4 Cdo 170/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M. K., s.r.o., so sídlom v H., proti žalovanému C. P., bývajúcemu v T., zastúpenému opatrovníkom M., o 306,38 Eur (9 200,-- Sk) s prísl., vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 7 C 75/2006, o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 31. mája 2007, sp. zn. 17 Co 115/2007, rozhodol t a k t o :
Dovolanie o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Rimavská Sobota rozsudkom z 28. novembra 2006, č.k. 7 C 75/2006-44, uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 9 200,-- Sk spolu s úrokmi z omeškania a trovami konania, pričom túto sumu žalovanému povolil splácať v splátkach vo výške 2 000,-- Sk mesačne vždy do konca toho ktorého mesiaca na stanovený účet žalobcu počnúc dňom 1. januára 2007 až do zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok.
Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol uznesením z 31. mája 2007, sp. zn. 17 Co 115/2007, ktorým odvolanie odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Rozhodnutie odvolacieho i prvostupňového súdu napadol dovolaním sám žalovaný, ktorý obe rozhodnutia žiadal „prehodnotiť“ a vydať nové, ktoré budú v súlade so zásadami spravodlivého procesu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) pred preskúmaním vecnej správnosti rozhodnutia najprv zisťoval, či dovolanie podal oprávnený subjekt a dospel k záveru, že dovolanie bolo podané osobou, ktorá na to nie je oprávnená.
V prejednávanej veci podal dovolanie žalovaný, ktorý bol rozsudkom Okresného súdu Revúca z 18. novembra 2004, č.k. 3 P 79/2003-46, pozbavený spôsobilosti na právne úkony. Za opatrovníčku podľa § 189a O.s.p. bola žalovanému ustanovená J. V., ktorú na základe rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota z 21. februára 2007, č.k. 2 P 369/2005-55, vystriedal opatrovník M.. Rozsah opatrovníckych práv a povinností (§ 192 ods. 2 O.s.p.) súd určil tak, že opatrovník je oprávnený a zároveň povinný zastupovať opatrovanca v úradných veciach, spravovať jeho majetok, podpisovať zmluvy, dohody, starať sa o jeho zdravie, a ak by sa nejednalo o bežnú vec, požiadať súd o schválenie právneho úkonu urobeného v mene opatrovanca.
Spôsobilosť na právne úkony je spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti a vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou (§ 8 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Fyzickú osobu možno pozbaviť spôsobilosti na právne úkony alebo ju v nej obmedziť len na základe splnenia zákonom stanovených predpokladov, ktorými sú v prípade úplného pozbavenia spôsobilosti na právne úkony jednak duševná porucha, ktorá nie je len prechodná, jednak neschopnosť fyzickej osoby robiť akékoľvek právne úkony (§ 10 ods. 1 Občianskeho zákonníka). O takéto pozbavenie spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu ide aj v prípade žalovaného.
Procesná spôsobilosť, teda spôsobilosť účastníka konania samostatne konať pred súdom či už osobne alebo prostredníctvom zvoleného zástupcu, sa viaže na rozsah spôsobilosti na právne úkony podľa hmotného práva (§ 20 O.s.p.). Úplné pozbavenie spôsobilosti na právne úkony podľa § 10 ods. 1 Občianskeho zákonníka má preto za následok nielen nemožnosť fyzickej osoby robiť právne úkony spôsobujúce právne následky (vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností), ale i pozbavenie spôsobilosti takejto osoby ako účastníka konania samostatne vystupovať pred súdom a robiť procesné úkony s právnymi účinkami podľa § 20 O.s.p. Procesné úkony v mene takéhoto účastníka je potom oprávnený robiť len súdom ustanovený opatrovník, a to v rozsahu, v akom mu súd priznal rozsah jeho opatrovníckych práv a povinností.
Keďže žalovaný ako osoba pozbavená spôsobnosti na právne úkony a s ňou súvisiacej procesnej spôsobilosti pri podaní dovolania nebol zastúpený ustanoveným opatrovníkom a sám s právnymi účinkami pred súdom konať nemôže, dovolací súd jeho dovolanie podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 (veta prvá) O.s.p. bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) odmietol ako podané niekým, kto na dovolanie nie je oprávnený.
O náhrade trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 a § 224 ods. 1 O.s.p., keď neboli dané podmienky pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia, a so zreteľom na to, že účastníkom v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 18. augusta 2010
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová