na túto
nesprávnosť, ak by k nej vôbec došlo, by bolo možné prihliadnuť len v prípade, že by
dovolanie bolo procesne prípustné podľa § 239 O.s.p. alebo § 237 O.s.p. (o takýto prípad
v prejednávanej veci nejde).
Keďže prípustnosť dovolania dovolateľa nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239 O.s.p.
ani z § 237 O.s.p., dovolací súd dovolanie oprávneného odmietol (§ 243b ods. 5 v spojení
s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
V nadväznosti na tento výrok skúmal dovolací súd, či sú splnené podmienky, za
ktorých môže konať vo veci dovolania proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline
z 29. decembra 2008 sp. zn. 8 CoE 103/2008. Zistil, že nie je splnená podmienka povinného
zastúpenia kvalifikovaným zástupcom.
Podľa § 241 ods. 1 vety druhej O.s.p. dovolateľ musí byť zastúpený advokátom,
pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná.
Dovolateľ nemá právnické vzdelanie a pri podaní dovolania nebol zastúpený
advokátom. Jeho žiadosti o ustanovenie zástupcu z radov advokátov podľa § 30 O.s.p. nebolo
vyhovené. Dovolací súd preto dovolacie konanie o dovolaní oprávneného proti vyššie
označenému uzneseniu zastavil podľa § 104 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243c O.s.p.
4 Cdo 169/2011
4 Cdo 170/2011
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
(s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie
ods. 2 tohto ustanovenia, pretože povinnej v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy
nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. septembra 2011
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová